Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-35-2012.pdf
PDF · 96.31 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcov: 1/ X. Q., nar. XX.X.XXXX a 2/ A. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom I., Y. X, obaja zastúpení advokátom Mgr. Petrom Mesárošom, Nitra, Novozámocká 214 proti žalovanému: Okresný úrad Trnave, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, za účasti: Ing. arch. Q. E., L. B. XXXX/XX, W., MUDr. Q. T., B. XXX/X, S., MUDr. F. T., B. XXX/X, S., Ing. P. Z., Y. X, I., Ing. U. Z., Y. X, I., X. B., Z. X/A, I., X. B., Z. X/A, I., X. J., I. XXX, B. J., I. XXX, Q. P., K. XXX a Ing. Mgr. H. Y., Z. O. XX, I., v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Gajdošíkom, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia bývalého Krajského stavebného úradu Trnava, č.j.: KSÚ-OSP-2012/00293/Gi zo dňa 2.4.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcom v 1/ a v 2/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Pribratým účastníkom konania Ing. Mgr. H. Y., Ing. arch. Q. E., MUDr. Q. T., MUDr. F. T., Ing. P. Z., Ing. U. Z., X. B., X. B., X. J., B. J. a Q. P. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 25.5.2012 sa žalobcovia domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.j. KSÚ-OSP-2012/00293/Gi zo dňa 2.4.2012 vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o odstránení časti stavby - okenného otvoru rozmerov 2,40 x 2,20 m v miestnosti č. 2.08 v podkroví objektu súp.č. XXXX na pozemkoch parc.č. 159/1, 160/2 nachádzajúcich sa v kat. území I. a železobetónovej podesty hr. 0,16 m, rozmerov 2,40 x 0,80 m umiestnenú v úrovni stropnej konštrukcie 1. NP objektu súp.č. XXXX - zasahujúcej do pozemku parc.č. 155, a to postupom podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon). Súčasne s poukazom na ust. § 85 ods. 1 stavebného zákona povolil zmenu v užívaní nebytovej budovy súp.č. XXXX na pozemkoch parc.č. 159/1 a 160/2 nachádzajúcich sa v kat. území I., Z. O. XX pre stavebníka Ing. Mgr. H. Y. v rozsahu: časť prízemia - priestory pre obchod a služby na priestor pre administratívu a obchod a časť administratívnych priestorov v podkroví na „bytovú jednotku“.
V žalobných dôvodoch namietali, že žalovaný pri svojom rozhodovaní riadne nezistil skutkový stav a na základe listinného a dôkazového materiálu vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré trpí neodstrániteľnými vadami a ktoré nenáležitým a neprimeraným spôsobom zasahuje do ich vlastníckych práv. Poukázali na to, že nebolo v rozhodnutí prihliadané na listinu - stanovisko pamiatkového úradu, týkajúce sa zosúladenia stavby s projektovou dokumentáciou a okrem toho mali za to, že stavebník sám nerešpektoval návrhy, ktoré žiadal uskutočniť na odstránenie protiprávneho stavu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.9.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na základe žiadosti stavebníka (Ing. Mgr. Y.) o vydanie dodatočného stavebného povolenia na zmenu v užívaní stavby prvostupňový správny orgán (Mesto Trnava) rozhodnutím č. OSaŽP/34144-64272/2011/UI nariadil stavebníkovi odstránenie časti stavby (okenného otvoru v podkroví objektu a železobetónovej podesty umiestnenú v úrovni stropnej konštrukcie) za stanovených podmienok a súčasne bolo rozhodnuté o povolení zmeny v užívaní stavby nebytovej budovy súp. č. XXXX v rozsahu časti prízemia „ priestor pre administratívu a obchod“ a časti administratívnych priestorov v podkroví na „bytovú jednotku“.
Postupom v zmysle ust. § 250 ods. 1 O.s.p. bol do konania najskôr pribratý ako účastník Ing. Mgr. H. Y., stavebník nehnuteľnosti, umiestnenie ktorej bolo predmetom správneho konania a následne ďalší účastníci konania uvedení v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorých práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Stavebník prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.11.2012 uviedol, že považuje rozhodnutie a postup žalovaného za správny a v súlade so zákonom, keď tento pri rozhodovaní vec správne právne posúdil, v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že prvostupňový stavebný úrad uviedol podmienky za akých je potrebné odstrániť okenný otvor a železobetónovú podestu, ktoré zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov, pričom uviedol, že tieto sú umiestnené na ich pozemku a nie je ich možné odstrániť bez umožnenia vstupu na pozemok žalobcov. Poukázal na § 127 ods. 3 Obč. zákonníka, v ktorom je ustanovené, že vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že stavebník v konaní o odstránenie stavby (okenného otvoru a železobetónovej podesty) neakceptoval rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Trnave, tak nešlo o rozhodnutie ale o stanovisko tohto orgánu, ktorý súhlasil s navrhovanými opatreniami stavebného úradu a zaslepenie okenného otvoru umožnil zrealizovať akýmkoľvek spôsobom.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcov sa v plnom rozsahu pridržiaval žalobných dôvodov uvedených v žalobe.
