Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-39-2023.pdf
PDF · 109.6 KB
Case nature
Subarea
20CoP/39/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci manžela: N. Š., R.. XX.XX.XXXX, D.: I. XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Jozef Semjan, advokát, so sídlom: Včelárska 18, 821 05 Bratislava a manželky: K. Š., R.. XX.XX.XXXX, D.: I. XX, 841 03 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. Š., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, o návrhu manželky a manžela na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie manželky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 9. januára 2023, č. k. 14P/134/2022 - 74, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 9. januára 2023, č. k. 14P/134/2022 - 74, v napadnutých výrokoch m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
I. „Odvolací súd maloletú J. Š., R.. XX.XX.XXXX, dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú J. Š., R.. XX.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15 - teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 09.01.2023.
III. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej J. na čas po rozvode vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn.14P/134/2022.“
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 9. januára 2023, č. k. 14P/134/2022 - 74, nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého uložil otcovi povinnosť na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 14P/134/2022, prispievať na výživu maloletej J. Š., R.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 50,- eur mesačne, ktoré uložil otcovi povinnosť platiť do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletej, počnúc dňom 09.01.2023. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh manželky a manžela na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že manželka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.12.2022, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14P/134/2022, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ponechal maloletú J. Š., R.. XX.XX.XXXX, v starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Súd prvej inštancie uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia manželka uviedla, že po odsťahovaní sa manžela zo spoločnej domácnosti na prelome mesiacov júl a august 2022, sa jej a maloletej zrútil svet a obe potrebujú od uvedeného momentu pomoc psychológa. Uviedla, že stále verila, že manžel aspoň kvôli maloletej rozvod manželstva nebude riešiť až do času, pokým maloletá neukončí základnú školu (t. č. je deviatačka), keďže aj bez toho maloletá prekonáva náročné obdobie spojené s pubertou či odlúčením svojich rodičov a neohlásené príchody a odchody manžela zo spoločnej domácnosti v tejto situácii spôsobujú jej, ako aj maloletej neúmerný stres. Podľa manželky sa manžel v súčasnosti stýka s maloletou len sporadicky, počas prázdnin strávil s maloletou len 4 dni a jeden víkend, od septembra, t. j. za obdobie dlhšie ako 3 mesiace, sa manžel stretol s maloletou len jeden raz, keď ju odviezol domov zo školy. Súdu prvej inštancie uviedla, že manžel sa o maloletú nezaujíma, neiniciuje s ňou stretnutia, nepýta sa na jej potreby, výsledky v škole, či zdravotný stav (maloletá sa narodila s vrodenou vývojovou vadou srdca). Dodala, že napriek tomu, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, manžel na ňu doposiaľ neprispel žiadnym výživným aj keď práve manžel poberá na maloletú rodinné prídavky a uplatňuje si na ňu aj daňový bonus. Manželka uviedla, že je toho času nezamestnaná a aktívne si hľadá zamestnanie, v súčasnosti nemá príjem. Manželka vyčíslila aktuálne pravidelné mesačné odôvodnené výdavky na maloletú na sumu vo výške 417,46 eura, pričom o jej nepriaznivej finančnej situácii vypovedá aj rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu stavu materiálnej núdze. Ďalej súdu prvej inštancie v návrhu uviedla, že manžel je zamestnaný a jeho súčasný priemerný čistý mesačný príjem je vo výške cca. 1.200,- eur, napriek tomu, že maloletá sa t. č. nachádza v osobnej starostlivosti matky, je podľa jej názoru v tomto prípade nevyhnutne potrebné upraviť pomery účastníkov neodkladným opatrením, ktorým bude maloletá dočasne ponechaná v osobnej starostlivosti matky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, o. i. z dôvodu, aby si matka mohla na maloletú uplatniť aspoň rodinné prídavky, keďže manžel aktuálne neprispieva na maloletú vôbec žiadnym výživným, manželka má za to, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že manžel sa vyjadril k návrhu manželky na nariadenie neodkladného opatrenia a k jej aktuálnej nepriaznivej finančnej situácii