Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/57/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: GM ELEKTRO, s.r.o., Vojtechovce 536, Nový Život 930 38, IČO: 31 440 665 proti žalovanému: JORVIK, s.r.o., Nová 19, Šamorín 931 01, IČO: 31 418 724, zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Krajinská 30, Bratislava, o zaplatenie 6 791 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -387 zo dňa 27.2.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 791 eur, predstavujúcu žalobcom vyúčtované úroky z omeškania za obdobie od septembra 2006 do júla 2007, vzniknuté v súvislosti s včasným nezaplatením kúpnej ceny zo strany žalovaného za ním prevzatý elektroinštalačný materiál od žalobcu. Súčasne v konaní úspešnému žalobcovi súd prvého stupňa postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 407 eur. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania a predložených listinných dokladov (prehľadu o uhradených pohľadávkach, predložených jednotlivých faktúr ako aj výpisov z účtov), ktoré odôvodňovali priznanie žalobcom uplatneného nároku. V tejto súvislosti konštatoval, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Poukázal na to, že nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Uviedol, že ide o objektívnu zodpovednosť, pričom nárok na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona. Ďalej mal za to, že v danom prípade nebola preukázaná existencia dohody, z ktorej by vyplývalo, že by uplatnený nárok zanikol odpustením dlhu. Z hľadiska právneho posúdenia žaloby súd poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, pričom nárok žalobcu posúdil ako v celom rozsahu dôvodný.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa jednak nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a okrem toho postupom súdu prvého stupňa mu bolo odňaté právo konať pred súdom. V tejto súvislosti namietal, že súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 27.2.2013 vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že tento svoju neúčasť vopred na pojednávaní riadne ospravedlnili. Ďalej tvrdil, že prvostupňový súd riadne nevykonal dokazovanie, nakoľko na pojednávaní nevypočul konateľa žalobcu ako aj konateľa žalovaného, čím neboli odstránené rozpory

medzi sporovými stranami týkajúce sa dohody o zaplatení, resp. nezaplatení úroku z omeškania z včas neuhradených faktúr.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť, odvolanie označil za neopodstatnené a účelové v snahe oddialiť zaplatenie jeho zákonného nároku.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne považoval podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaného za splnené, keď tento účastník mal na pojednávanie nariadené na deň 27.2.2013 doručenie predvolania riadne vykázané dňom 31.1.2013, včas nepožiadal súd o odročenie pojednávania (ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní bolo súdu zo strany právneho zástupcu žalovaného doručené až dňa 28.2.2013), a teda boli splnené zákonné podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. . Postup súdu prvého stupňa vo veci preto odvolací súd nepovažoval za taký, ktorým by odvolateľovi bola odňatá možnosť v konaní pred súdom uplatňovať a brániť jeho práva. Na doplnenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v súvislosti s námietkou žalovaného, ktorý poukazuje na to, že v konaní neboli vypočutí konatelia sporových strán, odvolací súd dáva do pozornosti platnú judikatúru, podľa ktorej výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov, nevykonanie ktorého nie je postupom, ktorým by si súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (NS SR sp.zn. ) a Občiansky súdny poriadok v žiadnom ustanovení neukladá súdu povinnosť v každom prípade vypočuť účastníka konania. Výsluch účastníka konania je hodnotený ako každý iný dôkaz a súd je oprávnený zvážiť, či nevykonanie výsluchu nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že prípadné vykonanie ďalšieho dokazovania v súvislosti s tvrdením žalovaného, že medzi účastníkmi konania bola dohoda o tom, že k zániku záväzku došlo odpustením, by bolo nadbytočné, nakoľko dohoda, ktorou sa niekto vzdá práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná a naviac podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo, že dlh odpúšťa len písomne, k čomu v danom prípade nedošlo. Za tohto stavu preto požiadavka žalovaného vypočuť svedkov, ktorí mali potvrdiť existenciu ústnej dohody o odpustení dlhu by bola irelevantná. Naviac súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že voči žalobcom uplatnenému úroku z omeškania, pokiaľ ide o jeho výšku ako aj predloženú špecifikáciu žalovaný žiadne námietky neuviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalobca si nárok na ich náhradu voči žalovanému v zmysle § 151 O.s.p. neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.