Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-579-2013.pdf
PDF · 91.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/579/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti žalovanému: Š. H., D.. XX.XX.XXXX, D. N. S. G., M. XXXX/XX, zastúpeného opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 1.143,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 02.09.2013 č.k. 29C/52/2013-182 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.143,25 eur s príslušenstvom titulom nezaplateného úveru. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný požiadal banku - spoločnosť Volksbank Slovensko, a.s. o kontokorentný úver. Dňa 16.02.2007 banka na základe rozhodnutia o kontokorentnom úvere poskytla žalovanému úver vo výške 30.000,-Sk. Žalovaný napriek výzvam riadne svoje povinnosti z tohto úveru nesplnil, preto banka vypovedala zmluvu o kontokorentnom úvere. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2011 uzatvorenou so spoločnosťou Volksbank Slovensko, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom sa žalobca stal nadobúdateľom predmetnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 1.143,25 eur.
Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 261 ods.3 písm. d/, § 708 ods.1, ods.2, § 709 ods. 1, § 710, § 715 ods.2, § 497, § 499, § 502 ods. 1 a § 506 Obchodného zákonníka súd prvého stupňa vzal za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosť Volksbank Slovensko, a.s. postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.143,25 eur, ktorú žalobca vymáhal v tomto konaní a na vymáhanie ktorej je z toho dôvodu aktívne legitimovaným. Keďže zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodnom v zmysle § 261 ods.3 písm. d/ Obchodného zákonníka, na záväzkové vzťahy z nej vyplývajúce sa aplikujú výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy o bežnom účte, okrem určenia zmluvným strán a záväzku banky zriadiť pre majiteľa bežný účet, je určenie doby, od ktorej sa bežný účet zriaďuje a určenie meny, v ktorej sa bežný účet zriaďuje. Banka je v zásade
zaviazaná vykonať výplaty a platby z bežného účtu, t.j. debetné operácie iba v rozsahu dohodnutého zostatku na bežnom účte. Nie je však vylúčené, aby banka vykonávala debetné operácie nad uvedený rozsah, pokiaľ sa na tom dohodne s majiteľom bežného účtu. V takom prípade má bežný účet povahu kontokorentného účtu, pričom z hľadiska záväzkových vzťahov ide o kombináciu zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere. Podstatnými časťami úverovej zmluvy je určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorého budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných náležitostí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. Súd prvého stupňa v danom prípade vyvodil, že žalobca nepreukázal a nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi svoje tvrdenie o tom, že žalovanému oznámil výšku a účinnosť debetného limitu, preto k uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo, teda táto nebola platne uzavretá. Okrem toho žalobca nepreukázal aj ďalšiu podstatnú náležitosť úverovej zmluvy, ktorou je záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Aj z tohto dôvodu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere. Žalobca na výzvu súdu, aby predložil zmluvu o kontokorentnom úvere, prípadne žiadosť žalovaného o poskytnutie kontokorentného úveru a zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, teda listinné dôkazy, na ktoré sa vo svojich tvrdeniach odvolával, nepredložil. Nakoľko zmluva o bežnom účte a zmluva o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vyžadujú písomnú formu a žalobca napriek výzve súdu písomne uzatvorenú zmluvu o osobnom účte a ani zmluvu o kontokorentnom úvere nepredložil, súd prvého stupňa nemal za preukázanú tú skutočnosť, že by medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola zmluva o bežnom účte a zmluva o kontokorentnom úvere, resp. zmluva o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na bežnom účte uzavretá. Na tomto závere nič nemení ani listinný dôkaz predložený žalobcom „rozhodnutie o kontokorentnom úvere“, ktorý bez označenia zmluvných strán a ďalších podrobností nespĺňa náležitosti riadne uzatvorenej zmluvy o úvere. Ani výpisy z účtov, ktoré predložil žalobca, a ktoré sa majú podľa jeho tvrdení týkať prípadu č. XXXXXXXXXX nie sú dôkazom o tom, že k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, došlo. Tieto listinné dôkazy nesvedčia o tom, že prípad sa týka práve žalovaného a že ide práve o číslo zmluvy, na ktorú odkazuje žalobca, nevyplýva z nich samotná výška sumy, s ktorou sa žalovaný dostal do debetu a položka pod názvom „postúpenie pohľadávky 1.013,43 eur“ tiež nepredstavuje debet žalovaného. Nie je totiž zrejmé, či predmetný účet v skutočnosti žalovanému patril a za situácie, keď žalobca nepredložil žiadne doklady preukazujúce opodstatnenosť účtovania v predmetných výpisoch (poplatku za vedenie účtu, poplatku za upomienku, poplatku za transakcie, poplatku za výpisy) nemožno považovať nárok žalobcu za preukázaný. Súd prvého stupňa žalobu zamietol, keďže nemal preukázanú existenciu právneho, t.j. zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a zároveň ani presnú špecifikáciu debetného zostatku a ďalších súm, ktoré žalobca požadoval. Žalobu preto ako nedôvodnú a listinnými dôkazmi nepodloženú, zamietol.