tak, že uviedol, že manželka mala pracovnú ponuku, ale neprijala ju, a že jej bol osobne nápomocný pri hľadaní zamestnania a vždy ju podporoval. Uviedol, že maloletá začala navštevovať psychológa ešte pred začatím rozvodového konania. Manžel uviedol, že sa ako otec zaujíma o maloletú, sleduje jej výsledky v škole a komunikuje s ňou, nakoľko si maloletá aktuálne želá byť v osobnej starostlivosti matky, manžel toto jej rozhodnutie rešpektuje a súhlasí s dočasným ponechaním maloletej v osobnej starostlivosti matky, pričom tak budú lepšie zaistené jej potreby. Manžel zároveň žiadal, aby jeho právo na neobmedzený styk s maloletou zostalo zachované a naďalej sa tak mohol rozvíjať jeho vzťah s maloletou. Z jeho vyjadrenia ďalej vyplývalo, že manžel uhradil maloletej napríklad ročnú električenku v sume 99,50 eura (september 2022), školské pomôcky v sume 40,92 eura (október 2022), doučovanie z matematiky v sume 45,- eur za prvý polrok 2022/2023. Súdu prvej inštancie uviedol, že je zamestnaný na trvalý pracovný pomer v spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a jeho čistý mesačný príjem je 1.360,- eur, prídavky na dieťa poberá manžel vo výške 30,- eur a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Manželove momentálne mesačné výdavky sú približne vo výške 1.429,19 eura, pričom všetky výdavky na byt, v ktorom aktuálne žije manželka s maloletou a chalupu, ktorú prevažne užíva manželka, uhrádza manžel. Z týchto dôvodov si manžel aktuálne nemôže dovoliť platiť manželkou požadované výživné neodkladným opatrením. Manžel uviedol, že má v súčasnosti menší príjem ako výdavky a tiež hradí v plnej výške náklady na bývanie manželky a maloletej spolu s energiami, internetom, telefónom a inými nákladmi. Aktuálne finančné možnosti dovoľujú manželovi dočasne platiť výživné vo výške 50,- eur. Súčasne s vyjadrením k návrhu manželky na nariadenie neodkladného opatrenia podal manžel návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd prvej inštancie maloletú dočasne ponechal v osobnej starostlivosti matky, pričom otec je oprávnený stýkať sa s maloletou neobmedzene, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň ho zaviazal povinnosťou dočasne prispievať na výživu maloletej výživným v sume 50,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom manželky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, vyjadrením manžela, jeho návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom súdneho spisu sp. zn. 14P/134/2022 dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady len
na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v predbežnom určení výživného na maloleté dieťa. Uviedol, že manželka v návrhu uviedla, že manžel od odchodu zo spoločnej domácnosti nijakým spôsobom neprispieva na maloletú, čo manžel vo svojom vyjadrení poprel a uviedol, že uhradil niektoré výdavky maloletej a v súčasnosti uhrádza všetky výdavky na bývanie manželky a maloletej. Nakoľko sa manžel vlastným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby ho súd prvej inštancie okrem iného zaviazal prispievať na maloletú výživným v nevyhnutnej miere, v tejto časti súd prvej inštancie návrh oboch manželov vyhodnotil ako dôvodný. Súd prvej inštancie pokladal za potrebné vniesť do vzťahu rodičov určitú pravidelnosť a stanoviť na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej minimálnu výšku výživného, ktorou bude otec povinný pravidelne prispievať na výdavky maloletej. Výšku výživného súd prvej inštancie ustálil na sumu 50,- eur mesačne, tak aby boli nevyhnutné potreby maloletej zabezpečené. Takúto výšku výživného považuje súd prvej inštancie za dostatočnú na splnenie účelu neodkladného opatrenia aj s ohľadom na fakt, že manžel uhrádza náklady na bývanie na byt, v ktorom žije manželka s maloletou a zároveň prispieva na niektoré z výdavkov na maloletú, ako napr. električenka, doučovanie, školské pomôcky a pod. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa je pritom zákonná povinnosť obidvoch rodičov, preto súd prvej inštancie neodkladným opatrením zaviazal otca platiť výživné na maloleté dieťa aspoň v nevyhnutnej miere, ktoré predbežne určil po zohľadnení možností a schopností otca. