Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/242/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu Slovenská republika- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanému LOSJAZMINES s.r.o., so sídlom Holubyho č. 12, 040 01 Košice, IČO: 36 674 095, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska č. 16, 040 01 Košice - Staré Mesto, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaných na Liste vlastníctva Č.. XXX, Okres X., Obec X., katastrálne územie X., k parcelám reg. ,,C“ č. XXX/X o výmere X XXX F. - zastavané plochy a nádvoria, parc. Č.. XXX/X o výmere XXX F.- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXXmX - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere XXX F.- ostatné plochy, parc. č. XXX o výmere X XXX F. - zastavané plochy a nádvoria, k stavbe- administratívna budova súpisné č. XXXX, nachádzajúcej sa na parcelách č. XXX/X T. XXX, a k nehnuteľnostiam zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie X., Okres X., Obec X. a to garáž súpisné č. XXXXX na parc. č. XXX/X a súpisné č. XXXXX na parc. č. XXX/X.

II. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania v y p o r i a d á v a tak, že nehnuteľností zapísané na Liste vlastníctva č. XXX k.ú. X., Okres X., Obec X., parcely reg. ,,C“ č. XXX/X o výmere X XXX F.

- zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/X o výmere XXX F. - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/X o výmere XXX F. - zastavané plochy a nádvoria, č. XXX o výmere XXX F.- ostatné plochy, č. XXX - o výmere X XXX F. - zastavané plochy a nádvoria a stavba- administratívna budova súpisné č. XXXX na parcelách č. XXX/X T. XXX, ako aj nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXXX, kat. územie Prešov, Obec

Prešov, Okres Prešov, garáž - súpisné č. XXXXX na parc. č. XXX/X a súpisné č. XXXXX na parc. č. XXX/X sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalovaného.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 009 177,62 Eur ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Návrh žalovaného na zaplatenie sumy 174 727,65 Eur ako náhradu za investície vložené do nehnuteľnosti v y l u č u j e na samostatné konanie v ktorom zároveň bude rozhodnuté o trovách tohto konania a trovách štátu.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2002 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že podielové spoluvlastníctvo žiadal, aby súd zrušil podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX, prikázal nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného a to pozemky parcelu č. XXX/X - zastavanú plochu o výmere X XXX F., parcelu č. XXX - ostatnú plochu o výmere XXX F., parcelu Č.. XXX/X - zastavanú plochu o výmere XX F., parcelu Č.. XXX/X - zastavanú plochu o výmere XX F., parcelu č. XXX/X - zastavanú plochu o výmere XXXmX, parcelu č. XXX/X - zastavanú plochu o výmere XXXmX, budovu súpisné Č.. XXXX na parcele č. XXX/X. Nehnuteľností a to parcelu č. XXX/X - zastavanú plochu o výmere XXX F., parcelu č. XXX/X- zastavanú plochu o výmere X XXX F. a budovu na parcelách č. XXX/X T. XXX/3 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, zároveň žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému čiastku vo výške 1 008 835,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovaným sú vedení na liste vlastníctva ( LV) č. XXX ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností a to Slovenská republika, Katastrálny úrad v Prešove v podiele XXX/XXX, Slovenská republika, Katastrálny ústav v Žiline v podiele XX/XXX a spoločnosť LIMITA, spol. s r.o. Košice v podiele XXX/XXX. Žalobca z dôvodu vážnych rozporov týkajúcich sa užívania a hospodárenia so spoločnou vecou, predložil žalovanému návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Na uvedený návrh dohody žalovaný nereagoval. Z uvedených dôvodov bol žalobca nútený podať túto žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomným podaním, súdu doručenom dňa 13.06.2003, kde uviedol, že ani on ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Nesúhlasí však so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca v žalobe zo dňa 17.12.2002. Za rozhodujúcu z hľadiska posúdenia nároku uplatneného žalobou, považuje žalovaný skutočnosť, že predmetom podielového spoluvlastníctva je predovšetkým stavba administratívnej budovy, ktorá vo vzťahu k ňou zastavaným a priľahlým pozemkom, ako ostávajúcej časti predmetu spoluvlastníctva, zostáva

stredobodom záujmu žalobcu, ale aj žalovaného. Zásadným pre posúdenie spôsobu, akým je možné podielové spoluvlastníctvo účastníkov po jeho zrušení vyporiadať, je odborné zodpovedanie otázky, či stavba administratívnej budovy je alebo nie je reálne deliteľná, v nadväznosti na to, ustálenie, či časti stavby reálnou deľbou vytvorené budú zodpovedať veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov na sporných nehnuteľnostiach. Spôsob navrhovaného vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcom nerešpektuje kritéria uvedené v . Je zrejmé, že Slovenská republika je vlastníkom omnoho menšieho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti iba jednej tretiny k celku, preto vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom nerešpektujúcim zákon je neprípustné. Žalovaný navrhol súdu, aby pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadnil veľkosť spoluvlastníckych podielov účastníkov k spoločným nehnuteľnostiam. Žalovaný v tomto svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, pričom zároveň ich prikázal do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť príslušný podiel na spoločných nehnuteľnostiach žalobcovi.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 17.12.2002, výpisom z LV č. XXX a LV č. XXXXX, Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 28.10.2002, Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX, Znaleckým posudkom Ing. T. Z., stavebným povolením č. XXXX/XX-XXX-MK zo dňa 30.06.1986, Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.2001, Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 30.06.1989, súhrnným listom faktúr, Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. -287 zo dňa 13.07.2004, Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. -313 zo dňa 24.08.2004, Znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca Ing. P. Č., výpisom z obchodného registra žalovaného, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca Ing. X. Š., Zmluvou o prevode správy majetku štátu zo dňa 30.08.2002, 30.09.2002, Hospodárskou zmluvou zo dňa 12.04.1991, Dodatkom č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX znalca Ing. X. Š., ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu Listu vlastníctva č. XXX Okres X., Obec X., katastrálne územie Prešov, mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný sú vedení ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam a to parcele č. XXX/X o

výmere X XXX F.- zastavané plochy a nádvoria, parcele Č.. XXX/X o výmere XXXmX- zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XXX/X o výmere XXXmX- zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XXX o výmere XXX F.- ostatné plochy a parcele č. XXX o výmere X XXXmX - zastavané plochy a nádvoria a stavby

- administratívnej budovy súpisné Č.. XXXX na parcele č. XXX/X a administratívnej budovy súpisné č. XXXX na parcele č. XXX, a to žalovaný v pomere XX/XX a Slovenská republika v zastúpení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v podiele XX/XXX, X/XX, XX/XXX a XXX/XXX k spoluvlastníckemu podielu k celku. Ako správca je k všetkým nehnuteľnostiam k vlastníkovi pod poradovým číslom X,X,X,X zapísané Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, 812 72 Slovenská republika.

Zároveň z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXXX Okres X., Obec X., katastrálne územie X. mal súd za preukázané, že účastníci konania sú vedení ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam a to stavbe súpisné č. XXXXX na

parcele č. XXX/X garáž, súpisné č. XXXXX na parcele č. XXX/X, popis stavby- garáž, a to Slovenská republika v podiele XXX/XXX, XX/XXX, X/XX, XX/XXX a žalovaný v podiele XX/XX. Ako správca nehnuteľností je na Liste vlastníctva č. XXXXX zapísané Ministerstvo vnútra SR k vlastníkovi pod por. č. X,X,X,X.

Žalobca k žalobe doručenej súdu dňa 19.12.2002 predložil aj návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú predložil na schválenie žalovanému zo dňa 28.10.2002, ktorej predmetom bolo rozdelenie nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX a to podľa Geometrického plánu, ktorý súdu žalobca predložil č. XXXXXXXX-XXX/XX, úradne overený Správou katastra Prešov dňa 09.08.2002 pod č. XXX/XX, vypracovaný D.. P. A.. Zároveň súčasťou

tejto dohody bolo ocenenie týchto nehnuteľností znalcom Ing. T. Z., podľa Znaleckého posudku č. XXX/ XXXX, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX a to budov, stavby a pozemku v celkovej výške 13 119 040,- Sk.

Dňa 30.06.1986 pod č. XXXX/XX-XXX-F. bolo Mestským národným výborom v Prešove, odborom výstavby a územného plánovania, vydané stavebné povolenie pre stavbu prevádzková budova geodézie.

Dňa 30.06.1989 pod č. XXX/XXXX-L. bolo Mestským národným výborom v Prešove, odborom výstavby a územného plánovania vydané kolaudačné rozhodnutie pre užívanie stavby, prevádzková budova geodézie, 2. stavba Prešov. Stavba obsahuje sociálno prevádzkovú budovu, výťah, zdravotnú inštaláciu a plynofikáciu.

Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 26.10.2001 medzi predávajúcim JUDr. F. X., komerčným právnikom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu U. X., T..Q.., Prešov v likvidácii, Konštantínova 6, Prešov 083 18, D.: XX XXX XXX a pôvodným žalovaným spoločnosťou E., Q.. Q. J..H.. A., X. X, A. ako kupujúcim boli prevedené na kupujúceho nehnuteľností špecifikované v článku I. uzatvorenej kúpnej zmluvy, zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, a to parcela č. XXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX F., parcela č. XXX - ostatná plocha o výmere XXX F., parcela č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXXmX, stavba- súpisné č. XXXX, stojacej na pozemku parcela č. ,,C“ XXX s vonkajšími úpravami v hodnote podľa Znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného Ing. T. Z., v celkovej výške 8 746 030,- Sk. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený Katastrálnym odborom, Okresným úradom v Prešove dňa 27.11.2001 pod č. V. XXXX/XXXX.

