Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-42-2014.pdf
PDF · 83.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25C/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu P. I. O..I.., N. X, D., X.V.: XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému Z. T., R.. XX.X.XXXX, D. T. I. XX, J., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou C. H., pracovníčkou Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 791,34 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 330,93 Eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.5.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou súdu 11.2.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 791,34 Eura so zmluvným úrokom vo výške 23,4 Eura ročne zo sumy 644,16 Eura od 16.3.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 791,34 Eura od 1.5.2012 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalobca poskytol na základe časti C návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 4.8.2006 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaný vyčerpal ku dňu 20.9.2010 z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 967,6 Eura. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, teda vo výške 28,-Eur splatných k 10.dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Žalovaný svoj záväzok poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýva z úverovej zmluvy nesplnil. V zmysle článku V bodu 3 všeobecných podmienok P. I. O..s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere je žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky so splatením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a žalobcom bol na zaplatenie vyzvaný. Dňa 30.4.2012 sa stal splatným dlh vo výške 791,34 Eura, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov. V úverovej zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 23,4 % ročne ku dňu podpisu úverovej zmluvy. Zmluvný úrok bol žalobcom počítaný ku dňu predania prípadu na vymáhanie k 15.3.2012 a žalobca sa domáha zaplatenia úroku vo výške 23,4 % ročne zo sumy 644,16 Eura od 16.3.2012 do zaplatenia.
Súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil žalovanému, ktorého pobyt sa nepodarilo súdu zistiť opatrovníčku.
V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a opatrovníčky žalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:
Z obsahu Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru predloženého žalobcom v konaní vyplýva, že dňa 4.8.2006 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, z obsahu ktorej vyplýva dohodnutá výška úveru 3.050,-Sk s dohodnutým počtom mesačných splátok 9, výškou mesačných splátok 338,-Sk, súčtom mesačných splátok 3.042,-Sk a splatnosťou prvej splátky k 15.9.2006 a termínom splatnosti splátok k 15.dňu v mesiaci.
Bod C úverovej zmluvy obsahoval žiadosť žalovaného, aby ho spoločnosť P. I. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,-Sk, vydal úverovú kartu na jeho meno. Podľa bodu C.1 bola dohodnutá mesačná úroková sadzba 1,95 %, RPMN pri výške prvého čerpania 20.000,-Sk a pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky bez poistenia 31,76 %, mesačný poplatok za správu revolvingového úveru 45,-Sk, ročnú úrokovú sadzbu 23,4 %.
V zmysle článku II bodu 1-4 všeobecných podmienok P. I. a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosť P. nie je povinná žiadaný úver poskytnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť. V tejto súvislosti voči nim nie je možné uplatňovať žiadne nároky.
Listom zo dňa 23.3.2012 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXXXXXXXX vzhľadom k omeškaniu so splácaním úveru poskytnutého formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty. Zároveň žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 791,34 Eura pozostávajúcej z úverovej istiny 644,16 Eura, dlžných poplatkov, úrokov a poistného 109,38 Eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 37,80 Eura do 14 dní od výzvy s upozornením, že od 1.5.2012 si žalobca bude uplatňovať úrok z omeškania.
Podaním zo dňa 24.4.2014 žalobca upresnil, že žalovaný začal revolvingový úver čerpať po prechode meny zo slovenských korún na Eura a úverový rámec bol upravený na 600,-Eur, splátka bola stanovená na sumu 24,-Eura, t.j. 4 % z 600,-Eur. V máji 2010 bol úverový rámec rozšírený na 700,-Eur a splátka od júna 2010 stanovená na sumu 28,-Eur, t.j. 4% zo 700,-Eur.
Žalovaný z úverového rámca vyčerpal k 20.9.2010 celkovú sumu 967,60 Eura, ktorá pozostáva z hotovosti čerpanej žalovaným 888,15 Eura z úverového účtu zo sumy 11,45 Eura predstavujúcej poplatky za čerpanie z úverového účtu, zo sumy 62,50 Eura predstavujúcej poplatky za správu revolvingového úveru a zo sumy 5,50 Eura predstavujúcej poplatky za spracovanie úhrady poštovou poukážkou. Žalovaný žalobcovi na poskytnutý revolvingový úver uhradil iba sumu 557,22 Eura do odstúpenia od úverovej zmluvy, z čoho žalobca zarátal na úverovú istinu 323,44 Eura, na zmluvné úroky 174,04 Eura, na poplatky za poistenie 13,20 Eura a poplatky za vedenie revolvingového účtu 2,-Eura.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť z poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak nedôjde k dohode o jednej z podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.
Nakoľko žalobca vo svojich všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru v článku II t.j. sú súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhlásil, že spoločnosť P. nie je povinná žiadaný úver poskytnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť a v tejto súvislosti nemožno voči nemu uplatňovať žiadne úroky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná, nakoľko v nej absentuje jedna z podstatných náležitostí - záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, čo je v rozpore s ust. § 497 Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 888,15 eura (žalovaným čerpaná hotovosť výbermi z úverového účtu), pričom žalovaný uhradil celkovo žalobcovo sumu 557,22 eura.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania nie je platná pre nesplnenie podstatnej náležitosti, žalobcovi by patrilo plnenie z neplatnej zmluvy titulom bezdôvodného obohatenia, preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi zostatok neuhradených finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom žalovanému vo výške 330,93 Eura.
V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou zostatku bezdôvodného obohatenia žalobcovi, súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania po doručení výzvy na plnenie od 1.5.2012 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu nakoľko žalobca mal úspech v konaní čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).