V konaní vypočutý žalobca v 1/ rade žiadal, aby okenný otvor bol zosúladený s projektovou dokumentáciou a aby tento bol zamurovaný a to aj s poukazom na stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Trnave zo dňa 9.2.2011.
Poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 24.9.2012 a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Splnomocnený zástupca stavebníka žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom. Uviedol, že žalobcovia v podstate v žalobe neuvádzajú konkrétne skutočnosti, v čom by malo byť rozhodnutie žalovaného nezákonné, pričom ich tvrdenia sú len všeobecné. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné dôvody, ktoré žalobcovia uviedli vo svojom dopĺňajúcom vyjadrení zo dňa 26.3.2013 tak žiadal, aby na tieto dôvody súd neprihliadal, nakoľko tieto neboli uvedené v lehote podľa ust. § 250h O.s.p. .
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Rozhodnutím Mesta Trnava č. OSaŽP/34144-64272/2011/UI zo dňa 21.12.2011ako príslušného stavebného úradu tento nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 stavebného zákona stavebníkovi Ing. Mgr. H. Y. odstránenie časti stavby: okenného otvoru rozmerov 2,40 x 2,20 m v miestnosti č. 2.08 v podkroví - objektu súp.č. XXXX na parc.č. 159/1, 160/2 v kat. území I. ako aj žb. podesty hr. 0,16 m, rozmerov 2,40 x 0,80 m v úrovni stropnej konštrukcie 1. NP objektu súp. č. XXXX, zasahujúcej do pozemku parc.č. 155 v kat. území I., pričom pre odstránenie boli určené nasledovné podmienky:
1. Časti stavieb budú odstránené do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom vlastník stavby je povinný 7 dní pred začatím odstránenia časti stavieb oznámiť na stavebný úrad zahájenie prác. 2. Odstránenie časti stavby je potrebné vykonať dodávateľsky - právnickou osobou alebo fyzickou osobou oprávnenou na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov, t.j. § 2 ods. 2 Obch. zákonníka, pričom pri odstraňovaní časti stavieb a realizácii stavebných prác je potrebné dodržiavať bezpečnostné predpisy, všeobecno - technické požiadavky na výstavbu. 3. Okenný otvor musí byť odstránený tak, aby výsledný stav obvodovej steny bol v celom rozsahu riadne povrchovo upravený, t.j. omietnutý a farebne zjednotený s celým povrchom fasády, orientovanej do pozemku parc.č. 155. 4. Materiál získaný odstránením časti stavby (žb. podesty) musí byť vyvezený na povolenú skládku na vlastné náklady, pričom pri nakladaní s odpadmi z danej stavebnej činnosti je potrebné dodržať platné právne predpisy v odpadovom hospodárstve. 5. Osobitné podmienky: vlastníci susednej nehnuteľnosti parc.č. 155 sú povinní do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia odstrániť vyskladanú nepreviazanú tehlovú stenu zo železobetónovej podesty v celom rozsahu, ďalej umožnia stavebníkom, vrátane dodávateľskej spoločnosti (resp. vypomáhajúcim osobám) v nevyhnutne potrebnej dobe prístup na svoj pozemok parc.č. 155 pre vykonanie odstránenia časti stavieb a s tým súvisiacich prác, pričom stavebník oznámi začatie týchto prác najmenej 7 dní vopred vlastníkom nehnuteľnosti na parc.č. 155. Pri vykonávaní prác zo susedných pozemkov jej potrebné počínať si tak, aby nedochádzalo k nadmernému znečisťovaniu okolia stavby, ničeniu zelene a k neporiadku na stavenisku, pričom po ukončení prác sú stavebníci podľa § 135 ods. 2 stavebného zákona povinní uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť jeho vlastníkom náhradu. Súčasne stavebný úrad, na základe žiadosti stavebníka o dodatočné povolenie zmeny v užívaní stavby zo dňa 8.3.2011, týkajúce sa zmeny v užívaní časti stavby súp.č. XXXX, na ulici Z. O. č. XX, na pozemku parc.č. 159/1, 160/2, v kat. území I. podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona povolil zmenu v užívaní stavby nebytovej budovy súp.č. XXXX v rozsahu: - časti prízemia - priestory pre obchod a služby na: „ Priestor pre administratívu a obchod“ a časti administratívnych priestorov v podkroví na: „ Bytovú jednotku“. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že stavebník uskutočnil na predmetnej stavbe zmenu stavby spočívajúcu vo vyhotovení okenného otvoru v podkroví a tiež železobetónovej podesty nachádzajúcej sa v úrovni stropnej konštrukcie, ktorá zasahuje do pozemku parc.č. 155, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, pričom využíval túto časť stavby v rozpore s vydaním kolaudačným rozhodnutím - t.j. nie pre účely administratívy, ale ako bytovú jednotku. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán konštatoval, že predmetnú zmenu časti stavby v rozsahu okenného otvoru ako aj železobetónovej podesty umiestnenej v úrovni stropnej konštrukcie nie je možné dodatočne povoliť pre rozpor s ust. § 4 a § 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., a preto stavebný úrad nariadil odstránenie časti stavby vo vyššie uvedenom rozsahu.
