Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7P-124-2022.pdf
PDF · 73.07 KB
Case nature
Subarea
7P/124/2022
Uznesenie
Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. C., L. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: I. C., L. XX.XX.XXXX, P. J. B., A. E. XXX/XX, P..Č.. J. J., O. D.. X, L. D. O., štátny občan Slovenskej republiky a C. C., L. XX.XX.XXXX, P. J. B., A. E. XXX/XX, P..Č..J. J., O. D.. X, L. D. O., štátny občan Slovenskej republiky, rodičia dieťaťa zastúpení: JUDr. Rudolf Guniš, advokát, so sídlom Kiepka 80, 977 01 Brezno, IČO: 37 890 239, o schválenie právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci schválenia právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.09.2022, ktorou maloletý C. C.Š., L.. XX.XX.XXXX odpredáva svoj podiel nehnuteľností 1/3 v katastrálnom území G., vedené na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX kupujúcemu W. C., L.. XX.XX.XXXX a maloletý je zastúpený pre tieto právne úkony zákonnou zástupkyňou matkou I. C., O.. J., L.. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rodičia maloletého C. C., L.. XX.XX.XXXX sa podaným návrhom domáhali schválenia právneho úkonu za maloletého a to kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.09.2022, ktorým maloletý odpredával svoj podiel nehnuteľnosti 1/3 v katastrálnom území G., E. L. B. Č..XXXX S. XXXX kupujúcemu W. C.T., L.. XX.XX.XXXX. Na nariadenom pojednávaní dňa 16.03.2023 súd z vypočutia právneho zástupcu rodičov zistil, že maloleté dieťa spolu so svojimi rodičmi žije už pätnásť rokov v Nemecku, kde jeho rodičia majú byt.
2. Podľa Článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. môže Slovenská republika medzinárodnou zmluvou preniesť výkon časti svojich práv na Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa Článku 288, prvé dve vety Zmluvy o fungovaní Európskej únii v konsolidovanom znení, na účely právomoci únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Podľa článku 1 nariadenia Rady EÚ 2019/1111 z 25.júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí sa toto nariadenie uplatňuje aj v občianskych veciach týkajúcich sa nadobúdania výkonu, prenesenia a obmedzenia alebo odňatia rodičovských práv a povinností. Podľa článku 1 odsek 2, písm. c) v nadväznosti na článok 1 ods. 1 písm. b) citovaného nariadenia sa pod veci uvedené v článku 1 odseku 1 písm. b) zahŕňajú aj ustanovenia a úlohy osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu alebo majetok dieťaťa, alebo ktoré dieťa zastupujú, alebo mu pomáhajú. V zmysle článku 2 ods. 7 citovaného nariadenia sú rodičovské práva a povinnosti, všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby, alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba, alebo právnická osoba rozhodnutím zo zákona, alebo na základe dohody, ktoré má na právne účinky. V súlade s článkom 7. ods. 1 majú súdy členského
štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
3. Na základe zisteného skutkového stavu keďže dieťa už pätnásť rokov žije v Nemecku súd v súlade s článkom 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky pri posudzovaní právomoci vo veciach výkonu rodičovských práv a povinností v prvom rade posúdil, že v súlade s článkom 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého je nariadenie právne záväzným aktom Európskej únie má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky nariadenie Rady EÚ č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodnoprávnych únosoch detí. Takto sa určuje právomoc súdu podľa nariadenia Rady EÚ č. 2019/1111, článkom 7 ods. 1, kedy je príslušný rozhodovať súd členského štátu, kde má obvyklý pobyt maloleté dieťa v čase začatia konania.
4. Súd v rámci princípu nadradenosti práva Európskej únie posudzoval túto podmienku, keďže súd nemal splnenú možnosť voľby súdu podľa článku 10 nariadenia Rady EÚ č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodnoprávnych únosoch detí bola daná právomoc podľa obvyklého pobytu dieťaťa. Obvyklý pobyt dieťaťa je autonómnym pojmom práva Európskej únie, za ktoré sa považuje miesto, ktoré odzrkadlilo určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia. Na tento účel sa berie do úvahy najmä jeho trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovania sa rodiny do tohto štátu, štátna príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodina, sociálne väzby, ktoré dieťa užíva v danom štáte. Tieto kritéria vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Ako z tvrdenia právneho zástupcu rodičov maloletého dieťaťa vyplynulo, rodičia maloletého dieťaťa žijú dlhodobo v Nemecku, kde zároveň žije maloletý C.. Takto maloletý prevažnú časť svojho života žije v Nemecku, kde má vytvorené začlenenie do sociálneho a rodinného prostredia, kde žijú obaja rodičia, keďže obaja rodičia žijú dlhodobo v Nemecku, pracujú tam, bývajú tam, takže rodinné a sociálne väzby maloletého C. sú spojené s Nemeckom. Vzhľadom na uvedené nie je daná právomoc prejednať schválenie právneho úkonu maloletého, ktorý súd subsumuje pod výkon rodičovských práv a povinností podľa článku 1 písm. b) citovaného nariadenia v nadväznosti na článok 1 ods. 2, písm. c) a legálnu definíciu uvedenú v článku 2 ods. 7 citovaného nariadenia, keď pojem rodičovské práva a povinnosti zahŕňa všetky práva a povinnosti týkajúce sa aj majetku dieťaťa. Vzhľadom na uvedené bolo potom v súlade s § 9 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v nadväznosti na článok 18 citovaného Nariadenia bolo potrebné rozhodnúť tak, že súd nemá právomoc konať vo veci a to aj bez návrhu účastníkov konania.
5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ žiaden z účastníkov si neuplatnil túto náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).