Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28P-134-2012.pdf
PDF · 117.41 KB
No categories available
28P/134/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. N., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko X., S. 1, X., dieťa rodičov: Y. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. 50, W., zastúpená P.. W. Q. P., advokátkou so sídlom D. 6, X., a S. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XX, Q. W., zastúpený U.. W. U., advokátkou so sídlom M. Q. XXX, o úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
Súd konanie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej Q. N., narodenej XX.XX.XXXX zastavuje.
Súd konanie o návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú Q. N., narodenú 16.09.2005 zastavuje.
Mení sa rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 28P/94/2010 zo dňa 18.06.2010 v časti spôsobu stretávania sa otca s maloletou Q. N., narodenou XX.XX.XXXX tak, že súd stretávanie sa otca s maloletou Q. N., narodenou XX.XX.XXXX neupravuje.
Súd určuje nad výchovou maloletej Q. N., narodenej XX.XX.XXXX dohľad, ktorý bude vykonávať Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok.
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok je povinný zaslať súdu každého polroka správu o vykonaní dohľadu nad výchovou maloletej Q. N., narodenej XX.XX.XXXX.
Otec je povinný zaplatiť trovy znaleckého dokazovania vo výške 875,76 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Pezinok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa cestou svojej právnej zástupkyne návrhom doručeným na súd dňa 24.05.2012 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Pezinku č.k. 28P/94/2010 zo dňa 18.06.2010 tak, že otca maloletej Q. N. zaviaže prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne a že zmení spôsob stretávania sa otca s maloletou Q. tak, že otec sa bude stretávať s maloletou Q. v prítomnosti matky každý nepárny víkend v sobotu v čase od 13,00 hod. do 16,00 hod. V návrhu poukázala na skutočnosť, že otec maloletej sa od novembra 2011 s maloletou nestretol. Od februára 2012 vôbec neprejavil záujem o to, aby sa s maloletou stretol. Maloletá k otcovi nechce chodiť nakoľko sa ho veľmi bojí. Vždy keď má byť s otcom plače a matka ju nedokáže nijako k stretnutiu s otcom motivovať. Matka má za to, že obavy maloletej
vyplývajú z agresívneho správania sa otca, ten jej mal ukazovať zbraň zo slovami, že „s týmto zastrelím maminu“. Matka poukázala na skutočnosť, že otec sa voči nej a jej rodine správa agresívne, neustále sa vyhráža, drží ju v strachu a obťažuje ju. Z toho dôvodu bola na neho nútená podať už niekoľko trestných oznámení. V časti návrhu na zvýšenie výživného matka uviedla, že maloletá bola prijatá do prvého ročníka základnej školy, s čím sa jej zvýšili náklady na výživu a školské potreby.
V priebehu konania matka ďalej uviedla, že maloletá nechodila do škôlky kvôli tomu, že sa bála otca. Otec sa s maloletou naposledy stretol v novembri 2011 a potom ešte v škôlke keď mu plakala, otec mal matke zavolať nech si pre malú príde, pretože on na ňu nemá nervy. Uviedla, že má vedomosť o tom, že na ňu bolo podané otcom trestné oznámenie pre údajné týranie maloletej. Ona uviedla, že maloletú netýra, otec má podľa nej chorú hlavu, a preto to tvrdí. V priebehu konania matka uviedla, že otec maloletú nekontaktoval ani v priebehu pojednávania, nekontaktoval ani matku maloletej. Uviedla, že je pravdou, že maloletá volá tatkom jej priateľa. Matka sa snaží maloletej vysvetliť, že jej priateľ nie je jej otcom. O otcovi jej hovorí každý deň, maloletá sa však otca bojí, nechce chodiť ani do školy, pretože sa bojí, že ju otec príde zobrať. V priebehu ďalšieho konania matka uviedla, že otec sa s maloletou stretol v septembri 2013. Maloletá sa s ním nerozprávala, otec sa jej pýtal, či sa s ním pôjde bicyklovať, maloletá mu povedala, že nie. Uviedla, ďalej, že do práce pôjde o rok a pol. Jej priateľ je živnostník, mesačne zarobí od 500-600 eur. V závere pojednávania matka netrvala na návrhu na zvýšenie výživného a tento zobrala v plnom rozsahu späť. V závere pojednávania matka súhlasila s tým, že ohľadne úpravy stretávania sa maloletej s otcom nebude stretávanie sa maloletej s otcom upravené, súhlasila aj s nariadením súdneho dohľadu nad výchovou maloletej.
