Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-47-2014.pdf
PDF · 99.4 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-6C/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky X.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXX/X, Č.O. B. H., právne zast. JUDr. Annou Mozolíkovou, Palárikova č. 1449, Čadca, proti odporcovi X.. K. H., nar. XX.X.XXXX, P. Č.. XXX/XX, Č., o určenie príspevku na zabezpečenie výživu tehotnej ženy, príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom príspevku na zabezpečenie výživy dieťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke titulom výživného počnúc dňom 2.7.2013 sumou 150,- Eur vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred v období dvoch rokov počas trvania materskej dovolenky navrhovateľky. Zameškané výživné za obdobie od 2.7.2013 do 24.4.2014 v sume 1.500,- Eur j e p o v i n n ý odporca splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,- Eur počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka. Odporca j e p o v i n n ý hradiť navrhovateľke ako príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sumu 300,- Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Odporca j e p o v i n n ý hradiť navrhovateľke trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 736,14 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Anny Mozolíkovej, advokátky so sídlom Advokátskej kancelárie Palárikova č. 1449, Čadca, na účet vedený vo VÚB, a. s., pobočka Čadca, číslo účtu: IBAN: SK 79 0200 0000 0003 7724 1322, BIC: SUBASKBX, variabilný symbol: 202014.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 11.3.2014 žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke na výživnom mesačne sumou 200,- Eur na zabezpečenie jej výživy počas dvoch rokov odo dňa 2.7.2013 po dobu trvania materskej dovolenky. Zároveň žiadala, aby jej odporca nahradil trovy predstavujúce zvýšené náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 300,- Eur a zaviazal zároveň hradiť trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Navrhovateľka svoj návrh odôvodňovala tým, že v máji 2013 ukončila vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a bol jej udelený akademický titul Ing. Dňa 21.5.2013 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti a začala si hľadať zamestnanie, avšak bezúspešne. Za krátky čas zistila, že z krátkodobých intímnych stykov, ktoré udržiavala s odporcom, otehotnela a v čase podania návrhu dňa 11.3.2014 bola v 8. mesiaci tehotenstva. Známosť s odporcom opisovala ako krátkodobú s tým, že v auguste 2013 oznámila odporcovi, že s ním očakáva narodenie dieťaťa a po reakcii odporcu, aby išla na interrupciu, že nahradí všetky náklady spojené s interrupciou, navrhovateľka takýto postup radikálne odmietla, rozhodla sa dieťa si ponechať a následne jej potom oznámil odporca, že má vážny vzťah s inou ženou, s ktorou býva v D., kde pracuje. Počas tehotenstva navrhovateľka s odporcom nebola
v žiadnom kontakte a keď mu opätovne oznámila, že interrupciu nemieni akceptovať, tak odvtedy sa prestal o navrhovateľku zaujímať. Počas konania vo veci samej navrhovateľka porodila a v čase konania pojednávania dňa 24.4.2014, na ktorý termín pojednávania bola riadne predvolaná, jej neprítomnosť ospravedlnila právna zástupkyňa z dôvodu, že v čase konania pojednávania je iba niekoľko dní po pôrode a necíti sa zdravotne spôsobilá vystupovať pred súdom ako účastníčka konania s tým, že súhlasila s konaním v jej neprítomnosti. Odporca vo svojom vyjadrení vo veci samej uvádzal, že ide o výživné, ktoré žiada navrhovateľka po 200,- Eur mesačne, žiada aby bolo prihliadnuté na jeho špecifikáciu vyjadrenia písomne, ktorú po doručení návrhu súdu zaslal, v ktorom písomnom vyjadrení odporca k návrhu navrhovateľky uvádzal, že podľa jeho názoru jednoznačne navrhovateľka i v čase po ukončení vysokoškolského štúdia pred samotným kontaktom s ním si nebola