Odvolaním zo dňa 5.1.2012 žalobcovia žiadali zmeniť rozhodnutie Mesta Trnava v časti stanovenia podmienok pre odstránenie časti stavby tak, že bod 3 bude znieť: „ okenný otvor musí byť odstránený tak, že výsledný stav obvodovej steny bude v celom rozsahu upravený v zhode so schválenou projektovou dokumentáciou Krajského pamiatkového úradu v Trnave“ a bod 5 druhá hviezdička bude znieť nasledovne: „ vykonanie prác na čiastočnom odstránení stavby bude vykonaný z nehnuteľnosti stavebníkovej blízkej rodiny, ktorá priamo susedí s nehnuteľnosťou stavebníka“ .
V odvolacom konaní žalovaný - bývalý Krajský stavebný úrad Trnava, rozhodnutím č. KSÚ- OSP-2012/00293/Gi zo dňa 2.4.2012 zamietol odvolanie žalobcov a rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 21.12.2011 potvrdil, nakoľko zistil, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je správne, je vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a jemu súvisiacimi predpismi. V súvislosti s námietkami žalobcov uvádzanými v odvolaní uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o existencii právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Trnava. Ďalej konštatoval, že odstránenie železobetónovej podesty a okenného otvoru nie je možné vykonať z pozemkov parc.č. 159/1 a 160/2 v kat. území I., ktoré sú vo vlastníctve stavebníka ale na odstránenie časti stavieb a s tým súvisiacich prác je nevyhnutný prístup z pozemku parc.č. 155, ktorý je vo vlastníctve odvolateľov - žalobcov.
V priebehu súdneho konania došlo v zmysle zákona č. 180/2013 Z.z. s účinnosťou od 1.10.2013 k prechodu kompetencií pôvodne označeného žalovaného na Okresný úrad Trnava, súd preto v tomto smere vykonal zmenu v označení žalovaného účastníka.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) stavebný úrad nariadi účastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
Je nepochybné, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žaloby (§ 250j ods. 1,2 O.s.p.). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. V danom prípade žalobcovia v žalobných dôvodoch iba všeobecne namietali, že žalovaný pri svojom rozhodovaní riadne nezistil skutkový stav a na základe listinného a dôkazového materiálu vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré trpí neodstrániteľnými vadami a ktoré nenáležitým a neprimeraným spôsobom zasahuje do ich vlastníckych práv. Za jediný bližšie konkretizovaný žalobný dôvod bolo
možné považovať tvrdenie žalobcov, že v rozhodnutí správnych orgánov nebolo prihliadané na listinu
- stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Trnave, týkajúce sa zosúladenia predmetnej stavby s projektovou dokumentáciou. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, v súvislosti s týmto žalobným dôvodom, že správne orgány v danom prípade postupovali v súlade so zákonom, uviedli a presne špecifikovali podmienky za akých má dôjsť k odstráneniu okenného otvoru a železobetónovej podesty, pričom tieto stanovené podmienky sú v súlade so stanoviskom Krajského pamiatkového úradu v Trnave (v predmetnej veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie zo strany Krajského pamiatkového úradu v Trnave). Z rozhodnutí správnych orgánov ďalej vyplýva, že tieto akceptovali či už čiastočne, resp. v podstatnej miere námietky žalobcov, na druhej strane je však potrebné tiež uviesť, aby aj samotní žalobcovia poskytli súčinnosť v súvislosti s odstránením tak okenného otvoru ako aj železobetónovej podesty, pričom z ich správania taká súčinnosť nevyplýva.
Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobcov uvádzané v žalobe, tak tieto sú iba všeobecné a bez právneho odôvodnenia. Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. ako aj súdnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie a zdôvodnenie žalobcu, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Ďalej musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, či už hmotného alebo procesného práva. Znamená to, že žalobcovia mali poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzujú porušenie zákona, pričom nepostačujú iba všeobecné tvrdenia, že zákon bol porušený. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že žalobcovia mohli žalobné dôvody síce meniť, rozširovať ich, avšak len do konca lehoty na podanie žaloby, a preto súd, pokiaľ ide o ďalšie žalobné dôvody uplatnené po uplynutí lehoty na podanie žaloby (viď vyjadrenie žalobcov zo dňa 26.3.2013) nemohol neprihliadať.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešným žalobcom v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznal a tieto nepriznal ani pribratým účastníkom do konania, nakoľko ust. § 250k O.s.p. je osobitným ustanovením, ktoré upravuje právo na náhradu trov konania iba úspešného žalobcu a v podstate vylučuje priznanie náhrady trov konania inému i pribratému účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.