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni a vyjadrenia manžela mal súd prvej inštancie za preukázané, že manžel je od mája 2017 evidovaný ako zamestnanec C.E. U. N., O..I.. V rámci inštitútu neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nemá vytvorený zákonný rámec k podrobnejšiemu zisťovaniu pomerov na strane manžela. Nakoľko bolo úradnou činnosťou zistené, že manžel má príjem zo závislej činnosti, takto určené výživné na maloleté dieťa súd prvej inštancie považuje za primerané. Vzhľadom na uvedené, na čas do rozhodnutia vo veci samej, v záujme riadneho zabezpečenia potrieb maloletého dieťaťa aspoň v nevyhnutnom rozsahu, súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej J. sumou 50,- eur mesačne k rukám matky maloletej. V časti návrhu manželky a manžela na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej a návrhu manžela na ponechanie práva neobmedzeného styku otca s maloletou súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhov manželov je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že maloletá sa od odchodu manžela zo spoločnej domácnosti aj súčasnosti nachádza v starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje faktickú starostlivosť o maloletú bez súčinnosti otca. Uviedol, že z vyjadrení rodičov nevyplýva, že by matka otcovi akýmkoľvek spôsobom bránila v styku s maloletou. Súd prvej inštancie nezistil, že by medzi rodičmi existovali nejaké nezhody týkajúce sa rozsahu a spôsobu výkonu starostlivosti o maloletú. Súd prvej inštancie uviedol, že manžel sa výkonu osobnej starostlivosti o maloletú nedomáha a navyše sa sám vyjadril a navrhol, aby bola maloletá dočasne na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej zverená do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie mal za to, že aktuálne nie je potrebné bezodkladne zasiahnuť do pomerov účastníkov konania prostredníctvom neodkladného opatrenia zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, nakoľko maloletej je v súčasnosti zabezpečená riadna osobná starostlivosť bez nutnosti bezodkladnej úpravy a nevyžaduje si to ani potreba ochrany maloletej, či existencia zjavného ohrozenia jej práv. Podľa názoru súdu prvej inštancie v rodine nie je aktuálne daná nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov i vzhľadom na to, že matka starostlivosť o maloletú fakticky zabezpečuje podľa vlastného vyjadrenia sama s tým, že otec sa do starostlivosti o maloletú nezapája. Zároveň podľa súdu prvej inštancie matka otcovi v styku s maloletou nijakým spôsobom nebráni, čo nezakladá dôvod, aby bolo potrebné autoritatívnym rozhodnutím súdu priznať otcovi právo na neobmedzený styk s maloletou. Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného je zrejmé, že v tejto časti návrhov absentuje potreba dočasnej úpravy pomerov a zároveň nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a priznanie práva otcovi na neobmedzený styk s maloletou by tak z pohľadu súdu prvej inštancie bolo formálne nadbytočné. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dopĺňa, že účelom neodkladného opatrenia je okamžité riešenie rodinnej situácie, ktorá je tak závažná, že bezodkladná úprava pomerov je nevyhnutná a v odôvodnených prípadoch má poskytnúť maloletému dieťaťu okamžitú ochranu. Inštitút neodkladného opatrenia totiž nemá nahrádzať meritórne rozhodnutie vo veci. Nakoľko v tejto časti návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a osvedčená naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala bezodkladný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, súd prvej inštancie návrh manželov na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti ako nedôvodný zamietol. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že v konaní vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 14P/134/2022, bude vykonávať
podrobné dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, a až na jeho základe bude možné rozhodnúť, aká forma zverenia maloletého dieťaťa a úprava styku bude najvhodnejšia a plne v jej záujme, berúc do úvahy možnosti a schopnosti oboch rodičov.
5. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala manželka proti výrokom I. a II., v časti určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t. j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Manželka zdôraznila, že pri rozhodovaní o určení dočasnej vyživovacej povinnosti otca voči maloletej mal súd prvej inštancie k dispozícii vyjadrenie samotného otca, z ktorého vyplýva, že čistý mesačný príjem otca maloletej je minimálne vo výške 1.360,- eur. Uviedla, že podľa ustálenej judikatúry súdov SR, výživné môže predstavovať 20
