Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-2-2022.pdf
PDF · 106.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-12C/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcu B. L., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. B.. T.. K. XXX/XX, O. N., zastúpeného splnomocneným zástupcom W.. B. L., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. B.. T.. K. XXX/XX, O. N., proti žalovanej Ľ. Š., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. X. Y. X, zastúpenej JUDr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie SNP 1/A, Veľký Krtíš, o zaplatenie 27.900,- Eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 08. 07. 2021 žalovaná podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa voči žalobcovi ako žalovanému domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
2. Dňa 23. 08. 2021 žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k žalobe, pričom v žalobnom návrhu uviedol, že sa okrem iného domáha náhrady za neužívanie predmetných nehnuteľností v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko žalovaná v tomto spore predmetné nehnuteľnosti užíva nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu.
3. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 06. 12. 2021 č.k. 2C/33/2021-66 vylúčil nárok žalovaného, ktorým sa domáhal náhrady za neužívanie predmetných nehnuteľností nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, na samostatné konanie.
4. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že sa domáha náhrady za užívanie nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovanou na obdobie od 01. 01. 2006 do 01. 07. 2021 spolu 186 mesiacov s výškou mesačného nájomného 150,- Eur, teda sa domáha nahradenia nájomného vo výške 27.900,- Eur. Ohľadom trhovej ceny prenájmu predložil vyjadrenie z realitnej kancelárie Nataly Reality, s.r.o., Nemocničná 757/3, Veľký Krtíš zo dňa 28. 01. 2023.
5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom podaní zo dňa 18. 05. 2022 uviedla, že je pravdou to, že spoločne so žalobcom sú podieloví spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a to titulom dedičstva po ich rodičoch a to každý z nich v jednej polovici. Zdôraznila tú skutočnosť, že ona nikdy nebránila žalobcovi užívať nehnuteľnosti, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve, naopak, viac krát ho vyzývala, aby si nehnuteľnosti vzájomne vyporiadali, a to či už ich spoločným nakladaním so stavbami a pozemkami, ako aj s údržbou týchto nehnuteľností. Poukázala na to, že v priebehu rokov bolo treba urobiť údržbu na stavbách, aby sa zabránilo znehodnoteniu tejto stavby ako aj vonkajších nehnuteľnostiach ako sú záhrady a trvalé trávnaté porasty, ktoré počas týchto rokov
bolo potrebné udržiavať. Žalobca neprispel k tomuto udržiavaniu žiadnymi osobnými prácami, ani finančným prispením. Nereagoval na jej výzvu na odstránenie tohto stavu, až napokon bola nútená podať na súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že na nehnuteľnosti je nutné vykonať rozsiahlejšie investičné zásahy, a to kompletnú rekonštrukciu strechy, múrov, podláh atď. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania spoluvlastníckeho podielu, premlčacia doba je upravená v § 107, a to ako objektívna 3 roky a subjektívna 2 roky, preto vznáša námietku premlčania.
6. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 15. 08. 2022 uviedol, že žalovaná od roku 2006 nedoručila kľúče od vonkajších brán a vchodových dverí do domu, čím fakticky znemožnila užívanie sporných nehnuteľností. Ďalej uviedol, že predmetné nehnuteľnosti chcel žalobca a jeho rodina využívať na vlastnú rekreáciu cez víkendy, alebo na prenájom pre turistov v lete, resp. lyžiarov v zimnom období. Zdôraznil, že dokázať skutočnosti, ktoré sa nestali je nie možné. Navrhol, aby žalovaná predložila preberací protokol, resp. doručenku zo Slovenskej pošty, ktorými kľúče od nehnuteľnosti odovzdala. Ďalej žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu poukázal na to, že za ostatné štyri roky, počas ktorý sa starali o svokrovcov, išli raz mesačne pozrieť v akom stave sú nehnuteľnosti, pričom strecha nevykazovala známky výrazného poškodenia, obvodové múry a okná boli v pôvodnom stave, na dvore pobehoval pes.
7. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom podaní zo dňa 23. 10. 2022 uviedla, že ohľadom nedoručenia kľúčov od brány a vchodových dverí nikdy nebola požiadaná, aby tieto kľúče žalobcovi poskytla. Zdôraznila, že vonkajšia brána nie je nikdy uzamknutá, nakoľko je tam nefunkčný uzamykací mechanizmus. V dome je len jedna bytová jednotka a preto aj tvrdenia žalobcu o tom, že chcel v minulosti užívať nehnuteľnosť na vlastnú rekreáciu by bolo nerealizovateľné. Ak by bol v minulosti záujem zo strany žalobcu umožnila by mu prísť na návštevu, prípadne v dome aj prespať a tak isto užívať priľahlé pozemky na záhradkárčenie alebo užívať ich iným spôsobom. Zdôraznila však to, že žalobca nikdy neprejavil o toto záujem a v posledné roky ju ani nenavštevoval. Posledná návšteva žalobcu u nej bola v roku 2019, avšak ani počas tejto návštevy žalobca nepožadoval užívanie svojho podielu a taktiež ani požadoval žiadnu náhradu za neužívanie svojho podielu. Ďalej uviedla, že pri vchodovej bránke je funkčný zvonček a v prípade, že by žalobca chcel vstúpiť do domu, avšak sa to od roku 2019 nestalo. Pokiaľ ide o prenajímanie nehnuteľností pre turistov, toto by bolo otázne, pretože vzhľadom na zlé snehové podmienky ako aj zlý technický stav vleku, sú lyžiarske možnosti v okolí Obce X. Y. minimálne. Žalobca v priebehu sporu predložil odborné posúdenie trhovej ceny nehnuteľnosti v X. Y. zo dňa 13. 02. 2022 (č.l. 18-19 spisu), 6ks fotografií predmetnej nehnuteľnosti (č.l. 47-52 spisu), ako aj vyjadrenie k trhovej cene prenájmu zo dňa 28. 01. 2023 (č.l. 106 spisu).
8. Žalovaná v priebehu sporu predložila rozhodnutie o dedičstve zo dňa 08. 03. 1993 sp. zn. X., X. XX/ XX, potvrdenku č. 236/93 (č.l. 75 spisu), náklady na vybudovanie ústredného kúrenia z roku 1992 (č.l. 76-87 spisu), príjmový pokladničný doklad zo dňa 15. 06. 2006 (č.l. 88 spisu), dohodu zo dňa 15. 06. 2006 (č.l. 89 -90 spisu), zúčtovanie zo dňa 11. 08. 1993 (č.l. 91 spisu), listinný doklad č. 086077 zo dňa 27. 08. 1992 (č.l. 92 spisu), potvrdenky z Obecného úradu X. Y. (č.l. 93-94 spisu), doklady o platbách Slovenskej poisťovni, a.s. Zvolen, Allianzu - Slovenskej poisťovni, a.s. (č.l. 95-96 spisu), fotografiu (č.l. 97 spisu).
9. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že v predmetnom rodinnom dome nikdy nechcel bývať ani ho získať do svojho vlastníctva, len tam chcel chodiť. Poukázal na to, že asi pred 10 rokmi požiadal žalovanú, aby spísali nájomnú zmluvu ohľadom užívania nehnuteľností, čo žalovaná odmietla. Priznal tú skutočnosť, že vzťahy medzi ním a žalovanou sa zhoršili asi pred piatimi rokmi. Ďalej potvrdil, že kľúče od rodinného domu nikdy od žalovanej nežiadal, mohol si ich síce žiadať, ale jednoducho on sa už v tomto dome dobre necítil. Potvrdil aj to, že nepožadoval, aby si mohol obrábať záhradu, pretože na to nemal čas. Ďalej uviedol, že naposledy bol v predmetnej nehnuteľnosti asi v roku 2017. V prípade, že by v tomto konaní obdržal nejaké finančné prostriedky, vynaložil by ich na opravu strechy na predmetnom rodinnom dome.
