Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sas/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D. E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2023 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. februára 2023, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. februára 2023 pojednávajúce o vrátení vianočných príspevkov za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. februára 2023 pojednávajúce o vrátení 13. dôchodku za kalendárny rok 2020 a 2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „žalovaná“ alebo „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. februára 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie 1“) rozhodla, že žalobkyňa je povinná vrátiť vdovský dôchodok vyplatený po zániku nároku na jeho výplatu v celkovej sume 18 077,58 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnila tým, že jednou z podmienok nároku na výplatu vdovského dôchodku je nezaopatrenosť dieťaťa, pričom o tejto skutočnosti bola žalobkyňa poučená v odôvodnení rozhodnutia o priznaní vdovského dôchodku zo dňa 19. januára 2015, preto žalobkyni nepatril nárok na výplatu vdovského dôchodku v období od 05. augusta 2015 do 13. mája 2022.

2. Orgán prvého stupňa ďalej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. februára 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie 2“) rozhodol, že žalobkyňa je povinná vrátiť neprávom vyplatené vianočné príspevky za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 v celkovej sume 486,41 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení orgán prvého stupňa uviedol, že nakoľko žalobkyňa nespĺňa ani jednu z podmienok nároku na vdovský dôchodok, nárok na výplatu vdovského dôchodku jej zanikol 05. augusta 2015, čo je rozhodujúca skutočnosť na nárok na výplatu vianočného príspevku, vianočné príspevky za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 jej boli vyplatené, hoci jej nepatrili.

3. Orgán prvého stupňa ďalej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. februára 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie 3“) rozhodol, že žalobkyňa je povinná vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2020 a 2021 v sume 587,19 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení orgán prvého stupňa uviedol, že nakoľko žalobkyňa nespĺňa ani jednu z podmienok nároku na vdovský dôchodok, nárok na výplatu vdovského dôchodku jej zanikol 05. augusta 2015, čo je rozhodujúca skutočnosť na nárok na výplatu 13. dôchodku, 13. dôchodok za kalendárny rok 2020 a 2021 jej bol poskytnutý neprávom.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu 1, prvostupňovému rozhodnutiu 2, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu 3 podala žalobkyňa samostatné odvolania zo dňa 06. marca 2023, v ktorých zhodne uviedla, že rozhodnutia považuje za nesprávne, nezákonné, neúplné, neurčité, nepreskúmateľné a vydané v rozpore so zásadami vyplývajúcimi zo o správnom konaní (správny poriadok). Zároveň na jednej strane poukázala na ustanovenie o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), v zmysle ktorého príjemca dávky je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého mu nepatrila, ak prijal dávku, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom, ďalej tiež poukázala na , v zmysle ktorého sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený - v tomto prípade Sociálna poisťovňa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa toto právo premlčí za 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo, to znamená momentom prijatia plnenia - sociálnych dávok.

5. O všetkých troch odvolaniach žalobkyne rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že tieto zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutia orgánu prvého stupňa. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného poukázal na § 227 ods. 3 druhá veta zákona o sociálnom poistení, v zmysle, ktorého príjemca dávky je povinný do 8 dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Žalovaná mala za preukázané, že žalobkyňa nenahlásila zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach žiadnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne v zákonnej lehote 8 dní po uplynutí jedného roka od smrti manžela t.j. od 05. augusta 2015, preto naplnila skutkovú podstatu podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je povinná vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok, pretože nesplnila niektorú zákonom uloženú povinnosť, čím spôsobila, že sa dávky vyplatili neprávom. Generálny riaditeľ žalovanej zároveň uviedol, že námietku premlčania považuje za nedôvodnú, nakoľko podľa § 236 ods. 2 zákona o sociálnom poistení právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Záverom generálny riaditeľ žalovanej poukázal na to, že žalobkyňa podaním zo dňa 21. marca 2022 doručeným orgánu prvého stupňa dňa 30. marca 2022 požiadala o informáciu ohľadom trvania podmienok nároku na výplatu vdovského dôchodku, na základe čoho po preverení spisovej dokumentácie žalobkyne bolo zistené, že po uplynutí jedného roka od smrti manžela t.j. od 05. augusta 2015 nespĺňala žiadnu z podmienok uvedených v § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

II.

Konanie pred správnym súdom

6. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21. júla 2023 domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2023, ktorým boli potvrdené prvostupňové rozhodnutie 1, prvostupňové rozhodnutie 2 a prvostupňové rozhodnutie 3, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia 1, prvostupňového rozhodnutia 2 a prvostupňového rozhodnutia 3. Zároveň žiadala priznať právo na úplnú náhradu trov konania.

7. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že o priznaní nároku na vdovský dôchodok rozhodla pred ôsmimi rokmi samotná žalovaná na základe podkladov predložených žalobkyňou na jej žiadosť, a na základe uvedeného boli následne žalobkyni vyplácané 13. dôchodok za kalendárny rok 2020 a 2021 a vianočné príspevky za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019. Žalobkyňa je toho názoru, že vzniknutú situáciu nespôsobila ona, ale práve žalovaná, keď svojím postupom rozhodla o priznaní nároku na výplatu vdovského dôchodku a ďalších na to nadväzujúcich plnení aj v nasledujúcich rokoch. Ak teda nárok na výplatu vdovského dôchodku nevznikol, prípadne nevznikol v ďalších obdobiach, bolo len na žalovanej,

aby sa týmito svojimi rozhodnutiami zaoberala a nebolo povinnosťou žalobkyne akokoľvek konať, pretože od priznania nároku na výplatu vdovského dôchodku sa na strane žalobkyne žiadne pomery nezmenili a trvá u nej rovnaká situácia, aká bola v čase priznania nároku na výplatu vdovského dôchodku.

8. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutia boli vydané napriek tomu, že rozhodnutia, ktorými jej boli nároky priznané, sú stále právoplatné a tieto nijako neboli zmenené alebo zrušené.

9. Žalobkyňa v ďalšom namietala, že pokiaľ generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že si žalobkyňa nesplnila oznamovaciu povinnosť, čím naplnila skutkovú podstatu podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, čo mala žalobkyňa oznámiť, respektíve akú oznamovaciu povinnosť si mala splniť. Žalobkyňa zdôraznila, že nemala a ani nemohla mať vedomosť o tom, že poberá niečo, čo jej údajne nepatrí, nakoľko poberala len to, čo jej bolo priznané a okolnosti na jej strane sa nezmenili.

10. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že sa jej javí zmätočné označenie rozhodnutí orgánu prvého stupňa, nakoľko tieto majú rovnaké čísla, hoci každé z rozhodnutí pojednáva o niečom inom. Aj z uvedeného dôvodu preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie a o čom pojednáva z dôvodu, že sú vedené pod jednou spisovou značkou.

11. Žalobkyňa nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

12. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 02. novembra 2023, v ktorom uviedla, že s námietkami žalobkyne nesúhlasí. Právoplatným rozhodnutím žalovanej č. 695 401 8665 0 zo dňa 19. januára 2015 bol žalobkyni od 05. augusta 2014 podľa § 74 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznaný vdovský dôchodok a v časti odôvodnenia rozhodnutie obsahovalo poučenie o podmienkach trvania nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu, ako aj o tom, že poberateľ dávky je povinný podľa § 227 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení písomne oznámiť žalovanej každú zmenu v skutočnostiach, rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a jej výplatu. Zároveň žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa listom zo dňa 21. marca 2022 požiadala o informácie, či jej patrí výplata vdovského dôchodku, preto z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa poznala, respektíve musela poznať dôvody, pre ktoré nárok na výplatu vdovského dôchodku, spolu s vianočným príspevkom a 13. dôchodkom zanikol a napriek tomu výplatu vdovského dôchodku od 05. augusta 2015 do 13. mája 2022, vianočný príspevok za roky 2015, 2016, 2017, 2 1018 a 2019 a 13. dôchodok za roky 2020 a 2021 prevzala, čím naplnila skutkovú podstatu § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalovaná preto považuje predmetné rozhodnutie za zákonné a správne.

13. Žalovaná nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

14. Žalobkyňa v replike doručenej správnemu súdu dňa 12. januára 2024 zopakovala tvrdenia už skôr uvedené v žalobe.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

15. Podľa a v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

19. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

21. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom ku dňu podania žiadosti o vdovský dôchodok – 19. septembra 2014, t.j. v príslušnom znení), nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie.

22. Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v príslušnom znení, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

23. Podľa § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v príslušnom znení, vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.

24. Podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v príslušnom znení, po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak a) sa stará o nezaopatrené dieťa, b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo c) vychovala aspoň tri deti, d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, e) dovŕšila dôchodkový vek.

25. Podľa § 196 ods. 1 druhá veta zákona o sociálnom poistení v príslušnom znení, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

26. Podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v príslušnom znení, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

27. Podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v príslušnom znení, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

28. Podľa § 236 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto

skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia postupom podľa v spojení s , t.j. neformálne, dospel k záveru, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na , nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nakoľko vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie 1, prvostupňové rozhodnutie 2 a prvostupňové rozhodnutie 3, správny súd rozhodol v súlade s a , a rozhodnutia orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s ) a rozsudok vyhlásil dňa 17. júla 2024 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 10. júla 2024).

31. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

32. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:

- Dňa XX. XXXXXXX XXXX zomrel manžel žalobkyne C. B..

