Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-116-2005.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/116/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v právnej veci navrhovateľa: W. Ž., D.. XX.XX.XXXX, N. Ž. X, XXX XX Bratislava. proti odporcovi: TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám. 1, 815 61 Bratislava, IČO : 31 321 828, o zaplatenie 3.319,39-EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 23.03.2005, doplneným dňa 31.05.2005 a doplneným dňa 16.10.2006 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 3.319,39-EUR, titulom nevyplateného odstupného vo výške štvornásobku mesačného zárobku, nevyplateného odchodného vo výške dvojnásobku mesačného zárobku, úroku vo výške 5% zo sumy 31.800,-Sk za obdobie 13 rokov a rozdielom medzi možným zárobkom a invalidným dôchodkom. Podaním doručeným súdu dňa 04.11.2010 navrhovateľ upravil podaný návrh tak, že netrval na nároku na odchodné a odstupné, ale žiadal o odškodnenie zo strany odporcu z titulu nesprávneho úradného postupu odporcu, z titulu straty na zárobku pre chorobu z povolania.
Odporca vo vyjadrení uviedol, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.1979 bol platne skončený podľa ust. § 46 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Vzhľadom na vtedy platnú právnu úpravu ako aj vzhľadom na úpravu kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, navrhovateľovi pri skončení pracovného pomeru nevznikol nárok na odstupné ani na odchodné, preto žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. V písomnom vyjadrení k upravenému návrhu doručenému súdu dňa 04.11.2010, odporca uviedol, že dôvodom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu bolo, že posudková komisia v súlade s § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. rozhodla, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, teda že invalidný a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Odporca žiadal návrh zamietnuť, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že k skončeniu pracovného pomeru u odporcu došlo pre chorobu z povolania ani nepreukázal vznik škody.
Súd nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 25.04.2014 vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom na začatie konania a jeho doplneniami, písomnými a ústnymi vyjadreniami odporcu, výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
založenými do súdneho spisu oboma účastníkmi konania, ako aj s ostatným obsahom spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania navrhovaného navrhovateľom výsluchom svedkov M.. I. J. a N. X., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nehospodárne, neúčelné, s vecou nesúvisiace, nakoľko 1/ predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, na preukázanie ktorého nie je potrebný výsluch navrhnutých svedkov, a 2/ posúdenie tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu nezávisí od skutočností, ku ktorým by sa mali vyjadriť v rámci výsluchu navrhovaní svedkovia.
Skutkový stav je nasledovný:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 31.01.1979 Pracovnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ vykonával od 01.02.1979 u odporcu funkciu závozníka. Slovenská správa sociálneho zabezpečenia rozhodnutím zo dňa 04.12.1992 priznala navrhovateľovi od 30.11.1992 invalidný dôchodok podľa § 29 zákona č. 100/88 Zb. Odporca listom zo dňa 26.06.1995 požiadal Odborový orgán o udelenie súhlasu k rozviazaniu pracovného pomeru s navrhovateľom z dôvodu, že dňa 09.11.1992 Lekárska posudková komisia priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a neschopnosť vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Listom zo dňa 29.06.1995 požiadal odporca Úrad práce o udelenie predchádzajúceho súhlasu s rozviazaním pracovnému pomeru s navrhovateľom podľa § 46 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Obvodný úrad práce Bratislava I rozhodnutím zo dňa 18.07.1995 udelil odporcovi súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru s navrhovateľom. Odporca listom zo dňa 17.08.1995 rozviazal s navrhovateľom pracovný pomer podľa § 46 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Navrhovateľ zásielku doručovanú do vlastných rúk neprevzal v odbernej lehote, zásielka bola vrátená odporcovi dňa 11.09.1995, uvedený deň sa považuje za deň doručenia. Pracovný pomer sa skončil uplynutím výpovednej doby. Navrhovateľ listom zo dňa 23.05.2004 požiadal odporcu o vyplatenie päťmesačného odstupného a finančnú odmenu pri životnom jubileu 50 rokov. Odporca navrhovateľovi oznámil, že jeho nároky považuje za nedôvodné.