Dňa 13.11.2007 bola medzi kupujúcim v tomto konaní žalovaným a predávajúcim pôvodným žalovaným spoločnosťou LIMITA, spol. s r.o. Košice, so sídlom Pražská 2, 040 11 Košice, uzatvorená kúpna zmluva predmetom ktorej bol odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu 2/3 na parcele Č.. XXX/X zapísanej ako zastavané plochy a nádvoria s výmerou X XXXmX, parcely č. XXX/X zapísanej ako zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX F., parcely Č.. XXX/X zapísanej ako zastavané plochy a nádvoria s výmerou

XXX F., parcely Č.. XXX zapísanej ako ostatné plochy s výmerou XXX F., parcely Č.. XXX zapísanej ako zastavané plochy

a nádvoria s výmerou X XXXmX a administratívnej budovy so súpisným číslom XXXX- na parcele č. XXX/X T. XXX, vrátane ich súčastí a príslušenstva. Nehnuteľností boli zapísané na Liste vlastníctva č. XXX. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod 2/3 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, a to garážach so súpisným číslom XXXXX, zapísaných na parcele č. XXX/X, garáže so súpisným číslom XXXXX zapísanej na parcele č. XXX/X. Kúpna cena bola určená v článku III. uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2007 a bola určená na sumu 95 000 000,- Sk. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Prešov pod č. V. XXXX/XXXX.

Na základe Zmluvy o prevode správy majetku štátu uzatvorenej dňa 30.08.2002 medzi Geodetickým a kartografickým Bratislava a Katastrálnym úradom Prešov, bola zapísaná ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXXX Správa katastra Prešov.

Hospodárskou zmluvou uzatvorenou dňa 12.04.1991 medzi odovzdávajúcou organizáciou Geodéziou, š.p. Prešov a preberajúcou organizáciou Krajská správa geodézie a kartografie Košice, Masarykova 18, boli nehnuteľností a to stavba súpisné č. XXXX na parcele č. XXX o výmere 2075 m2, parcela č. XXX o výmere 170 m2, budova bez súpisného čísla a parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1927 m2, zapísaných na LV č. XXX k.ú. Prešov, odovzdané preberajúcej organizácii, s právom hospodárenia v podiele 1/3- tiny.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. -287 zo dňa 13.07.2004, súd uložil žalovanému zdržať sa akýchkoľvek zásahov a konaní, ktoré by bránili v napojení a odbere elektrickej energie zo siete v správe VSE a.s. Prešov do priestorov užívaných žalobcom v administratívnej budove č. XXXX, na parcele č. XXX/X T. XXX zapísaných na LV č. XXX k.ú. Prešov, zároveň súd týmto predbežným opatrením uložil povinnosť žalovanému zdržať sa pokynov iným osobám na konaní, ktoré by spôsobilo prerušenie prívodu elektrickej energie, a iné zásahy do odberu elektrickej energie v uvedených priestoroch, pričom určil, že predbežné opatrenie platí do právoplatného ukončenia tohto konania a je vykonateľné dňom jeho doručenia.

Zároveň súd dňa 24.08.2004 vydal predbežné opatrenie pod č. -313, ktorým návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým uloží povinnosť žalovanému zdržať sa uzatvárania zmlúv o nájme nebytových priestorov s dobou nájmu dlhšou ako do skončenia tohto konania a uložením povinnosti žalovanému zdržať sa poverenia iných osôb, uzatváraním takýchto zmlúv v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol.

Dňa 04.03.2005 bol súdu doručený Znalecký posudok č. X/XXXX znalca D.. P. Č., ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v celkovej výške 116 071 480,27 Sk, pričom podiel žalovaného predstavoval 77 380 986,85 Sk, podiel Slovenskej republiky, Katastrálneho úradu v Prešove v podiele XX/XXX predstavoval 8 511 908,55 Sk, podiel Slovenská republika, Katastrálny úrad Prešov X/XX predstavoval 1 934 524,67 Sk, podiel Slovenskej republiky, Katastrálneho ústavu v Žiline XX/XXX predstavoval 8 125 003,62 Sk a podiel Slovenskej republiky, Katastrálneho úradu v Prešove XXX/XXX, predstavoval

20 119 056,58 Sk. Znalec zároveň v tomto posudku konštatoval, že stavba a pozemky sa nedajú reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Reálne rozdelenie nehnuteľností, ktoré navrhoval žalobca v žalobe na začatie konania nezodpovedalo výške spoluvlastníckych podielov. Zároveň znalec konštatoval, že rozdelenie spoločných nehnuteľností pri zohľadnení veľkosti spoluvlastníckych podielov bez povinnosti zaplatenia finančnej sumy na vyrovnanie podielov nie je možné, stavebné práce žalovaného do spoločných nehnuteľností ešte zvýšia prípadnú finančnú sumu na vyrovnanie podielov.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. - 543 zo dňa 18.09.2008 súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalovaného spoločnosti LIMITA, spol. s r.o., Košice, Pražská 2, IČO: 36 203 734, vstúpil nový žalovaný a to spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o., so sídlom Holubyho 12, Košice, IČO: 36 674 095.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. - 605 zo dňa 11.01.2011 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že :