10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobca sa v roku 1982 oženil a následne sa odsťahoval do Veľkého Krtíša, pričom do rodičovského domu chodil len na návštevy. Ďalej uviedla, že asi v roku 2004 alebo 2005 ho oslovila, že by sa chcela dohodnúť ako ďalej s domom a povedala mu, že peniaze bude mať, lebo synovi o nejaký čas skončí stavebné sporenie. Potom ako toto žalobcovi povedala, tento
prestal ku nim chodiť. Znovu ho oslovila v roku 2010 s tým, že by ho chcela vyplatiť z rodičovského domu, že je potrebné opraviť strechu. Žalobca sa vyjadril, že o tom porozmýšľa, ale keďže sa jej neozýval obrátila sa na advokáta a podala na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zdôraznila tú skutočnosť, že potom, ako sa žalobca oženil, nikdy nepožadoval aby mu dala kľúče od domu, nevie či mu kľúče dali ešte nebohí rodičia s tým, že s prístupom do domu nikdy nebol problém, pretože buď tam boli rodičia, pokiaľ títo ešte žili a od roku 2003 je na invalidnom dôchodku jej manžel, ktorý je vždy doma. Ďalej poukázala na to, že žalobca mohol chodiť do dielničky kedy chcel. Poukázala na to, že ona dom už dlhšiu dobu udržiava, pretože sa jedná o starší rodinný dom a žalobcovi povedala, že keď by ho aj z domu vyplatila, že tam kľudne môže chodiť a aj prespávať. Ďalej uviedla, že ona užíva nehnuteľnosť okrem manzardiek ktoré sú v podkroví, táto časť je neobývaná.
11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná nijako nebránila užívaniu spoluvlastníckeho podielu v rozsahu, ktorý patrí žalobcovi. Zdôraznil to, že vrchnú časť rodinného domu žalovaná neužíva, tým pádom aj v minulosti bola táto k dispozícií žalobcovi, takže bolo na ňom či svoje spoluvlastnícke právo využije alebo nie. Ďalej zdôraznil to, že žalobca si nenárokoval na užívanie časti rodinného domu a pokiaľ by si bol nárokoval, mal možnosť zo strany žalovanej toto svoje spoluvlastnícke právo využiť v plnom rozsahu. Zároveň vzniesol námietku premlčania.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s odborným posúdením zo dňa 13.02.2021(čl.18 spisu), rozhodnutím o dedičstve zo dňa 08. 03. 1993 sp. zn. D1128/91, Dnot 12/93, potvrdenkou č. 236/93 (č.l. 75 spisu), nákladmi na vybudovanie ústredného kúrenia z roku 1992 (č.l. 76-87 spisu), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 15. 06. 2006 (č.l. 88 spisu), dohodou zo dňa 15. 06. 2006 (č.l. 89 -90 spisu), zúčtovaním zo dňa 11. 08. 1993 (č.l. 91 spisu), listinným dokladom č. 086077 zo dňa 27. 08. 1992 (č.l. 92 spisu), potvrdenkou z Obecného úradu X. Y. (č.l. 93-94 spisu), dokladmi o platbách Slovenskej poisťovni, a.s. Zvolen, Allianzu - Slovenskej poisťovni, a.s. (č.l. 95-96 spisu), fotografiu (č.l. 97 spisu),ako aj vyjadrením k trhovej cene prenájmu zo dňa 28.01.2023 (čl.106 spisu).
13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu sú vedení ako podieloví spoluvlastníci a to každý v jednej polovici k nehnuteľnostiam zapísaným na LV pre obec X. Y., k.ú. K. X. Y. na LV č. XXX ako súp č. X na pozemku parc. č. XXX rodinný dom a na liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. XXX záhrada o výmere 357 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 443 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2. V rodinnom dome sup. č. X má trvalé bydlisko žalovaná spolu so svojou rodinou. Ohľadom predmetných nehnuteľností sa tunajšom súde vedie pod sp. zn. 2C/33/2021 spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorú žalobu podala žalovaná ako žalobkyňa v tomto spore. Žiada súd, aby podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušil, nehnuteľnosti jej prikázal do vlastníctva a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi ako žalovanému v tomto smere náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 10.000,- Eur. V predmetnom rodinnom dome v súčasnej dobe má trvalý pobyt a býva v ňom žalovaná spolu so svojou rodinou. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že žalobkyňa užíva nehnuteľnosť okrem manzardiek, ktoré sa nachádzajú v hornej časti domu jedná sa o dve izby. Žalobca tvrdil, že oslovil žalovanú s tým, že aby uzavreli nájomnú zmluvu ohľadom užívania tejto nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť, však nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Žalovaná túto skutočnosť poprela a vyjadrila sa, že ju žalobca nikdy neoslovil s tým, aby uzavreli nájomnú zmluvu, rozprávali sa len o tom, že by ona žalobcu z domu vyplatila. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval, aby žalovaná preukázala, že mu dala kľúče od rodinného domu, resp. že mu tieto kľúče poslala poštou, pričom samotný žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že kľúče od domu nikdy nežiadal, mohol si ich síce žiadať, ale jednoducho sa v tomto dome necítil už dobre. Žalobca predložil vyjadrenie k trhovej cene prenájmu od Nataly Reality, s.r.o., Nemocničná 757/3, Veľký Krtíš, z ktorého vyjadrenia vyplýva, že trhová cena prenájmu tejto nehnuteľnosti v danej lokalite a v tom technickom stave je v rozpätí od 550,- do 600,- Eur, z toho podiel pripadajúci na nájomcu je od 275,- Eur do 300,- Eur, energie sa do nájmu nezapočítavajú. Žalovaná uviedla prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že suma prenájmu sa zdá byť nadhodnotená, avšak nepredložila žiadny listinný doklad, ktorý by potvrdzoval, že takáto suma je nadhodnotená.
14. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
15. Strany v sporovom konaní majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Každá strana teda nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenie uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať. Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe.
16. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
19. Súd vec po právnej stránke posúdil tak, že uplatňovaný nárok je právom vyplývajúcim z právneho vzťahu spoluvlastníctva, a to z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi stranami neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého zvláštna právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje k rovnakému cieľu. Právo podielového spoluvlastníctva podieľať sa na úžitku zo spoločnej veci v rozsahu svojho podielu resp. právo na peňažnú náhradu za časť tohto úžitku o rozsahu zodpovedajúcemu jeho podielu v prípade, ak tento úžitok nemožno rozdeliť, čo je v danom prípade, t.j. v prípade užívania spoločnej nehnuteľnosti druhým spoluvlastníkom, vylučuje možnosť posudzovania tohto práva ako práva zo záväzku bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedených skutočností nie je možné vysloviť záver, že ak preukázateľne žalovaná vec užívala v spornom období, by ju užívala bez právneho dôvodu, pretože týmto dôvodom bolo jej spoluvlastnícke právo. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode, sú upravené zákonom a vec nie je možné posúdiť podľa žiadnej skutkovej podstaty zakladajúcej bezdôvodné obohatenie, ale jedná sa o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods. 1 v spojení 123 Občianskeho zákonníka. Právo na finančnú náhradu za to, že iný podielový spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, ktoré je niekedy označované aj ako právo na relutárnu náhradu, je upravené v § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základným predpokladom pre vznik práva na relutárnu náhradu je užívanie spoločnej veci iným podielovým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Naproti tomu právo na relutárnu náhradu nevzniká za situácie keď iný podielový vlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, nakoľko za takej situácie nič nebráni podielovému spoluvlastníkovi, ktorý vec neužíva, aby využil svoje oprávnenie užívať spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti spoločnej veci.
20. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Vyjadruje aj mieru účasti pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. V prípade, ak sa spoluvlastníci v spôsobe užívania spoločnej veci prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka.
22. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
23. Z ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý podielový spoluvlastník je oprávnený vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, v prípade, ak ju neužíva, nemôže užívať nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia voči tomu spoluvlastníkovi, ktorý jeho podiel užíva.
24. Predpokladom úspešnosti uvedeného nároku je preukázanie skutočnosti, že žalobca neužíva predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a zároveň, že uvedené neužívanie je práve dôsledkom toho, že vec v spoluvlastníctve je užívaná druhým spoluvlastníkom (žalovanou) a to nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. V takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa sa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov, alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec nebola spoluvlastníkmi vôbec užívaná, žiaden nárok za náhradu jej neužívania by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadne užívanie časti veci treťou osobou. Posudzovanie rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti (výmera), ale rozhodujúca aj môže byť úžitková hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota vzhľadom na konkrétne okolnosti jednotlivých častí veci, rozdielna.