schopná nájsť zamestnanie a nemala žiaden príjem, tak z uvedených dôvodov je vlastne jeho zodpovednosť za plnenie vyživovacej povinnosti bezdôvodná. K ďalším častiam návrhu uvádzal, že samotná navrhovateľka reagovala na jeho informáciu v tom smere, že nie je možné v ich kontaktoch naďalej pokračovať, pretože má priateľku, s ktorou v čase udržiavania intímnych kontaktov s navrhovateľkou mali určité problémy, avšak sa s ňou zmieril a naďalej vo svojom vzťahu pokračujú, na čo reagovala navrhovateľka tak, že nevie, čo má v tejto situácii robiť a reagoval na tento postoj navrhovateľky, aby si dieťa nenechávala a išla na interrupciu, ktorý postup považoval za danej situácie za najvhodnejšie riešenie. Navrhovateľka po gynekologickom vyšetrení mala odporcu informovať o možnosti interrupcie a následne však nepodala odporcovi žiadnu informáciu, teda nie je možné povedať, že by interrupciu bola radikálne zamietla. V ďalších častiach písomného vyjadrenia odporca podrobne zaujímal stanovisko k otázke vyživovacej povinnosti, ktorá z jeho strany nie je dôvodná, pretože navrhovateľka už v čase po ukončení vysokoškolského štúdia nemala žiadnu prácu a žiadne vhodné zamestnanie si ani nebola schopná nájsť, teda otázka tehotenstva a jeho vyživovacej povinnosti je z tohto pohľadu účelová. K ďalším častiam návrhu, v ktorom žiadala určiť výživné, náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, ako aj ďalšie náklady týkajúce sa výbavičky, podrobne odporca vo vyjadrení špecifikoval, keď namietal, že navrhovateľka nepredložila žiadne doklady, z ktorých by bolo možné vyčísliť požadované náklady týkajúce sa potrieb spojených s pôrodom a výbavičkou dieťaťa, keď vychádzal z pokladničných dokladov, ktoré predložila k návrhu navrhovateľka a tieto doklady podrobne odporca matematicky prepočítaval a argumentoval tým, že z predložených dokladov suma opodstatnených výdavkov na výbavičku predstavuje celkom 444,64 Eur. K otázke osobných a majetkových pomerov samotného odporcu argumentoval tým, že pracuje ako finančný analytik, jeho priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov predstavuje sumu 876,54 Eur, špecifikoval svoje výdavky tak, že 360,- Eur uhrádza nájomné za 1-izbový byt v Bratislave, 100,- Eur príspevok na domácnosť svojim rodičom, ku ktorým pravidelne týždenne z Bratislavy do Čadce cestuje, 86,- Eur cestovné na trase Čadca - Bratislava - Čadca, 28,- Eur cestovné do práce a späť v Bratislave, 32,- Eur výdavky na mobilný telefón a 270,54 Eur na jeho stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a ďalšie výdavky. Svoje výdavky dokumentoval potvrdením zamestnávateľa o výške príjmu, ďalej dokladmi, ktorými preukazoval dopravu v Bratislave, teda v mieste svojho pracoviska, nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva výška mesačného nájmu odporcu a ďalšie výdavky, ktoré preukazoval výpisom z účtu. Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uvádzala, že pokiaľ ide o sumu jednorazového príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, treba vychádzať z toho, že počas tehotenstva práve tým, že navrhovateľka zvýšila svoju hmotnosť a objem z dôvodu tehotenstva, menila sa jej postava a potrebovala počas celého obdobia iné oblečenie ako pred tehotenstvo, spodné prádlo, obuv, ďalej bolo potrebné do pôrodnice so sebou priniesť celé vybavenie, nočnú košeľu, župan, prezuvky, svoju vlastnú plachtu, rôzne hygienické potreby a potreby už aj pre dieťa, ktoré sa malo narodiť, napríklad potreby spojené s kojením a ďalšie potreby, počas tehotenstva bolo potrebné ošetrenie chrupu, rôzne vyšetrenia ultrazvukom a ďalšie vyšetrenia súvisiace s tehotenstvom. Teda pokiaľ požadovala jednorazovú sumu, je pravdou, že nepredstavovala táto suma 600,- Eur, pretože práve z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie a nezáujmu odporcu si nemohla dovoliť úplne všetky vyšetrenia, ktoré skutočne potrebovala. Pokiaľ predložila do súdneho spisu ako dôkaz určité doklady týkajúce sa výdavkov, nemožno tieto považovať jednoznačne za všetky doklady týkajúce sa jej nákladov, pretože navrhovateľka ako právny laik počas tehotenstva nemala špeciálne vedomosti o svojich právach a až vo vyššom štádiu tehotenstva tesne pred pôrodom, keď chcela riešiť svoju situáciu, sa po porade v Centre právnej pomoci dozvedela o možnosti, ako v záujme zabezpečenia svojej výživy a nákladov, ktoré sú spojené s tehotenstvom a pôrodom, má postupovať, preto dovtedy si neodkladala všetky potrebné doklady na preukázanie absolútne všetkých nákladov spojených s jej tehotenstvom a pôrodom. Na pojednávaní právna zástupkyňa predložila ďalšie dôkazy, doklady týkajúce sa výdavkov spojených s potrebami nielen osobnými ale potrebami dieťaťa po pôrode s tým, že matka potrebuje kojenecké
podprsenky, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od 15,- do 20,- Eur, samozrejme potrebuje viac kusov z hygienických dôvodov a ďalšie položky, ktoré preukázala ďalšími dokladmi. Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na tú skutočnosť, že odporca medzi inými výdavkami, ktorými odôvodňoval svoju príjmovú a výdavkovú situáciu, predložil doklad týkajúci sa výdavkov na mobilný telefón a poukázala porovnaním na príjem navrhovateľky, ktorá má priznané dávky v hmotnej núdzi vo výške 76,- Eur mesačne a na druhej strane výdavok odporcu na mobilný telefón 32,- Eur mesačne, čo v podstate je polovica reálneho skutočného príjmu navrhovateľky, ktorý má na celé svoje živobytie, teda je nelogické, prečo keď odporca má byť v Bratislave, za ktorý platí nájomné 360,- Eur mesačne, každý týždeň cestuje z Bratislavy do Čadce k svojim rodičom a týmto prispieva počas obdobia, kedy sa zdržiava u nich, 100,- Eur mesačne, čo v porovnaní s navrhovateľkou je nelogické a ťažko odôvodniteľné. Podľa §-u 74 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. z., otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Podľa §-u 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa ods. 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Podľa §-u 74 ods. 3 Zákona o rodine, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa ods. 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. V ďalšej časti platia zásady podľa ustanovení Zákona o rodine, najmä §-u 75 a 76 Zákona o rodine, keď podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa §-u 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom odporcu ako účastníka konania, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, mal preukázané, že v dobe kritickej pre splodenie maloletého dieťaťa, ktoré sa v priebehu konania narodilo, odporca mal intímne kontakty a súložil s matkou dieťaťa, v tomto konaní navrhovateľkou. Odporca ani v zásade nepopieral pravdepodobnosť svojho otcovstva, skôr sa zameral na tvrdenie, že matka maloletého dieťaťa, ktoré sa v čase podania návrhu malo narodiť a v priebehu konania sa skutočne aj narodilo, bola pred otehotnením nezamestnaná a preto nemožno považovať jej nárok na určenie výživného voči jeho osobe za dôvodný. Súd pri hodnotení odkázanosti navrhovateľky vychádzal z citovaného zákonného ustanovenia, podľa ktorého má matka dieťaťa, ktoré sa má narodiť, nárok na výživné počas celého obdobia tehotenstva a materskej dovolenky, keď úprava nároku na výživné na rozdiel od manželského výživného spočíva v odkázanosti matky dieťaťa, ktoré sa má narodiť, na výživu pravdepodobného otca. Samotná tá skutočnosť, že v čase pred otehotnením navrhovateľka nebola zamestnaná, neznamená, že tento nárok uvedená skutočnosť ovplyvňuje natoľko, že odporca nie je povinný prispievať na výživu navrhovateľky. Je nesporné, že navrhovateľka je vysokoškolsky vzdelaná osoba a samotná tá skutočnosť, že pred otehotnením bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, neznamená, že v prípade, ak by neotehotnela, aby aj naďalej