- 6- 16C/242/2002-

„Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX kat. úz. X. ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2390 m2, parc. č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2, parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 203 m2, parc. Č.. XXX ostatné plochy o výmere 170 m2, parc. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1927 m2, k stavbe - administratívna budova súp. Č.. XXXX stojacej na parcelách č. XXX/X a XXX, zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. Prešov ako garáž súp. č. XXXXX na parcele XXX/X a súp. č. XXXXX na parcele XXX/X.

Vyporiadava podielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje parc. č. XXX/ X zastavaná plocha o výmere 520 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 1134 m2 tak ako sú tieto nehnuteľnosti znázornené na geometrickom pláne č. XXXXXXXX - XXX/XX a budovu (tzv. novú) stojacu na parcelách č. XXX/X T. XXX/X.

Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje parcelu č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 2520 m2, parcelu XXX ostatná plocha o výmere 170 m2, parcelu č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 97 m2, parcelu č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 36 m2, parcelu č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 282 m2, parcelu č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 203 m2, tak ako sú tieto nehnuteľnosti znázornené na geometrickom pláne Č.. XXXXXXXX - XXX/XX a budovu súp. č. XXXX (tzv. starú) na parcele XXX/ X na geometrickom pláne vyhotovenom dňa 2.8.2002 Ing. P. A. č. plánu XXXXXXXX-XXX/XX úradne overeného dňa 9.8.2002 č. XXX/XX Správou katastra Prešov. Garáže súp. č. XXXXX na parcele č. XXX/ X, súp. č. XXXXX na parcele č. XXX/X zapísané na LV č. XXXXX A.at. úz. Prešov.

Žalobca je povinný žalovanému zaplatiť na úplné finančné vyrovnanie sumu stanovenú na základe znaleckého posudku.“

Dňa 29.06.2012 bol súdu doručený Znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. X. Š., z ktorého záverov vyplývajú nasledujúce skutočností:

Znalec Ing. X. Š. v tomto znaleckom posudku určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre Katastrálne územie Prešov, ktorých hodnota predstavuje sumu 2 896 532,85 Eur, z toho podiel žalovaného predstavuje 1 931 021,90 Eur a podiel Slovenskej republiky predstavuje 965 510,95 Eur.

Všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva Č.. XXX podľa spoluvlastníckych podielov len stavieb, bez pozemku, predstavuje u žalovaného sumu 1 403 594,38 Eur a u Slovenskej republiky sumu 701 797,19 Eur.

Znalec zároveň uviedol, že dal si vypracovať projektovú dokumentáciu reálneho rozdelenia budovy, ktorá bola vypracovaná spoločnosťou D. Q..J..H.. X. XX/XXXX, na základe tejto dokumentácie je potrebné vykonať stavebné úpravy, aby v prípade rozdelenia budovy súpisné Č.. XXXX, ktorá je predmetom konania na tzv. starú a novú budovu, mohla každá z týchto novovzniknutých budov ako samostatná vec slúžiť.

Znalec v znaleckom posudku popísal presné stavebné úpravy, ktoré je potrebné vykonať na to, aby v prípade rozdelenia budovy vznikli dve samostatné veci. Popis stavebných úprav znalec uviedol v samostatnej prílohe č. 12, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto znaleckého posudku.

Znalec určil predpokladanú obvyklú cenu stavebných úprav potrebných na rozdelenie budovy v sume 142 352,03 Eur.

Zároveň znalec určil sumu 10 448,86 Eur, ktorú je potrebné vynaložiť z hľadiska napojenia na všetky verejné inžinierske siete so samostatnými meračmi pre obidve budovy.

Sumu 142 352,03 Eur a sumu 10 448,86 Eur v znaleckom posudku znalec určil ako nevyhnutné náklady z hľadiska napojenia sa na všetky verejné inžinierske siete spolu v sume 152 800,89 Eur s DPH a rozdelil ju podľa spoluvlastníckych podielov, a to žalovanému na sumu 101 867,26 Eur a pre žalobcu v sume 50 933,63 Eur.

