Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-1-2023.pdf
PDF · 89.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci manželov: navrhovateľky G. N., U.. XX.XX.XXXX, R. D., G. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Gubkom, advokátom so sídlom Hrnčírikova 1/B, 958 01 Partizánske, a manžela navrhovateľky D. N., U.. XX.XX.XXXX, R. D., G. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému G.O. N., U.. XX.XX.XXXX, R. D., G. XXX/XX, v konaní zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo G. N., A.. Š., U.. XX.XX.XXXX v Partizánskom a D. N., A.. N., U.. XX.XX.XXXX v Bojniciach, uzavreté dňa 23.09.2000 v Partizánskom, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, vo zväzku 12, ročník 2000, na strane 92, pod por. č. 82 r o z v á d z a.
II. Pre čas po rozvode sa zveruje maloleté dieťa G. N., U.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti a výchovy matky dieťaťa. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec dieťaťa je povinný počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode prispievať na výživu maloletého G.K. N., U.. XX.XX.XXXX, výživným v sume 210,-€ mesačne, ktoré výživné bude uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa.
IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Návrhom doručeným súdu dňa 10.01.2023 sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva s manželom a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. G., ktorého navrhuje zveriť do svojej osobnej starostlivosti a určiť otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 210,- € mesačne, ktorú bude povinný uhrádzať do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Styk otca so synom navrhla ponechať bez úpravy.
(2) Návrh odôvodnila tak, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, no postupne sa u manžela začala prejavovať agresivita a dopúšťal sa voči manželke fyzických útokov čo vyvrcholilo dňa 11.12.2022, kedy ju napadol tak, že bola nútená zavolať políciu. Manžel bol na základe toho vzatý do väzby, kde bol aj v čas návrhu. Vzťah s manželom považuje matka za trvalo rozvrátený. V návrhu popísala majetkové pomery, uviedla, že mal. G. študuje SOŠ lesnícku a drevársku v Liptovskom Hrádku.
(3) Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril písomne, no súd vykonal jeho informatívny výsluch v deň konania o návrhu na schválenie dohody o vine a treste v trestnej veci.
(4) Kolízny opatrovník navrhol v záverečnom prednese v prípade rozvodu manželstva rozhodnúť podľa návrhu navrhovateľky.
(5) Súd vykonal následne dokazovanie na pojednávaní dňa 15.03.2023 výsluchom navrhovateľky, oboznámením s výpoveďou manžela navrhovateľky s listinnými dôkazmi a zistil tento pre právne posúdenie veci rozhodný skutkový stav. Súd konal v neprítomnosti manžela navrhovateľky podľa § 180 CSP.
(6) Podľa sobášneho a rodného listu, manželstvo bolo uzavreté dňa 23.09.2000 v Partizánskom, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, vo zväzku 12, ročník 2000, na strane 92, pod por. č. 82. Mal. G. je dieťa pochádzajúce z manželstva rodičov, plnoletosť nadobudne už 29.03.2023.
(7) Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/13/2023 z 08.03.2023, právoplatným v ten istý deň, bol manžel navrhovateľky uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Skutok spáchal tak, že dňa 11.12.2022 v rodinnom dome kde býval s manželkou, túto napadol, udrel do oblasti tváre a s nožom v ruke sa jej vyhrážal smrťou. Manžel navrhovateľky bol vo väzbe od 11.12.2022, v čase pojednávania už vo výkone trestu.
(8) Podľa potvrdenia o príjme navrhovateľky tá pracuje v COOP Jednota v predajni v Chynoranoch, jej priemerná mzda za odpracovaný celý mesiac je cca medzi 830-880,-€.
(9) Podľa výpisu zo živnostenského registra a správy daňového úradu Trenčín a pripojeného daňového priznania k dani z príjmu FO je od 06.05.2020 manžel navrhovateľky živnostník s predmetom podnikania poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Za rok 2021 bol jeho príjem z podnikania 5715,-€ a výdavky 4653,-€, teda rozdiel bol suma 1362,-€, čo je v formálne vykázaný hrubý príjem za celý rok 2021.