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. h/, § 205 ods.2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že závery súdu o nepreukázaní zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným považuje za neúplné a predčasné. Žalobca predložil súdu rozhodnutie o schválení kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom zmluvy uzavretej so žalovaným. Toto číslo sa nachádza aj na výpise z účtu a je rovnaké aj na oznámení pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky. Nakoľko z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že po vykonaní jednotlivých výberov bol zostatok účtu záporný, v spojení s predloženým rozhodnutím o schválení kontokorentného úveru je nesporné a preukázané, že kontokorentný úver bol schválený a poskytnutý žalovanému. Poukázal na to, že rozhodnutie o schválení kontokorentného úveru bolo zo dňa 16.02.2007 a žalovaný dňa 21.02.2007 vyčerpal sumu 25.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že v daný deň mal na účte zostatok len 107,10 Sk, potom výber uvedenej sumy mu mohol byť umožnený len v rámci čerpania kontokorentného úveru. Tieto skutočnosti však súd prvého stupňa nezohľadnil. Záver súdu, že z predloženého výpisu účtu nie je zrejmé, či sa týka žalovaného je nesprávny, nakoľko identifikačné číslo zmluvného vzťahu sa uvádza na všetkých predložených listinách. Predložený výpis o obratoch obsahuje rovnaké číselné označenie zmluvného vzťahu ako sa uvádza napr. v oznámení o postúpení pohľadávky. Žalobca listinnými dôkazmi predloženými do spisu preukázal aké obraty a kedy boli žalovaným uskutočnené. Z týchto dôkazov je zrejmý aj výber peňažných prostriedkov, poplatky za vedenie účtu a podobne. Listinné dôkazy preto preukazujú čerpanie peňažných prostriedkov a existenciu dlhu (ich nesplatenie), preto mal súd postupovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, pokiaľ mal za to, že k založeniu platného zmluvného
vzťahu nedošlo. Je totiž nesporné, že žalovaný vybral peňažné prostriedky a nevrátil ich. Žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný, ktorému bolo odvolanie doručené cestou opatrovníka sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.04.2014 o 09.35 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 221, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 17.04.2014 v zmysle ust. § 156 ods.1, 3 O.s.p..
Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., medzi ktoré patrí dôvod podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa nesprávne vec správne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy navrhnuté (označené) a predložené žalobcom, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom o existencii zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a o čerpaní finančných prostriedkov žalovaným z osobného účtu v sume uplatňovanej v tomto konaní. Aj po vykonaní listinných dôkazov, obsiahnutých v spise nemožno totiž žalobou uplatnený nárok považovať za preukázaný.
Žalobca nepreukázal predovšetkým uzavretie zmluvy o bežnom účte a zmluvy o kontokorentnom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným predložením ich písomného vyhotovenia, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú, aby boli uzavreté v písomnej forme (§ 708 a nasl. Obch. zákonníka, § 4 ods. 3 zák. č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30.11.2009). Samotné rozhodnutie o kontokorentnom úvere zo dňa 16.02.2007 pod hlavičkou Ľudovej banky, Volksbank nemožno považovať za dôkaz, ktorý by preukázal uzavretie zmluvy o bežnom účte a zmluvy o kontokorentnom úvere, ako sa mylne domnieva žalobca. Tento dôkaz totiž neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o bežnom účte a ani zmluvy o kontokorentnom úvere tak, ako správne vyvodil súd prvého stupňa a nie je ani zmluvnými stranami podpísaný, čím nie je naplnená požiadavka ich písomného vyhotovenia. Pokiaľ ide o tzv. výpisy z účtu, ktoré predložil žalobca a ktoré sa podľa jeho tvrdení majú týkať žalovaného, ide len o interné doklady banky, ktoré nie sú ani bankou potvrdené, nemajú charakter relevantného písomného dôkazu a preto z nich nemožno vyvodiť ani žiadne skutkové závery. Nie je totiž nimi preukázané, že by finančné prostriedky v sume uplatňovanej žalobcom boli žalovanému skutočne poskytnuté. V tomto smere žiadne relevantné dôkazy žalobca neoznačil, a preto musí niesť procesné následky z toho vyplývajúce vo forme zamietnutia žaloby.
Za tejto situácie, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno o poskytnutí finančných prostriedkov v uplatňovanej výške žalovanému nárok žalobcu nemožno považovať za opodstatnený ani podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Žalobca totiž nepreukázal vznik majetkového prospechu žalovaného na úkor žalobcu, čo je základnou podmienkou uplatnenia nároku týmto titulom.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu jeho trov. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.