Znalec zároveň v závere znaleckého posudku uviedol, že reálne rozdelenie týchto nehnuteľností je možné na základe nového geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym úradom. Novovzniknuté stavby po reálnej deľbe musia spĺňať všetky základné požiadavky na stavby. Reálne rozdelenie týchto nehnuteľností však nezodpovedá výške spoluvlastníckych podielov. V prípade rozdelenia nehnuteľností je potrebné zriadiť aj vecné bremeno práva vedenia inžinierskych sietí ( kanalizácie cez pozemok parcela č. XXX/X v prospech vlastníka novej budovy na parcele č. XXX/X). Trasu inžinierskych sietí je potrebné zakresliť do nového geometrického plánu, ktorý bude vyhotovený za účelom zriadenia vecného bremena. Reálne rozdelenie pozemkov nie je vyhotovené v súlade so stavebným

zákonom, súvisiacimi predpismi a záväznými technickými normami pre určenie reálnej deľby stavieb starej a novej budovy.

Nakoľko pozemok parcela č. XXX/X sa nachádza pod novou budovou, nie je reálne možné, aby prislúchal k starej budove. Preto je potrebné vyhotoviť nový geometrický plán na rozdelenie pozemkov a to tak, aby pozemok parcela č. XXX/X T. XXX/X boli súčasťou novej budovy a alikvotná výmera časti pozemku parcela č. XXX/X prislúchala k starej budove. Zároveň je potrebné zriadiť vecné bremeno práva prechodu a prejazdu po pozemkoch parcela č. XXX/X T. XXX/X v prospech vlastníka pozemkov parcela č. XXX/X T. XXX/X T. XXX/X T. XXX prislúchajúcich k starej budove.

Dňa 15.04.2013 bol súdu doručený Dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX znalca Ing. X. Š., ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, a to stavieb- garáží zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXXX v sume 131 000 Eur.

Žalovaný v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 14.12.2012 vyčíslil svoje náklady vložené do spoločných nehnuteľností v celkovej sume 524 182,95 Eur, ktoré žiadal, aby súd vyporiadal v širšom slova zmysle. Zároveň súdu doručil faktúry, preukazujúce vložené investície do uvedenej nehnuteľnosti.

Žalobca súdu predložil Záznam z prejednania veci zo dňa 05.03.2013 ( čl. 1087 súdneho spisu), z ktorého vyplýva, že žalovaný navrhol žalobcovi, aby celá budova a nehnuteľnosti pripadli do jeho výlučného vlastníctva s tým, že sumu, ktorú má žalovaný vyplatiť titulom spoluvlastníckeho podielu žalobcovi sa započítava do budúceho nájmu, a to podľa prepočtu na m2, pričom do nájmu sa nezapočítavajú ceny za energie. Zároveň sa žalovaný zavial, že zrekonštruuje kancelárske priestory, sociálne zariadenia, zabezpečí výmenu okien, vonkajších dverí, všetko na vlastné náklady.

Z oznámenia Správy katastra Prešov zo dňa 19.09.2013 ( čl. 1106 spisu) vyplýva, že všetky neukončené súdne spory počnúc dňom 01.10.2013, v ktorých na strane žalobcu, alebo žalovaného bola Správa katastra Prešov, prechádzajú v zmysle usmernenia Ministerstva vnútra SR, na Ministerstvo vnútra SR. Žalobca tak oznámil súdu, že účastníkom na strane žalobcu je namiesto Správy katastra Prešov, podľa počnúc od 01.10.2013 Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava.

Z prehlásenia, ktoré súdu predložil žalovaný zo dňa 22.04.2014 - čl. 1146 spisu vyplýva, že žalovaný je spôsobilý zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie hodnoty vyrovnania spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXXX žalobcovi ako ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi.

Z prehlásenia pôvodného žalobcu Správy katastra Prešov zo dňa 18.03.2013 / čl. 1033 spisu) vyplýva, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR nedisponuje v rozpočte na rok 2013 finančnými prostriedkami pre jednotlivé správy katastra a neposkytne finančnú čiastku na náklady na stavebné úpravy, prípojky, verejné inžinierske siete, v súvislosti s reálnym rozdelením nehnuteľností stanovených znalcom v celkovej sume 152 800,89 Sk.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa , , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa až 3 , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa , , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

Podľa až 3 , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX Okres X., Obec X., katastrálne územie X. mal súd za preukázané, že účastníci tohto konania sú vedení ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam k parcele č. XXX/ X o výmere 2 390m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XXX/X o výmere 282m2- zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XXX/X o výmere 203m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcele č. XXX- o výmere 170m2 - ostatné plochy a parcele č. XXX o výmere 1927m2- zastavané plochy a nádvoria, všetko parcely registra ,,C“, evidované na katastrálnej

mape a stavby- administratívnej budovy súpisné č. XXXX na parcele č. XXX/X a súpisné Č.. XXXX na parcele č. XXX, a to žalovaný v spoluvlastníckom podiele XX/XX a Slovenská republika v spoluvlastníckom podiele XX/XXX, X/XX, XX/XXX T. XXX/XXX k celku. Zároveň v bode č. 6 je ako správca k vlastníkovi č. X,X,X,X zapísané Ministerstvo vnútra SR.