bola nezamestnaná a vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. S veľkou pravdepodobnosťou by mala možnosť hľadať si zamestnanie, ktoré by zodpovedalo jej vzdelaniu a jej potrebám na výživu, avšak práve tá skutočnosť, že otehotnela, zásadným spôsobom ovplyvnila možnosť nájsť si primerané zamestnanie, pretože zamestnávatelia, ktorí sú si vedomí krátkodobého trvania pracovno-právneho vzťahu a následkov vyplývajúcich zo zákona, budúce matky pri širokej škále výberu záujemcov o prácu neuprednostňujú. Materstvo a predtým tehotenstvo zásadným spôsobom zasiahlo do možností navrhovateľky zamestnať sa a nájsť si primerané zamestnanie. Z hľadiska schopností a možností odporcu ako otca, ktorý svoje otcovstvo v zásade nepopiera, súd hodnotil porovnaním úrovne navrhovateľky, ktorá v čase pred pôrodom poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 76,- Eur mesačne. Oproti tomu odporca má priemerný mesačný príjem, ktorý sa pohybuje podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa vo výške okolo 800,- Eur. Argumentácia odporcu, že má výdavky na nájomné v mieste svojho pracoviska a že týždenne dochádza z Bratislavy do Čadce, kde má svojich rodičov, ktorým prispieva 100,- Eur mesačne na náklady spojené s jeho pravidelnými návštevami, stravovaním a podobne a ďalšie náklady na cestovné z Bratislavy do Čadce a späť, sú náklady, ktoré
odporcovi nemôžu byť zohľadnené, pretože je pravdou argumentácia právnej zástupkyne navrhovateľky, že tieto výdavky v rozsahu, ako ich špecifikuje odporca, nemusí vynakladať, pretože dospelá osoba so samostatným bývaním v mieste pracoviska nie je odkázaná na to, aby pravidelne štyri krát do mesiaca cestovala k svojim rodičom a prispievala im na náklady, ktoré má v čase týchto návštev. Sú to výdavky, ktoré sú nadštandardné a ktoré nemusí odporca vynakladať. Výdavky, ktoré preukazoval na nájomnú zmluvu a platby za cestovanie v mieste svojho pracoviska, ako aj náklady na telefón, možno akceptovať, pretože ide o štandardné výdavky, ktoré ako osoba zamestnaná v D. samozrejme musí vynakladať na bývanie a cestovanie. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine, § 74 a nasl. Zákona o rodine, však vyživovacia povinnosť odporcu vyplýva priamo zo zákona a argumentácia, že navrhovateľka nepreukázala ďalšie náklady týkajúce sa nákladov na stravovanie, zdravotné ošetrenie, oblečenie, ktoré počas tehotenstva musela častejšie meniť vzhľadom na zmeny v jej fyzickom vzhľade počas tehotenstva, hygienické potreby a ďalšie náklady, samozrejme nemožno zredukovať iba na tie náklady, ktoré preukázala pri podaní návrhu potvrdeniami o ich nákupe, pretože je zjavné z uvedených dokladov, že nemôže ísť o doklady za celé obdobie jej tehotenstva a argumentácia právnej zástupkyne, že navrhovateľka od začiatku tehotenstva ako osoba laická nepoznala svoje práva, vyznieva pravdepodobne, že až po primeranom poučení a informáciách získaných pri porade v Centre právnej pomoci, si začala tieto doklady zhromažďovať a odkladať a teda spochybňovanie výšky nákladov zo strany odporcu je neadekvátne a bezdôvodné. Súd pri určovaní výšky výživného, ktoré požadovala navrhovateľka ako matka dieťaťa, ktoré sa v čase rozhodovania súdu už narodilo a existovalo, súd považoval vzhľadom na príjem odporcu aj s prihliadnutím na zvýšené náklady vzhľadom na život vo väčšom meste - v Bratislave, na základe ustanovení Zákona o rodine o schopnostiach a možnostiach povinného a odôvodnených potrebách oprávnenej za primerané čo do výživného počnúc dňom 2.7.2013, ktorým dňom navrhovateľka bola tehotná, až do dovŕšenia zákonného dvojročného obdobia počas trvania materskej dovolenky, pretože s prihliadnutím na náklady, ktoré nemusí odporca pravidelne vynakladať, cestovanie k svojim rodičom každý týždeň a úhrada cestovného z Bratislavy do Čadce, predstavuje sumu, ktorá zodpovedá výške výživného, ktorú súd určil prispievať odporcovi