- Dňa 19. septembra 2014 podala žalobkyňa žiadosť o priznanie vdovského dôchodku po manželovi C. B..

- Žalovaná o žiadosti rozhodla rozhodnutím č. XXX XXXXXXXX zo dňa 19. januára 2015 tak, že žalobkyňa priznala vdovský dôchodok od 05. augusta 2014.

- Listom zo dňa 21. marca 2022 doručeným žalovanej dňa 30. marca 2022 žalobkyňa požiadala o informáciu, či jej patrí výplata vdovského dôchodku.

- Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. februára 2023 rozhodla, že žalobkyňa je povinná vrátiť vdovský dôchodok vyplatený po zániku nároku na jeho výplatu v celkovej sume 18 077,58 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

- Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. februára 2023 rozhodla, že žalobkyňa je povinná vrátiť neprávom vyplatené vianočné príspevky za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 v celkovej sume 486,41 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

- Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. februára 2023 rozhodla, že žalobkyňa je povinná vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok za kalendárny rok 2020 a 2021 v sume 587,19 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

- Žalobkyňa podala voči všetkým prvostupňovým rozhodnutiam samostatné odvolania zo dňa 06. marca 2023.

- O odvolaniach žalobkyne rozhodol generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2023 tak, že tieto zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutia.

33. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutia orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že tieto sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj pre nezrozumiteľnosť. Generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí uvádza, že zo strany žalobkyne došlo k nesplneniu si oznamovacej povinnosti, v dôsledku čoho bola u nej splnená podmienka na postup podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení - a to vo vzťahu k nároku na vdovský dôchodok, vianočné príspevky, ako aj 13. dôchodok. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

však nijakým spôsobom nevyplýva, akú skutočnosť bola žalobkyňa povinná žalovanej oznámiť. Je síce pravdou, že v prvostupňovom rozhodnutí 1 žalovaná poukázala na nezaopatrenosť dieťaťa (ktorá by bola jednou zo zákonných možností trvania nároku na vdovský dôchodok aj po uplynutí základnej zákonnej lehoty jedného roka) a s tým súvisiacu oznamovaciu povinnosť, ak by sa okolnosti na strane poberateľa dávky v tejto súvislosti zmenili, avšak napadnuté rozhodnutie o tejto skutočnosti nepojednáva (iba cituje definíciu nezaopatreného dieťaťa v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona o sociálnom poistení). Naopak, z prvostupňových rozhodnutí ako aj napadnutého rozhodnutia (str. 3) jednoznačne vyplýva, že nárok na vdovský dôchodok zanikol k 05. augustu 2015, t.j. dôvodom zániku nároku na vdovský dôchodok (a s tým súvisiacej neexistencie podmienky pre vznik nároku na vianočné príspevky a 13. dôchodok) bolo uplynutie lehoty jedného roka od smrti manžela v zmysle § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Správny súd preto z napadnutého rozhodnutia ani prvostupňových rozhodnutí nevedel posúdiť, čo žalovaná považovala za rozhodujúce pre vznik povinnosti na strane žalobkyne na vrátenie vdovského dôchodku, vianočných príspevkov ako aj 13. dôchodku, ktoré jej mali byť vyplatené neoprávnene. Z uvedeného dôvodu posúdil predmetné rozhodnutia ako zmätočné a nepreskúmateľné.

34. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu verejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, čo v tomto prípade vyplýva z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

35. Záverom má správny súd potrebu dodať, že plynutie lehôt je objektívnou skutočnosťou, nastávajúcou nezávisle od vôle ktoréhokoľvek účastníka právneho vzťahu, o ktorej mala žalovaná plnú vedomosť aj bez jej oznámenia žalobkyňou a to aj s poukazom na znenie § 196 ods. 1 druhá veta zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne netreba dokazovať. Preto podľa názoru správneho súdu vo vzťahu k takejto skutočnosti poberateľovi dávok nevzniká oznamovacia povinnosť v zmysle § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, naopak kontrola existencie tejto skutočnosti, v dôsledku ktorej dôjde k zániku nároku na vdovský dôchodok je na zodpovednosti žalovanej.

36. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa rovnakého označovania rozhodnutí žalobkyne správny súd uvádza, že uvedenie rovnakého čísla konania v prípade viacerých rozhodnutí samo o sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, avšak je na mieste, aby tieto rozhodnutia boli dostatočne odlíšiteľné, predovšetkým v prípade, ak boli viaceré rozhodnutia vydané v rovnaký deň (napríklad doplnením rímskej číslice prípadne iného identifikátora).

37. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude vydať rozhodnutia, ktoré riadne a presvedčivo odôvodní a to aj s prihliadnutím na právny názor správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku.

38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a priznal úspešnej žalobkyni v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).