Z výpisu Listu vlastníctva č. XXXXX Okres X., Obec X., katastrálne územie X.v mal súd za preukázané, že účastníci tohto konania sú vedení ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam, a to stavbám

- garážam, súpisné č. XXXXX na parcele č. XXX/X a súpisné č. 11750 na parcele č. XXX/X, a to Slovenská republika v spoluvlastníckom podiele XXX/XXX, XX/XXX, X/XX, XX/XXX k celku a žalovaný v spoluvlastníckom podiele XX/XX. Zároveň k vlastníkovi č. X,X,X,X je správa ku všetkým nehnuteľnostiam ako správca zapísané Ministerstvo vnútra SR.

Účastníkom tohto konania na strane žalovaného je obchodná spoločnosť LOSJAZMINES s.r.o., so sídlom Holubyho 12, Košice, 040 01 Košice, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., vo vložke č. 18671/V.

Žalovaný nadobudol uvedené nehnuteľností zapísané na Liste vlastníctva č. XXX a Liste vlastníctva č. XXXXX Kúpnou zmluvou zo dňa 13.11.2007 od predávajúceho spoločnosti LIMITA, spol. s r.o. Košice, Pražská 2, 040 11 Košice. Vklad bol zapísaný pod č. V. XXXX/XXXX. Z tohto dôvodu súd uznesením č.k. -543 zo dňa 18.09.2008 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalovaného spoločnosti LIMITA, spol. s r.o. vstúpila spoločnosť LOSJAZMINES, s.r.o., so sídlom Holubyho 12, Košice, IČO: 36 674 095.

Pokiaľ ide o žalobcu účastníkom tohto právneho vzťahu a podielovým spoluvlastníkom podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXX a č.XXXXX je Slovenská republika, pričom ako správca týchto nehnuteľností je zapísané Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava.

Pokiaľ ide o žalobcu pôvodným žalobcom bola Slovenská republika, pričom ako správca týchto nehnuteľností bol zapísaný na liste vlastníctva Katastrálny úrad v Prešove, Konštantínova 6, Prešov.

Súd poukazuje na o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde podľa došlo k zrušeniu katastrálnych úradov.

Podľa o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe Obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v sídle kraja, obvodný lesný úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správa katastra v sídle kraja k 30.09.2013, prechádzajú do správy ministerstva, okrem záväzkov, nevyporiadaných v lehote splatnosti k 30.09.2013, ktoré prechádzajú do správy ústredného orgánu štátnej správy, ktorý riadil výkon štátnej správy uskutočňovaný zrušovaným miestnym orgánom štátnej správy.

Súd mal z tohto dôvodu za preukázané, vzhľadom na to, že ex lege došlo k zrušeniu katastrálnych úradov a to zákonom, majetok prešiel na Slovenskú republiku v správe Ministerstva vnútra SR, z tohto dôvodu súd ako so žalobcom konal so Slovenskou republikou v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré je zapísané ako správca nehnuteľností na listoch vlastníctva č. 100 a č. 11895.

Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Ustanovenie vzťahujúce sa na tento prípad neustanovuje iba výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania:

a) reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva, rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti, na tieto okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa priznáva príslušnému podielovému spoluvlastníkovi,

b) prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné,

c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu.

Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, autoritatívne musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka oboch strán. Takže aj proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu, predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil, v ideálnom pomere k veci. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Judikatúra vychádza z toho, že hľadiská uvedené v , treba vziať vždy do úvahy, nejde však o hľadiská rozhodujúce a že otázka, komu bude vec prikázaná závisí vždy od úvahy súdu. To však vyplýva aj z textu zákona, podľa ktorého súd na uvedené kritéria len prihliadne. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí

zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z iných skutočností.

Žalobca v priebehu celého súdneho sporu žiadal, aby súd vykonal reálne rozdelenie nehnuteľností podľa geometrického plánu a záverov znaleckých posudkov.

Súdu bol dňa 29.06.2012 predložený Znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. X. Š., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX u žalovaného v sume 1 931 021,90 Eur a u žalobcu v sume 965 510,95 Eur. Zároveň znalec v znaleckom posudku na čl. 39 znaleckého posudku vyčíslil hodnotu stavebných prác potrebných na vykonanie stavebných úprav, aby vznikli dve samostatné nehnuteľností v sume 142 352, 03 Eur a zároveň vyčíslil náklady v sume 10 448,86 Eur titulom napojenia na všetky verejné inžinierske siete so samostatnými meračmi pre obidve budovy. Celkové náklady na stavebné úpravy, aby vznikli dve samostatné stavby predstavujú sumu 152 800,89 Eur s DPH ( 142 352,03 + 10 448,86 Eur). Znalec v znaleckom posudku na čl. 40 zároveň vyčíslil a rozvrhol náklady podľa výšky spoluvlastníckych podielov pre jednotlivých spoluvlastníkov, pričom u žalovaného to predstavuje

sumu 101 867,26 Eur s DPH a u žalobcu sumu 50 933,63 Eur. Zároveň uviedol, že uvedené rozdelenie nehnuteľností nezodpovedá výške spoluvlastníckych podielov.