- 30 % príjmu povinného rodiča, v tomto prípade 20 - 30 % z príjmu povinného rodiča predstavuje sumu v rozmedzí od 272,00 eur do 408,00 eur. Na uvedenom podľa názoru matky v tomto prípade nič nemôže zmeniť ani tá skutočnosť, že neodkladným opatrením sa určuje vyživovacia povinnosť len v nevyhnutnom rozsahu, keďže v tomto prípade má súd príjmové pomery otca z jeho vlastných tvrdení preukázané resp. potvrdené. Pre matku je preto nepochopiteľné, prečo súd prvej inštancie túto preukázanú podstatnú skutočnosť o čistom mesačnom príjme otca pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej odignoroval a výživné napokon určil len v sume 50,- eur mesačne tak, ako to navrhol otec. V uvedenej časti je preto napadnuté uznesenie podľa názoru manželky v rozpore s vykonaným dokazovaním a tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Manželka zdôraznila, že podľa jej názoru je suma 50,- eur mesačne ako výživné zarábajúceho otca na maloleté dieťa je v príkrom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Manželka nemôže súhlasiť ani s názorom súdu prvej inštancie, že suma 50,- eur mesačne je dostatočná aj s ohľadom na fakt, že manžel uhrádza náklady na bývanie na byt, v ktorom žije manželka s maloletou a zároveň prispieva na niektoré z výdavkov na maloletú, ako napr. električenka, doučovanie, školské pomôcky a pod. Matka podotkla, že maloletá sa totiž z električenky ani nenaje, a ani si z nej nekúpi potrebné oblečenie či obuv. Manželka nepopiera, že otec uhradil niektoré výdavky maloletej ako napr. električenku a pod., je však podľa nej neisté či otec bude tieto výdavky maloletej uhrádzať aj naďalej. Taktiež nepopiera, že momentálne otec uhrádza výdavky matky a maloletej na bývanie, to však podľa nej nič nemení na tom, že otec maloletej nijak nezabezpečuje maloletej stravu, ošatenie, obuv, kozmetiku, drogériu, zdravotnú starostlivosť a pod. Z uvedeného dôvodu, ak mal súd prvej inštancie za to, že otec uhradil, resp. aktuálne uhrádza niektoré výdavky na maloletú, tieto len stačilo odrátať z celkových matkou vyčíslených výdavkov na maloletú a zostávajúcu sumu výdavkov na maloletú mohol a mal podľa schopností, možností a príjmových a majetkových pomerov rozdeliť medzi rodičov maloletej. Poukázala na to, že ak by súd prvej inštancie takto postupoval a od matkou vyčíslenej sumy výdavkov na maloletú 417,46 eur by odrátal pomernú časť výdavkov na bývanie 61,67 eur, výdavkov na krúžky 12,50 eur, výdavkov na električenku 8,29 eur, stále by mu vyšla suma 335 eur ako aktuálne nepokrytá žiadnym z rodičov maloletej. Matka namietala v odvolaní, že aj napriek tomu, že je preukázateľne v schopnostiach, možnostiach a príjmových a majetkových pomeroch manžela hradiť na maloletú výživné aj v rozsahu celej vyššie uvedenej sumy 335 eur, súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca len v sume 50 eur mesačne, ktorá nepokrýva ani len tretinu výdavkov na stravu maloletej, ako na najzákladnejší a najnevyhnutnejší výdavok. Dodala, že z uvedenej sumy už vonkoncom nemožno uhradiť ostatné odôvodnené základné potreby maloletej ako výdavky na oblečenie, obuv, kozmetiku, drogériu, zdravotnú starostlivosť a pod. Z uvedeného uhla pohľadu podľa manželky vychádza napadnuté uznesenie jednoznačne z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci a je aj úplne nelogické. Má za to, že v dôsledku napadnutého uznesenia je zároveň aktuálne ohrozená výživa maloletej, pretože prevažnú časť výdavkov na maloletú musí pokrývať matka, ktorá ale aktuálne nemá vôbec žiaden príjem. Matka poukázala na to, že otec v jeho podaniach jednoznačne potvrdil aj to, že na maloletú poberá prídavok na dieťa vo výške 30,- eur (aktuálne už vo výške 60,- eur) a daňový bonus aktuálne vo výške 140,- eur, čo je momentálne spolu suma 200,- eur mesačne určená na úhradu potrieb maloletej. Podľa matky z tejto sumy otec aktuálne uhrádza matke len súdom určenú sumu výživného vo výške 50,- eur mesačne, z čoho vyplýva, že otec si ponecháva sumu 150,- eur na svoje výlučné osobné potreby, čo je podľa názoru matky úplne absurdné. Podľa názoru matky by otec jednoznačne mal celú uvedenú sumu 200,- eur mesačne preposielať na ten účel, na ktorú je aj určená, a teda na pokrytie výdavkov na maloletú, čo sa však vôbec nedeje. Pre úplnosť uviedla, že keďže súd prvej inštancie zamietol návrhy oboch rodičov na dočasné ponechanie maloletej v osobnej starostlivosti matky, matka si momentálne prídavok na dieťa nemôže uplatniť bez súhlasu druhého rodiča, a teda otca. Keďže je na základe všetkých uvedených
skutočností podľa manželky zrejmé, že napadnuté uznesenie je vecne nesprávne, nelogické, v rozpore s vykonaným dokazovaním, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, a predovšetkým je v rozpore so záujmom maloletej, a teda je nezákonné, matka maloletej napáda I. a II. výrok napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výrok I. a II. zmenil, tak že nariadi neodkladné opatrenie tohto znenia: Otec, N. Š., R. X.X.XXXX, je povinný dočasne prispievať na výživu maloletej J. Š., R. XX.X.XXXX, výživným vo výške 300,00 eur (60,00 eur prídavok na dieťa, 140,00 eur daňový bonus, 100,00 eur samotné výživné z príjmu otca) mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 14P/134/2022.
