Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/62/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v rodinnej veci žalobkyne C. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, J. Q., t.č. bytom D. XXX, J. Q. proti žalovaným 1. H. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, J. Q. a 2. R. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, J. Q. v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto

rozhodol:

Žalovaný otec H. H., nar. XX.X.XXXX, je p o v i n n ý prispievať žalobkyni C. H., nar. XX.X.XXXX, na výživu mesačne sumou 30 eur, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk žalobkyne.

Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

V prevyšujúcej časti súd v y l u č u j e vec na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.2.2014 domáhala, aby súd zaviazal jej otca (žalovaného v 1. rade) prispievať na jej výživu sumou 30 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci a súčasne, aby súd zaviazal jej matku (žalovanú v 2. rade) prispievať na jej výživu sumou 27,13 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, a to všetko počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Žalobu odôvodnila tým, že nemá žiaden príjem, matka jej neuhrádza nevyhnutnú výdavky, otec jej prispieva na štúdium iba podľa svojich schopností, a preto má problém si uhradiť všetky svoje výdavky súvisiace so štúdiom a prípravou na budúce povolanie. Od novembra 2013 nežije so svojou matkou v spoločnom byte, v ktorom nebýva už ani jej staršia sestra. Hlavným dôvodom je matkino požívanie alkoholických nápojov vo väčšom množstve. V byte sa zdržiavajú aj cudzí muži, ktorí tiež požívajú alkohol. Matka jej na výživu ničím neprispieva. Žalobkyňa je študentkou Obchodnej akadémie v Starej Ľubovni, 4. ročník. Jej sestra študuje na vysokej škole STU Bratislava, 1. ročník. Aby žalobkyňa nemusela každý deň dochádzať do školy, od 18.2.2014 je ubytovaná na internáte v Starej Ľubovni. U známych v obci M. je iba cez víkendy a sviatky a keď má voľno. Finančne jej na výdavky prispieva len otec, podobne ako aj staršej sestre. Suma ním poskytovaná nepostačovala pokryť všetky výdavky žalobkyne spojené so štúdiom a živobytím. Preto podala žalobkyňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel a nariadil matke platiť mesačne sumu 27,13 eur a otcovi nariadil platiť mesačne 30 eur. V byte má žalobkyňa iba zopár osobných vecí. So sestrou bola na polícii podať trestné oznámenie na svoju matku, keďže ich táto „vyhodila“ z bytu, nemôžu tam bývať a t.č. sú iba u príbuzných, resp. sestra žalobkyne na internáte. Žalovaný v 1. rade pracuje v Martine ako vojak, počas týždňa sa tam aj zdržiava. So žalovanou v 2. rade nežili spolu už dlhšiu dobu. Keď však prišiel do bytu, stále nakúpil potraviny. Toho času býva v H. alebo v A., odišiel z bytu, lebo ho žalovaná v 2. rade vyháňala. Žalobkyňa

nemá žiaden príjem, je odkázaná iba na pomoc žalovaného v 1. rade a blízkej rodiny. Žalovaná v 2. rade nemá prácu, iba požíva alkohol. Peniaze na alkohol má zo spoločného účtu, ku ktorému zrušila žalovanému v 1. rade prístup. Na tento účet žalovaný v 1. rade zasielal peniaze, ktoré zarobil na misii. Žalobkyňa vie o tom, že aktuálne tam bola suma viac ako 4 000 eur. Mesačné výdavky žalobkyne sú vo výške 70 eur na stravu, 50 eur na hygienu a ošatenie, do 10 eur na cestu do M., ostatné výdavky (knihy, pomôcky, stužková) 20 eur, za ubytovanie na internáte 30 eur.

Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, zaslal žalovaným v 1. a 2. rade návrh na vyjadrenie a vo veci nariadil pojednávanie. Zásielka adresovaná žalovanej v 2. rade sa však súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

Na pojednávanie dňa 24.4.2014 sa žalobkyňa a žalovaná v 2. rade nedostavili. Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie z dôležitých dôvodov nežiadala. U žalovanej v 2. rade nebolo preukázané doručenie návrhu, poučenia a predvolania. Súd preto v súlade s pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej v 2. rade.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní súhlasil s návrhom. Súčasne ospravedlnil neprítomnosť žalobkyne, ktorá zrejme musela ostať v škole z dôvodu písania písomiek.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade a oboznámil sa s obsahom žaloby, rodného listu, potvrdenia o návšteve školy, ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa je študentkou 4. ročníka na Obchodnej akadémii v Starej Ľubovni, nemá žiaden príjem. Býva na internáte v Starej Ľubovni, prípadne cez víkendy a voľno u príbuzných v M.. Jej výdavky sú približne 70 eur mesačne na stravu, 50 eur mesačne na hygienu a ošatenie, do 10 eur mesačne na cestovné do M., 20 eur ostatné výdavky ako knihy, pomôcky, stužková a na bývanie na internáte 30 eur mesačne. Žalovaný v 1. rade prispieva na výživu žalobkyne podľa jej potrieb a súčasne podľa svojich možností a schopností. Žalovaná v 2. rade na výživu žalobkyne neprispieva.

Žalovaný v 1. rade je štátnym zamestnancom - vojakom z povolania v Martine s čistým mesačným zárobkom okolo 1 150 eur. Býva na ubytovni v E. a striedavo sa vracia k rodičom do A. alebo k priateľke do H.. Má výdavky na ubytovňu 150 eur mesačne, pôžičku na auto 300 eur mesačne, výživné pre dcéru O. okolo 130 eur mesačne, nájomné na byt v J. Q., v ktorom by mala bývať žalovaná v 2. rade, 100 eur mesačne a nájom na bývanie v H. 250 eur mesačne.

Podľa o rodine (ďalej iba „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,

ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

Zákon o rodine v § 62 ods. 1 definuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom ako ich zákonnú povinnosť, ktorá trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Žalobkyňa síce dosiahla plnoletosť, ale stále sa pripravuje na svoje povolanie štúdiom na strednej škole. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie, trvá do času, kým dieťa neukončí štúdium a nie je schopné samo sa živiť. Štúdiom sa myslí základné, stredoškolské, bakalárske alebo magisterské denné štúdium. Žalobkyňa ako študentka nemá žiaden príjem, ani nie je zatiaľ schopná sa sama živiť, teda je nezaopatreným dieťaťom v zmysle osobitného predpisu, preto sa na ňu vzťahujú uvedené ustanovenia Zákona o rodine. Žalovaní v 1. a 2. rade sú teda povinní prispievať žalobkyni podľa svojich schopností a možností a s ohľadom na odôvodnené potreby žalobkyne výživným v primeranej výške.

Keďže žalovanej v 2. rade doposiaľ nebolo možné doručiť návrh, poučenie o jej procesných právach a povinnostiach do vlastných rúk, ani predvolanie na pojednávanie, súd prejednal veci aspoň v rozsahu povinnosti žalovaného v 1. rade k žalobkyni.

Pri určení výšky výživného postupoval súd v súlade s citovaným § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takéto konanie je možné začať len na návrh.

Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Žalobkyňa je študentkou strednej školy, je nezaopatreným dieťaťom, nemá príjem, nemá z čoho pokryť svoje náklady, keďže so štúdiom sú spojené značné výdavky, a to najmä náklady na študijné pomôcky, ubytovanie, cestovné a ďalšie bežné výdavky, ako sú výdavky na ošatenie, stravu a pod.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že požadované výživné je odôvodnené vzhľadom na potreby a výdavky žalobkyne a zároveň zodpovedá možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom žalovaného v 1. rade, teda tento je schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni v požadovanej výške. Súd preto zaviazal žalovaného v 1. rade prispievať na výživu žalobkyne mesačne sumou 30,- eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk žalobkyne.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle Žalobkyňa ako úspešná účastníčka by mala právo na náhradu trov konania, avšak táto si žiadne trovy konania neuplatnila a z obsahu spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Súd v súlade s v prevyšujúcej časti, t.j. v časti týkajúcej sa výživného zo strany žalovanej v 2. rade k žalobkyni, vylúčil vec na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.

Proti ostatným výrokom tohto rozsudku možno podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.