Žalobca teda v priebehu celého súdneho konania požadoval reálne rozdelenie nehnuteľností, naopak žalovaný s uvedeným spôsobom vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva nesúhlasil a vec žiadal prikázať do jeho výlučného vlastníctva.

Úvaha o tom, či vec je alebo nie je reálne deliteľná, nie je len vecou odborného posúdenia vykonávaného obvykle za súčinnosti znalca. Nedeliteľnou totiž stavba nie je len vtedy, ak zo stavebnotechnického hľadiska je rozdelenie nemožné, teda stavebnými úpravami vykonanými podľa stavebných predpisov by vôbec nemohli vzniknúť nové samostatné budovy. Vždy treba zodpovedne posúdiť, či je rozdelenie dobre možné, teda vyporiadať sa rovnako s domnienkou nedeliteľnosti, ktorá nastupuje spravidla vtedy, ak je rozsah a finančná náročnosť prác spojených s rozdelením v zrejmom nepomere k cene pôvodnej stavby.

Pred prípadným reálnym rozdelením však treba vylúčiť domnienku nedeliteľnosti ešte z ďalšieho hľadiska, a to treba zistiť, či doterajší spoluvlastníci, či niektorí z nich sú ochotní náklady na rozdelenie uhradiť. Ak by totiž žiaden z účastníkov v súvislosti s vykonaním nevyhnutných stavebných úprav nebol ochotný nič vynaložiť, pričom by súčasne bolo možné dôvodne vylúčiť prípadnú účelovosť takéhoto tvrdenia, musela by sa aj z tohto hľadiska stavba považovať za nedeliteľnú. Tento záver nie je v rozpore s okolnosťou, že súd nie je, pokiaľ ide o požadovaný spôsob vysporiadania

viazaný návrhom, nič nemení na tom, že prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prichádza do úvahy aj vtedy, ak je možnosť jej reálneho rozdelenia vylúčená.

Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. , R 45/1991 podľa ktorého, než súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k stavbe jej reálnym rozdelením, je povinný sa zaoberať tým, či doterajší spoluvlastníci, alebo niektorí z nich, sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, stavba by sa z tohto hľadiska musela považovať za nedeliteľnú.

V priebehu celého súdneho sporu od roku 2002, žalobca požadoval reálne rozdelenie nehnuteľností.

Súd niekoľkokrát odročoval pojednávania vo veci samej za účelom mimosúdnej dohody. Avšak, z ústnych, či písomných prehlásení samotného žalobcu vyplýva, že nemá dostatok finančných prostriedkov potrebných na úhradu stavebných nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby vznikli dve samostatné stavby a to nielen z právneho, ale aj stavebnotechnického hľadiska. Tieto náklady boli znalcom jednoznačne vyčíslené na sumu 152 808,89 Eur. Žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov, pričom žalovaný zároveň nesúhlasil s vynaložením týchto prostriedkov na tieto stavebné úpravy, z tohto hľadiska súd vec považoval z právneho hľadiska za nedeliteľnú a rozhodoval o druhom spôsobe vyporiadania, ktorý stanovuje zákon a to o spôsobe prikázania veci jednému zo spoluvlastníkov.

Súd je toho názoru, že je tu namieste ešte uviesť, že podľa jeho názoru, žalobca si uvedených skutočností musel byť vedomý a to od samotného začiatku vedenia tohto sporu, vrátane mimosúdnej dohody, kde požadoval reálne rozdelenie nehnuteľností, podľa názoru súdu mal dostatok času na to, aby zabezpečil finančné prostriedky potrebné na rozdelenie nehnuteľností, na dôvažok to nebolo otázkou krátkeho časového intervalu, ale konanie sa viedlo od roku 2002, tj. viac ako 12 rokov

Žalobca prikázať vec do svojho výlučného vlastníctva nechcel, predmetné nehnuteľností do výlučného vlastníctva žiadal prikázať žalovaný.

Súd uvádza, že predpokladom vysporiadania spoluvlastníkov prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ak spoluvlastník vec nechce, súd mu ju nemôže prikázať aj keby u neho boli predpoklady na účelné využitie veci. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Pri posúdení otázky účelného využitia nehnuteľnosti slúžiacej na podnikanie sa prihliadne na to, ktorý zo spoluvlastníkov v nehnuteľnosti podnikal, udržiaval ju, opravoval, prípadne do nej investoval a je schopný sa o jej údržbu naďalej starať ( Uznesenie NS SR sp.zn. ).

