Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-1-2014.pdf
PDF · 73.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.04.2014, v trestnej veci obžalovaného O. A. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písm.c/ Trestného zákona a iné, prejednal odvolanie obžalovaného O. A., ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 2T/30/2009 zo dňa 29.05.2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. A., XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní O. A. a Z. G. uznaní za vinných zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
Z. G. a O. A. dňa 22. novembra 2006 v čase asi o 11.58 hod. v Piešťanoch na ul. Staničnej spolu s neznámym páchateľom vstúpili cez hlavný neuzamknutý vchod do objektu Pošty, Piešťany č. 5, pričom na hlavách mali kukly a v rukách pištole, dvaja z nich pristúpili k dvom poštovým priehradkám, namierili cez nepriestrelné sklo na zamestnankyne pošty W. A. a A. Y. pištole so slovami: „Navaľ prachy a rýchlo!“, následne prestrčili pod sklá igelitové tašky, A. Y. sa zodvihla a odišla do priestoru pre personál a W. A. vydala páchateľovi 63.500,- Sk (2.107,81 Eur) v igelitovej taške, ktorú prestrčila naspäť pod sklo, páchatelia následne vyšli z objektu pošty a pri vychádzaní jeden z nich v objekte pošty vystrelil plynovou pištoľou smerom do zeme, čím poškodenej spoločnosti Slovenská pošta a.s., Partizánska cesta č. 9, Banská Bystrica 1, IČO 36 631 124 vznikla škoda v celkovej výške 2.107,81 Eur (63.500,-- Sk).
Za to bol obžalovaný Z. G. ako aj obžalovaný O. A. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 7 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona odsúdení na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona boli obaja obžalovaní pre výkon trestu odňatia slobody zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Pokiaľ ide o obžalovaného O. A. súčasne bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Partizánske sp.zn. 1T/150/2009 zo dňa 20.07.2010, ako aj v rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/137/2012 zo dňa 07.08.2012.
Súčasne podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku boli obaja obžalovaní spoločne a nerozdielne zaviazaní uhradiť poškodenej organizácii Slovenská pošta a.s., Partizánska cesta č. 9, Banská Bystrica, škodu vo výške 2.107,81 Eur.
Obžalovaný Z. G. bol podľa § 285 písm.c/ Trestného poriadku oslobodený spod zločinu lúpeže § 188 odsek 1Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry v Piešťanoch.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný O. A., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne a jednak sám. V odvolaniach sa poukazuje na to, že I. stupňový súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie ani v pôvodnom ani v doplnenom dokazovaní, pretože sa nepodarilo odstrániť pochybnosti, ktoré vznikli pri preukazovaní viny predmetného zločinu lúpeže. Napriek tomu, že okresný súd doplnil dokazovanie sú stále pochybnosti o tom, že by sa predmetného skutku dopustil pričom v tomto smere odvolanie poukazuje na nejednoznačné výpovede Mgr. Y. a svedka Mgr. D., ktorí nevniesli žiadne nové skutočnosti do daného prípadu. Svedok Mgr. D. zotrval na svojich doterajších výpovediach a znalkyňa Mgr. Y. taktiež zotrvala na záveroch svojho posudku.
Je naviac zarážajúce, že pri prvom skúmaní zaistených stôp, kedy nie sú známi žiadny podozriví sa nenájdu žiadne stopy vhodné na skúmanie, ale už pri druhom skúmaní rukavíc sa našli stopy, ktoré označujú možných páchateľov. Pritom nemožno prehliadnuť jeho výpoveď z hlavného pojednávania, kedy hovoril o tom, že mu na polícii dávali kuklu, bundu, čo potvrdil aj obžalovaný G.. Myslí si, že pri dokazovaní ako aj pri celkovom hodnotení dôkazov a zisteného skutkového stavu, okresný súd mal veľmi zodpovedne a citlivo postupovať, čo však tento okresný súd neučinil.
Vo svojom odvolaní obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd jeho odvolaniu vyhovel.
Krajský súd podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých rozsudkov rozsudku, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného O. A. nie je dôvodné.
V prvom rade krajský súd konštatuje, že po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/141/2012 zo dňa 17.01.2013, okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné pre objasnenie skutkového stavu a tieto dôkazy v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Trestného poriadku vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o vine aj obžalovaného O. A. z predmetného zločinu lúpeže.
Skutkové zistenia ustálené súdom I. stupňa považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, pričom pri hodnotení dôkazov na rozdiel od názoru obžalovaného O. A. krajský súd je toho názoru, že postupoval logicky a zároveň aj dostatočne presvedčivým spôsobom, ktorému spôsobu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť.
Aj pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonávané v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom a preto z tohto pohľadu nemožno doterajšiemu trestnému procesu nič vytknúť.
Pokiaľ ide o vinu obžalovaného O. A. v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd I. stupňa dostatočným spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Okresný súd tiež uviedol, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny ako aj trestu ukladaného obžalovanému. Okresný súd vo svojom rozhodnutí jasne odôvodnil o ktoré všetky dôkazy sa opieral, vyhodnotil dôkaznú situáciu, analyticky ju rozobral, pričom s jeho závermi sa stotožňuje aj krajský súd. V sumáre teda odvolací súd osvojuje si skutkové závery I. stupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby opakovania rovnakých právnych úvah.
Aj krajský súd je toho názoru, že skutok, za ktorý bol obžalovaný O. A. I. stupňovým súdom odsúdený, je v dostatočnej miere preukázaný. Krajský súd je toho názoru, že vykonanými dôkazmi s ohľadom na výpovede svedkov Mgr. J. A., Mgr. I. D., O. W., B. L., O. O., ako aj ďalších svedkov vypočutých na
hlavnom pojednávaní a na základe výsledkov skúmania nájdených rukavíc Kriminalistickým ústavom v celom kontexte považuje krajský súd tieto dôkazy za reťaz dôkazov priameho i nepriameho charakteru, ktoré v dostatočnej miere preukazujú, že nielen to, že sa tento skutok stal, ale aj to, že lúpežného prepadnutia na pošte dňa 22.11.2006 sa dopustil spolu s inými páchateľmi aj obžalovaný O. A.. V tomto smere teda krajský súd sa pridržiava všetkých právnych úvah uvedených v napadnutom rozsudku a preto nepovažuje za potrebné ďalej tieto rozvádzať.
Krajský súd je tiež toho názoru, právna kvalifikácia konania obžalovaného zodpovedá zistenému skutkovému stavu. Okresný súd ani nepochybil pri ukladaní trestu obžalovanému, ktorý krajský súd považuje za zákonný.
Pri ukladaní trestu obžalovanému O. A., okresný súd rešpektoval ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona podľa ktorého pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Okresný súd tiež dôsledne realizoval aj ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného zákona ako aj ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 42 odsek 3 Trestného zákona pri ukladaní súhrnného trestu obžalovanému s ohľadom na predchádzajúce odsúdenia. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu treba podotknúť, že obžalovaný O. A. je v minulosti 8- krát súdne trestanou osobou a teda trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, ako mu ho uložil okresný súd, je v plnej miere zákonný a zodpovedajúcu tak kritériám generálnej ako aj individuálnej prevencie a zodpovedajúci aj ustanoveniam § 34 odsek 4 Trestného zákona a § 38 odsek 7 Trestného zákona.
Krajský súd je toho názoru, že aj zaradenie obžalovaného pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia má svoje opodstatnenie s ohľadom na znenie § 48 odsek 2 písm.b/ Trestného zákona a na tú skutočnosť, že už bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Z vyššie uvedeného vyplýva teda, že krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného O. A. za dôvodné a preto o ňom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.