6. Otec, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, 66 Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie manželky je čiastočne dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 Civilného sporového poriadku).
8. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
9. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
10. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
11. Podľa ust. § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie ochrany ich právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manželky/matky ako čiastočne dôvodné. Z obsahu odvolania matky odvolací súd zistil, že matka nenamieta, že otec sa určitou mierou podieľa na nákladoch pre maloletú J.. Matka však v rámci svojho podaného odvolania presne vyčíslila mesačné náklady, ktoré otec uhrádza na maloletú J. a tieto predstavujú v súhrne sumu cca 82,- eur, t.j. 61,67 eur - výdavky na bývanie, výdavky na krúžky vo výške 12,50 eur, výdavky na električenku vo výške 8,29 eur. Vzhľadom na to, že matka zabezpečuje celú starostlivosť o maloletú, pričom ide o dieťa vo veku 15 rokov so zvýšenými výdavkami na zdravotný stav a otec sa s maloletou dcérou stretáva sporadicky, musí odvolací súd uviesť, že sumu výživného určeného súdom prvej inštancie vo výške 50,- eur mesačne pri pripočítaní sumy 82,- eur uhrádzanú dobrovoľne otcom, t.j. spolu 130,- eur mesačne, považuje odvolací súd za nedostatočnú. Aj keď v danom prípade ide o určovanie výživného v nevyhnutnej miere je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vždy vychádzať z okolností danej veci a prihliadnuť na vek maloletého dieťaťa, na jeho zvýšené výdavky (v danom prípade na zdravotný stav) a taktiež na osobnú starostlivosť toho - ktorého z rodičov. Je nepochybné, že prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia sa určuje výživné iba v nevyhnutnom rozsahu, avšak v primeranej miere, t.j. tak, aby určené výživné pokrývalo aspoň nevyhnutné priemerné mesačné výdavky maloletej. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka vyčíslila výdavky na maloletú vo výške 417,46 eur mesačne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že výživné vo výške 100,- eur mesačne bude toho času postačujúcou sumou pre zabezpečenie nevyhnutných potrieb maloletej, avšak za predpokladu, že otec naďalej bude uhrádzať výdavky v súvislosti s bývaním maloletej, v súvislosti s voľnočasovými aktivitami, a v súvislosti s električenkou maloletej. V prípade, že otec nebude tieto náklady dobrovoľne maloletej uhrádzať, bude dôvodné pristúpiť k zmene určeného výživného, nakoľko suma určená odvolacím súdom vo
výške 100,- eur mesačne nebude dostatočná pre pokrytie nevyhnutných výdavkov na maloletú. Je nepochybné, že matka je k maloletej výživovou taktiež povinná, avšak matka zabezpečuje maloletej aj osobnú starostlivosť, a preto okrem finančných príspevkov aj táto starostlivosť musí byť započítaná do vyživovacej povinnosti poskytovanej zo strany matky. Na základe vyššie uvedených kritérií a s ohľadom na výšku mesačných príspevkov poskytovaných otcom odvolací súd považuje za potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a zaviazať otca povinnosťou platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
14. Odvolací súd považuje taktiež za dôvodnú námietku matky týkajúcu sa zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, a to napriek tomu, že maloletá sa v osobnej starostlivosti matky aj reálne nachádza a otec s týmto zverením maloletej matke v rámci svojich vyjadrení súhlasí. V tejto súvislosti matka v rámci svojho odvolania argumentuje tým, že otec reálne poberá rodinné prídavky na maloletú a súčasne aj daňový bonus, pričom otec dobrovoľne neposkytol súčinnosť matke k prepisu týchto dávok na ňu. Na základe uvedeného odvolací súd v tomto prípade, aj keď iba formálne vzhliadol potrebu určenia tohto zverenia maloletej matke, nakoľko takýto výrok je potrebný pre priznanie príslušných dávok matke, pričom tieto dávky nepochybne patria tomu z rodičov, ktorý sa o maloleté dieťa aj reálne stará. Z týchto dôvodov potom odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že maloletú J. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú J. vo výške 100,- eur mesačne, a to pri zachovaní dobrovoľného prispievania zo strany otca na maloletú (§ 388 C.s.p.). Odvolací súd zostávajúci návrh matky ako nedôvodný zamietol.
15. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia vo veci samej.
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).