V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov, zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu komu

nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd musí riadne zdôvodniť prečo kritéria výšky podielov a účelného využitia veci, nie sú v konkrétnom prípade rozhodujúce.

Súd prikázal nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko po celú dobu trvania tohto súdneho sporu žiadal vec prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca vec prikázať do svojho výlučného vlastníctva nežiadal. Zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný je vedený ako väčšinový podielový spoluvlastník v podiele 2/3 nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX a č. XXXXX. V nehnuteľnosti podniká, o nehnuteľnosť sa stará, zveľaďuje ju, prejavil zároveň vôľu vyplatiť výšku spoluvlastníckeho podielu ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi.

Súd z tohto dôvodu mal v celom rozsahu za preukázané, že je dôvodné prikázať celé nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanému.

Zároveň súd žalovaného zaviazal zaplatiť ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi titulom vyplatenia výšky jeho spoluvlastníckeho podielu sumu v celkovej výške 1 009 177,62 Eur ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel.

V Znaleckom posudku č. XX/XXXX znalca Ing. X. Š. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a to na čl. 38 znaleckého posudku ( č.l. 672 spisu), kde spoluvlastnícky podiel žalobcu na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva predstavoval sumu 965 510,95 eur.

Zároveň znalec Ing. X. Š. v Dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXXX v sume 131 000 Eur. Spoluvlastnícky podiel žalobcu na nehnuteľnosti vo výške 1/3 na garážach predstavuje sumu 43 666,67 Eur.

Súd tak určil náhradu, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi titulom jeho spoluvlastníckeho podielu v celkovej sume 1 009 177,62 Eur ( 965 510,95 + 43 666,67 Eur).

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S poukazom na výšku tejto sumy, ktorú je žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi, súd určil dlhšiu lehotu na jej vyplatenie a to na 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd v tomto prípade by pri rozhodovaní o prikázaní veci do výlučného vlastníctva mal skúmať aj solventnosť toho ktorého podielového spoluvlastníka, súd uvádza, že v tomto

prípade súd s týmto tvrdením nemôže súhlasiť. Solventnosť klienta by bola rozhodujúca v tom prípade, ak by o vec prejavili záujem obaja podieloví spoluvlastníci. Podľa ustálenej judikatúry súdov by

súd v týchto prípadoch skúmal tieto subjektívne kritéria, a to tiež solventnosť účastníka konania na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu z hľadiska schopnosti finančnú náhradu poskytnúť a rovnako z hľadiska jej poskytnutia včasného.

Súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR pri zhodnej právnej úprave so slovenským právom, ktorá vychádza z toho, že hľadisko solventnosti sa profiluje ako podmienka pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a tiež ako jedna z okolností, ku ktorým je potrebné pri vyporiadaní prihliadať pri posudzovaní komu má byť vec prikázaná. Pri rovnocennosti zákonných kritérií môže byť objektívna schopnosť poskytnúť náhradu rozhodujúca z hľadiska dispozície voľnými finančnými prostriedkami, alebo ich bezprostredným obstaraním a použitím v porovnaní s druhým spoluvlastníkom.

Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. a Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 02.02.2005, ktoré súdu predložil žalobca s poukazom na to, že súd má skúmať solventnosť, resp. finančnú stránku toho ktorého podielového spoluvlastníka, tu súd uvádza a opiera svoj názor práve na svoje vyššie uvedené právne odôvodnenie, kde uviedol, že skúmanie tejto stránky by bolo pre súd rozhodujúce v tom prípade, ak by o vec prejavil záujem o jej prikázanie do výlučného vlastníctva každý z podielových spoluvlastníkov. Predmetné citované rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca sa týkajú práve tejto skutočností.

Z tohto dôvodu súd mal za to, že je v celom rozsahu dôvodné a účelné prikázať tieto nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanému.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal, aby súd ustanovil znalca geodeta, ktorý určí právo vecného bremena - práva vedenia inžinierskych sietí.

Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Vykonanie takéhoto dôkazu by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by súd rozhodoval o reálnom rozdelení nehnuteľností medzi podielových spoluvlastníkov. Z tohto dôvodu, že tento spôsob vyporiadania tak, ako už bolo vyššie uvedené neprichádza do úvahy, súd tento návrh na vykonanie dokazovania v celom rozsahu ako nedôvodný a nehospodárny zamietol.

Podľa , , v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

V tomto prípade súd rozhodoval o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, keď si žalovaný uplatnil aj náhradu titulom investícií, vložených do spoločných nehnuteľností. Tento nárok žalovaného na širšie vysporiadanie súd vylúčil na samostatné konanie, nakoľko v tomto konaní je potrebné ešte vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré by predĺžilo toto konanie, a preto

tento nárok žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle vylúčil na samostatné konanie, v ktorom zároveň súd rozhodne o trovách celého konania a trovách štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.