Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/12/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: FOOD, s.r.o., so sídlom Sartorisova 11, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 262 657, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ján Šofranko, so sídlom Hraničná 2, 040 17 Košice, IČO: 42 322 600, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102518190/2021 zo dňa 23.02.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 23.02.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 02.03.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102518190/2021 zo dňa 23.02.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101493141/2021 zo dňa 13.08.2021, ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní (ďalej len daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 354 397,73 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019.

2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 23.02.2022 navrhol, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného z dôvodu, že okamžitým výkonom tohto rozhodnutia hrozí u žalobcu závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca uvádza, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma jednak z dôvodu ohrozenia pokračovania v obchodnej činnosti, ktorú žalobca vykonáva od roku 2008, nakoľko ako dlžníkovi vo vzťahu k štátu sa možnosti pokračovania v obchodnej činnosti znižujú, keďže obchodní partneri budú od už uzatvorených kontraktov odstupovať. Žalobca si doteraz vždy dôsledne plní povinnosti vo vzťahu k štátu. Táto situácia ho dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti. Vzniknutou situáciou hrozí žalobcovi značná finančná škoda, ktorá nie je toho času vyčísliteľná. V rámci personálnej prepojenosti konateľ žalobcu zamestnáva cca 10 zamestnancov, za ktorých riadne platí štátu odvody. Žalobca je toho názoru, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko je aj vo verejnom záujme podporovať zdravé podnikateľské prostredie a vytváranie pracovných miest zamestnávateľmi.

3. Žalobca v časti návrhu na odkladný účinok poukázal na ustanovenie , podľa ktorého správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe priznať odkladný účinok.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.05.2022. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že tento nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Podľa , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia až 189 .

6. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu ( ). Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklady právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi, by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa ust. , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť preto prejavom svojvôle v rozhodovacej činnosti správneho súdu. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, a to za prísne zákonom vymedzených právnych podmienok.

9. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, v ktorom majú byť prelomené právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.

9. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. . Ustanovenie písmeno a) podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. - 196 zo dňa 30.05.2017

vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma z dôvodu ohrozenia pokračovania v obchodnej činnosti, a tiež hrozí žalobcovi značná finančná škoda, ktorá nie je toho času vyčísliteľná.

11. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia správneho orgánu by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na spoločnosť žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, a pod.). Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

12. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by malo taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

16. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e prípustná ( ).