25. V predmetnom spore posúdil všetky skutkové okolnosti prípadu nadobudnutie spoluvlastníctva žalobcu i žalovanej, kto sa stará o jeho držbu, kto ho užíva a prečo predmetnú nehnuteľnosť v časti spoluvlastníckeho podielu žalobca neužíva. Súd dospel k záveru, že uvedené skutočnosti (užívanie nehnuteľnosti žalovanou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu) sa žalobcovi nepodarilo preukázať. Žalovaná tvrdila, že neužíva hornú časť rodinného domu, a to manzardku (túto určitý čas po uzavretí manželstva užíval žalobca s manželkou), žalobca túto skutočnosť najprv potvrdil, vzápätí uviedol, že on sa nevie vyjadriť k tomu, či je táto časť žalovanou užívaná (čl. 110 spisu). Teda v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná užívala predmet spoluvlastníctva nad svoj spoluvlastnícky podiel. V konaní je nesporné, že žalobca predmet spoluvlastníctva v špecifikovanej žalobe reálne neužíva, nikdy o to nemal záujem, čo aj sám potvrdil. Ako vyplynulo z výpovedí žalovanej, táto žiadnym spôsobom nebránila žalobcovi v užívaní nehnuteľností v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Aj sám žalobca uviedol, že nikdy neprejavil záujem o užívanie týchto nehnuteľností, potom ako sa oženil, z predmetného rodinného domu odišiel a osamostatnil sa. Užívacieho práva k nehnuteľnosti sa nikdy nedomáhal, nepožadoval od žalovanej ani kľúče od domu, pričom ako sám uviedol, má záujem o finančnú náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu s tým, že tieto finančné prostriedky by použil na opravu strechy predmetného rodinného domu a zároveň potvrdil, že pokiaľ podal takúto žalobu, išlo o určitú odvetu voči žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd však uvádza, že uvedený nárok mu však prináleží len v takom prípade, že by užívanie nebolo možné, a to v dôsledku toho, že iný spoluvlastník užíva predmet spoluvlastníctva nad svoj spoluvlastnícky podiel. Toto však v konaní preukázané nebolo. Z uvedeného potom vyplýva tá skutočnosť, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby svoje užívacie právo v spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu využíval. V tomto smere súd zdôrazňuje, že žalobca nikdy neprejavil skutočný záujem užívať svoj spoluvlastnícky podiel. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca bez toho, aby mal reálny záujem o užívanie nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, má záujem len na finančnej náhrade za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, čo však nemá oporu v už v citovanom ustanovení § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca síce uvádzal, že oslovil žalovanú v súvislosti s uzavretím nájomnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti, avšak takúto skutočnosť nepreukázal, pričom žalovaná takéto tvrdenie poprela Záverom súd ešte dodáva, že k dohode strán sporu ohľadom užívania sporných nehnuteľností nedošlo, žalobca tak mohol z predmetného vzťahu vyvodzovať svoje nároky, a to najmä domáhať sa úpravy užívania spoločnej veci, resp. on sám mohol požiadať o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom ani jeden z týchto nárokov nevyužil. Je preto potom otázne či
podaním tejto vzájomnej žaloby žalobca nekonal v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky u ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy prináleží vždy od prípadu k prípadu súdu. Dobré mravy je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na daný čas a miesto. Súd v tomto smere udáva, že žalovaná v predmetnom rodinnom dome býva už dlhé roky, zabezpečuje jeho údržbu, platí dane, pričom žalobca do predmetnej nehnuteľnosti nechodí, nedožadoval sa odvtedy ako sa odsťahoval (v roku 1982) vydania kľúčov od predmetného, čo sám potvrdil na pojednávaní ako aj to, že nemá ani záujem užívať predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Vzájomná žaloba sa javí byť účelová ako reakcia na žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podanú žalovanou. Z týchto dôvodov preto potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Nakoľko súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok v ďalšom sa nezaoberal výškou uvedeného nároku rozporovanom žalovanou čo do výšky trhového nájomného, z ktorého si žalobca odvodzoval uplatňovanú náhradu za neužívanie spoluvlastníckeho podielu, s tým, že súd poukazuje na to, že aj keď žalovaná tvrdila, že takéto trhové nájomné je nadhodnotené, v tomto smere nepredložila žiadny dôkaz. V rámci hospodárnosti konania sa súd nezaoberal ani vznesenou námietkou premlčania.
27. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a to na základe zásady úspechu. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej potom súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.