navrhovateľke. Vzhľadom na obdobie, od ktorého vznikol nárok navrhovateľke do rozhodnutia súdu od 2.7.2013 do 24.4.2014 po 150,- Eur mesačne, zameškané výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 1.500,- Eur, ktorú sumu súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka, vo výške 10,- Eur. Pokiaľ ide o ďalšiu časť rozhodnutia súdu, príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 300,- Eur, súd považoval uvedenú sumu za primeranú vzhľadom na všetky potreby, ktoré navrhovateľka ako budúca matka potrebovala vynaložiť na vyšetrenia v zdravotníckych zariadeniach počas tehotenstva, preventívne prehliadky, zvýšené náklady týkajúce sa rôznych hygienických potrieb, potrieb na oblečenie, do nemocnice a ďalších potrieb týkajúcich sa nákladov počas pôrodu a po narodení dieťaťa, kojeneckých potrieb a individuálne potrebných pre matku, súd túto sumu považoval za primeranú vzhľadom na tú skutočnosť, že rozhodne náklady, ktoré matka vynaložila pri príprave pôrodu, počas tehotenstva a bezprostredne počas pobytu v nemocnici, dosahujú sumu 600,- Eur a primeraný podiel odporcu ako pravdepodobného otca dieťaťa vo výške 300,- Eur, ktorú sumu súd zaviazal odporcu navrhovateľke zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Osobitným rozhodnutím súd rozhodol predbežným opatrením o výživnom na maloleté dieťa, ktoré ešte v čase rozhodovania súdu nebolo presne identifikované menom a dátumom narodenia a súd rozhodol osobitne o tejto časti nároku navrhovateľky. Navrhovateľka bola v konaní úspešná. Vzhľadom na postoj a správanie sa odporcu aj počas konania, kedy úplne negativisticky pristupoval k svojim povinnostiam na jednej strane a nárokom navrhovateľky na druhej strane, súd prihliadal na to, že na základe rozhodnutia, ktoré bolo vydané Centrom právnej pomoci, kancelária Žilina zo dňa 25.2.2014 pod značkou SP2696/2014-KaZa, bol navrhovateľke priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v zmysle §-u 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Zb. z. v úplnom znení ako osobe v materiálnej núdzi a bola určená právna zástupkyňa navrhovateľke JUDr. Anna Mozolíková, ktorá podľa §-u 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Zb. z. sa vzťahuje toto ustanovenie právnej pomoci vo veciach rodinno-právnych a ďalších s tým, že vzhľadom na sociálne postavenie navrhovateľky a skutkový stav považovalo Centrum právnej pomoci za potrebné určiť na efektívnu ochranu záujmov žiadateľky advokáta na zastupovanie v konaní o určenie príspevku na zabezpečenie výživy tehotnej žene, príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a príspevku na zabezpečenie výživy dieťa po dobu, počas ktorej by navrhovateľke patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Právna zástupkyňa v konaní vyčíslila náklady spojené so zastupovaním navrhovateľky v
zmysle Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Zb. z. podľa §-u 10 ods. 1 a ods. 3 citovaného zákona, keď základom pre vyčíslenie odmeny za jeden úkon právnej pomoci vychádzal z výživného 50,- Eur x 12 x 5 + výživné matky 150,- Eur x 12 x 2 + 300,- Eur jednorazový príspevok, spolu 6.900,- Eur. Výživné dieťaťa 50,- Eur je určené predbežným opatrením v osobitnom uznesení. Odmena z hodnoty predmetu sporu 6.900,- Eur predstavuje 237,34 Eur a právna zástupkyňa vo veci vykonala tri úkony právnej pomoci, príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie a podanie návrhu na súd a zastúpenie na pojednávaní pred procesným súdom 24.4.2014. Ku každému úkonu prináleží režijný paušál po 8,04 Eur, teda spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 736,14 Eur, ktorú sumu súd zaviazal odporcu uhradiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Anny Mozolíkovej, vedený vo VÚB, a. s., pobočka Čadca, číslo účtu: IBAN: SK 79 0200 0000 0003 7724 1322, BIC: SUBASKBX, variabilný symbol: 202014.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).