Podľa čl. 2.4. Kolektívnej zmluvy odporcu pre rok 1992 sa odporca ako zamestnávateľ zaviazal vyplatiť zamestnancovi v prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodov podľa § 46 ods. 1 písm. a,b,c) Zákonníka práce, vyplatiť odstupné vo výške dvojnásobku mesačného hrubého zárobku.
Podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.
Podľa § 46 ods. 1 písm. d) zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď iba z týchto dôvodov, ak pracovník stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu alebo ju nesmie vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak dosiahol na pracovisku určenom záväzným posudkom príslušného orgánu hygienickej služby najvyššiu prípustnú expozíciu.
Podľa § 266a ods. 3 cit. zákona, v znení platnom v čase ukončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, povinnosť organizácie doručiť písomnosť sa splní, len čo pracovník písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcej organizácii ako nedoručiteľnú a pracovník svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak pracovník prijatie písomnosti odmietne.
Podľa § 64 cit. zákona, neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak organizácia, ako aj pracovník uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním.
Podľa § 1 ods. 1 veta prvá z.č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v správnom konaní vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán").
Podľa § 2 z.č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 3 z.č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa § 4 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ z.č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).
Podľa § 10 z.č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 18 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 20 z.č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 22 ods. 1, ods. 3 z.č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom v žalobe je zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhala náhrady škody spôsobenej odporcom nesprávnym úradným postupom pri skončení pracovného pomeru s navrhovateľom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer podľa ust. § 46 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, z dôvodu, že navrhovateľ stratil vzhľadom na svoj zdravotný dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu. Navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote
nepodal návrh na určenie neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou odporcom, preto súd ustálil, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol skončený platne dňom 30.11.1995.
Uplatňovanú náhradu škody za stratu na zárobku pre chorobu z povolania navrhovateľ odvodzuje z nesprávneho úradného postupu odporcu. Nesprávnym úradným postupom je akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú činnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Zodpovednosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorá je daná vtedy, ak sú súčasne splnené tri základné podmienky a to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V danom prípade navrhovateľ neoznačil ako zodpovednostný subjekt štát ale odporcu, ktorý je právnickou osobou súkromného práva, preto v namietanom prípade nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe odporcu a odporcovi tak nesvedčí ani pasívna legitimácia v konaní.
Navrhovateľ v upravenom návrhu riadne nešpecifikoval v čom konkrétne mal spočívať nesprávny úradný postup odporcu vo vzťahu k jeho osobe, keď neuviedol akým konkrétnym konaním alebo nekonaním mal odporca porušiť konkrétne povinnosti. Z predloženého rozhodnutia Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia nevyplýva, že dôvodom priznania invalidného dôchodku navrhovateľovi bola skutočnosť, že v danom čase navrhovateľ trpel chorobou z povolania. V rozhodnutí Obvodného úradu práce Bratislava I zo dňa 18.07.1995 je uvedené, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného v zmysle ust. § 29 ods. 2 písm. a) cit. zákona, t.j. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a neschopnosť vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Správu ošetrujúce lekára zo dňa 28.06.2002, v ktorej je konštatované, že navrhovateľ trpí dlhodobými bolesťami cervikálnej a driekovej chrbtice, nemožno považovať za preukázanie existencie choroby z povolania v dôsledku pracovnej činnosti u odporcu. Navrhovateľ pred uzavretím pracovnej zmluvy s odporcom pracoval od roku 1967 u iných zamestnávateľov v pozícii skladového robotníka a závozníka, preto na základe uvedeného dokladu nemožno ani objektívne ustáliť, v dôsledkom akej činnosti a za aké obdobie začalo a následne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa. Samotné zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, bez predchádzajúceho posúdenia zodpovedným orgánom, nemožno považovať za chorobu z povolania, tak ako je uvedené v ust. § 190 ods. 3 Zákonníka práce.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ súdu nepreukázal, že v čase skončenia pracovného pomeru u odporcu trpel chorobou z povolania, uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 3.319,39-EUR z titulu straty na zárobku pre chorobu z povolania, nemožno považovať za dôvodný a preto nie je splnený ani základný predpoklad, a to existencia škody.
Na základe uvedeného súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedeného § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspešnosti v konaní, avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal nakoľko tento si ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.