(10) Podľa správy o šetrení pomerov v rodine z 02.03.2023 mal. G. je žiak 3. ročníka SOŠ lesníckej a drevárskej v Liptovskom Hrádku. Uvádza, že na VŠ ísť nechce. Otec sa s ním snaží komunikovať z väzby telefonicky, neodmieta stretnutie s otcom, no zle znášal situáciu v rodine za spolužitia rodičov.
(11) Vlastníkom rodinného domu, ktorý rodičia obývajú sú podľa výpisu z LV obaja rodičia.
(12) Navrhovateľka na súdnom pojednávaní zotrvala na návrhu a jeho dôvodoch.
(13) Súd vykonal výsluch otca dňa 08.03.2023, ktorý uviedol, že súhlasí s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Návrh aj predvolanie mu boli riadne doručené. S návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Súhlasí, aby bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky, netrvá na úprave styku so synom rozhodnutím súdu, s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti vo výške 210 € mesačne, tak ako je uvedené v návrhu, súhlasí. Ani jedno zo zvyšných dvoch plnoletých detí už neštuduje. G. študuje tretí ročník štvorročného štúdia, študuje lesnícku školu v Liptovskom Hrádku. Na vysokú asi nepôjde lebo ledva prechádza.
(14) Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
(15) Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(16) Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (17) Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (18) Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (19) Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (20) Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (21) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. (22) Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(23) Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(24) Na základe vykonaného dokazovania, a použitých právnych predpisov súd dospel k právnemu záveru, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela je trvale rozvrátené, neplní si svoje funkcie a jeho ďalšie trvanie by bolo už len formálne, bez naplnenia jeho obsahu. Navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, manžel navrhovateľky s návrhom súhlasí. Dôvodom rozvodu sú vážne a nezvratne narušené vzťahy, pričom tieto nedokázali vyriešiť pri zachovaní manželstva, ale naopak eskalovali v domáce násilie, ktorého sa dopustil manžel navrhovateľky. Preto súd manželstvo rozviedol.
(25) Rodičia sa zhodli na úprave rodičovských práv a povinnosti k stále ešte maloletému G.. Návrh navrhovateľky tak bol nesporný, súd preto jeho odôvodneniu nebude venovať širší rozsah. Mal. G. nadobudne plnoletosť už 29.03.2023, preto súd síce bol povinný rozhodnúť aj o otázke starostlivosti o dieťa, no tento výrok pokiaľ aj nadobudne do 29.03.2023 účinnosť, ďalej už účinný nebude. Súd pretože
nebola otázka starostlivosti o dieťa sporná, ako aj zastupovania dieťaťa do dovŕšenia plnoletosti, tohto zveril matke, pričom do tohto času dieťa zastupujú obaja rodičia.
(26) Pokiaľ ide o výrok o výživnom, návrh bol tiež nesporný, otec súhlasil s určením vyživovacej povinnosti vo výške 210,-€ mesačne pri navrhnutej splatnosti. Súd dôvodne predpokladá, že toto výživné zohľadňuje skutočné možnosti a schopnosti otca dieťaťa, pretože je zrejmé, že rozdiel medzi formálne vykazovanými príjmami z podnikania a výdavkami by takéto výdavky popri iných nevyhnutných neumožňoval. Rozdiel medzi účinkami výroku o starostlivosti a výživnom po dovŕšení plnoletosti dieťaťa je v tom, že vyživovacia povinnosť a ani určenie jej výšky nezanikne plnoletosťou, ale trvá kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť, či nebude výrok o výživnom zákonným spôsobom zmenený či zrušený. Po dovŕšení plnoletosti však otec dieťaťa už neplní vyživovaciu povinnosť k rukám matky dieťaťa, ale plnoletého dieťaťa. Prípadné konanie o výživnom už potom bude konaním len medzi povinným rodičom a plnoletým dieťaťom, ktoré bude samostatne spôsobilé konať pred súdom.
(27) Súd o trovách konania rozhodol z poukazom na § 52 CMP, nik trovy konania neuplatňoval.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
Odvolanie možno doručiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe vrátene príloh treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP. Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční. Ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).