Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/200/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom: Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, proti povinnému: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. D. I. XXX, XXX XX J. D. I., o vymoženie 3 868,48 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Senica pod č. k. - 11 zo dňa 01. augusta 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol tak, že vo výroku I. exekučné konanie zastavil a vo výroku II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Svoje rozhodnutie dôvodil tým, že dňa 05.04.2012 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného. Prvostupňový súd po preskúmaní podanej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že v danej veci poverenie na vykonanie exekúcie nemožno vydať, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Prvostupňový súd následne podľa ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil aj bez návrhu a taktiež podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol že súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli.

Proti výroku II. tohto uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, pričom žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Taktiež súdny exekútor uviedol, že nevie posúdiť z akých dôvodov súd v rozpore s § 47 ods. 3 Exekučného konania nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu vynaložených hotových výdavkov, keď boli vynaložené na základe povinností vyplývajúcich zo zákona.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( Exekučného poriadku a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), či odvolanie je v danom prípade prípustné a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora prípustné nie je. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Predmetom exekučného konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3 868,48 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. 184/05/10 zo dňa 30.06.2010. Dňa 28.05.2012 prvostupňový

súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne dňa 01.08.2012 exekučný súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu zastavil a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekučného konania podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť a priznať mu trovy exekučného konania s poukazom na § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Namietal, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia síce uviedol, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, pretože súdnemu exekútorovi trovy nevznikli.

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (ktorým osobitným predpisom je na základe poznámky č. 31 v práve E. p. - pozn. odvolacieho súdu) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa vety prvej E. p. ( v znení neskorších zmien a doplnení, teda Exekučného poriadku) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Podľa odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn. odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnení alebo tiež Exekučný poriadok, ďalej tiež len „E. p.“) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 200 ods. 2 E. p. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolaním môže napadnúť výlučne rozhodnutie súdu prvého stupňa len účastník konania, a to v exekučnom konaní za podmienky, že zákon prípustnosť odvolania v konkrétnom prípade výslovne ustanovil (teda možnosť odvolania predpokladá). E. p. je totiž na rozdiel od založený na zásade nenapadnuteľnosti rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolaniami. Kým predpokladá možnosť odvolania prakticky proti každému rozhodnutiu súdu prvého stupňa okrem tých, u ktorých takýto zákon ustanovil opak (v tejto súvislosti porovnaj najmä , ); úprava v E. p. je koncipovaná presne opačne, čiže s potrebou výslovného ustanovenia možnosti odvolania proti tomu - ktorému rozhodnutiu. Možnosť vecného prejednania odvolania v tzv. exekučnej veci odvolacím súdom tak nie je viazaná len na subjektívne oprávnenie účastníka napadnúť rozhodnutie odvolaním (teda oprávnenie vyplývajúce z postavenia odvolateľa ako účastníka konania a tiež jeho dotknutia napádaným rozhodnutím súdu), ale aj na objektívny stav prípustnosti odvolania proti príslušnému rozhodnutiu súdu.

Ak sa totiž odvolaním (vychádzajúc z jeho obsahu) sleduje napadnutie tej časti výroku uznesenia, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania súdneho exekútora, a niet sporu, že takýto výrok je naviazaný na rozhodnutie o zastavení exekučného konania v zmysle § 44 ods. 3 E. p., nemohlo tu

potom ísť o prípad vymedzený v ustanovení § 58 ods. 5 E. p., keďže toto dopadá výlučne na rozhodnutia o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p.. Práve z tohto dôvodu a tiež preto, že takto došlo k zastaveniu exekučného konania a nie exekúcie, však prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania súdneho exekútora závisela na tom, či ju ustanovil E. p. (ako výnimku z pravidla, podľa ktorého proti rozhodnutiam v exekučných konaniach zásadne odvolania prípustné nie sú). Z už uvedeného celkom jednoznačne treba vyvodiť záver, že proti uzneseniu o trovách exekučného konania, vydanému po zastavení exekučného konania v zmysle E. p, odvolanie prípustné nie je, nakoľko E. p. túto možnosť výslovene neupravuje. Prípustnosť podať odvolanie v danom prípade nemôže vzniknúť ani na základe nesprávneho poučenia súdu, že odvolanie je prípustné ( ).

Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s ustanovením odmietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.