Právna zástupkyňa matky v priebehu konania žiadala, aby súd úplne zakázal stretávania sa otca s maloletou. K veci uviedla, že otec maloletej mal vytiahnuť zbraň a povedať, že ide zastreliť matku maloletej, maloletá mala toto vidieť. Podľa právnej zástupkyne otec má prejavovať fyzické násilie, nie len voči svojej matky ale aj voči svojej sestre. Maloletá mala byť viackrát svedkom toho ako otec bil svoju matku. Zdôraznila, že otec od februára 2012 neprejavuje o maloletú záujem, keď predtým pre ňu išiel do škôlky maloletá robila scény a odmietla s ním ísť. V závere konania právny zástupca matky (v konaní došlo k zmene právneho zastúpenia) súhlasil s tým, že ohľadne úpravy stretávania sa otca s maloletou nebude žiadna úprava stretávania sa, súhlasil aj s nariadením súdneho dohľadu nad výchovou maloletej.
Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne tak, že matka mu opakovane a bezdôvodne neumožňuje stretávanie sa s maloletou tak ako je uvedené v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Pezinok. S maloletou mu neumožňuje ani telefonický kontakt. Tieto skutočnosti nahlásil viackrát na úrade práce. Dňa 10.12.2011 podal na matku maloletej trestné oznámenie, pretože mal podozrenie, že spolu s matkiným druhom zanedbávajú starostlivosť o maloletú a fyzicky aj psychicky ju týrajú. Poukázal na skutočnosť, že maloletá riadne nenavštevuje materskú školu. Navrhol, aby súd ustanovil špecialistu, ktorý maloletú vyšetrí ohľadne týrania dieťaťa a aby bol zistený emociálny stav dieťaťa, nakoľko má výhrady proti jej výchove. Žiadal, aby súd upravil jeho stretávanie sa s maloletou tak, že sa s ňou bude stretávať každý víkend od piatka od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod., ďalej každý párny rok cez Vianoce a Veľkú noc, a počas letných prázdniny posledný júlový a prvý augustový týždeň.
V priebehu konania otec písomne podaným návrhom žiadal súd, aby súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti tak, že by sa s maloletou stretával každý párny víkend od piatka od 016,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým, že by si maloletú vybral v škôlke a v nedeľu by ju matke odovzdal, potom by sa s maloletou stretával každý nepárny týždeň od 16,00 hod. do 18,00 hod. v mieste bydliska matky, ďalej každý párny rok cez Vianoce a Veľkú noc a cez letné prázdniny posledný júlový a prvý augustový týždeň. V návrhu uviedol, že by chcel maloletej vytvoriť také podmienky, aby sa cítila komfortne a nebola ukrátená o vymoženosti, ktoré v jej veku deti majú, teda svoju vlastnú izbu. Chce sa jej venovať aj pokiaľ ide mimoškolské aktivity.
V priebehu konania uviedol, že nikdy fyzicky nenapadol svoju matku ani svoju nevlastnú sestru. Býva u svojej matky, nikdy sa nestalo, že by ho bola vyhodila z domu. Maloletú naposledy videl v novembri 2011, bolo to v škôlke. Maloletá mu mala v škôlke povedať, že ju matka nahovára na to, aby sa s ním nestretávala. Pri stretnutí s ním bola maloletá kludná, potom sa rozplakala, on povedal, že zavolá matke, aby si pre ňu prišla. Povedal, že nie je pravdou, že by pred maloletou vyťahoval zbraň a vyhrážal sa, že zastrelí matku. Uviedol, že zbraň nevlastní, nemá ani zbrojný preukaz. Vlastní iba guličkovú hračkársku
pištoľ, s ktorým sa maloletá bežne hráva. Ďalej uviedol, že mu mala maloletá cez prázdniny v roku 2010 oznámiť, že ju matka a jej druh bije, túto skutočnosť oznámil úradu práce, kde mu doporučili, aby navštívil psychológa. Ďalej uviedol, že je v pravidelnom kontakte s triednou učiteľkou maloletej, dohodol sa s ňou, že v súčasnom štádiu nebude maloletú kontaktovať, ani v škole kým sa situácia neupraví. Matku maloletej nekontaktuje. Poprel akúkoľvek agresivitu voči maloletej, respektíve voči svojej matke. Na pojednávaní k veci ďalej uviedol, že by nebolo dobré keby sa stretával s maloletou za prítomnosti matky, preto lebo by boli z toho hádky. Stále komunikuje s triednou učiteľkou, podľa triednej učiteľky maloletá nedeklaruje, že by mala strach. S maloletou sa stretne ak bude maloletá chcieť, nasilu za maloletou chodiť nebude. K návrhu matky ohľadne zvýšenia výživného najprv uviedol, že rád prispeje na to, aby sa jeho dieťa malo lepšie, potom so zvýšením výživného, ktoré navrhovala matka nesúhlasil.
Právna zástupkyňa otca v priebehu konania uviedla, že podľa jej názoru sa v tomto prípade stalo dieťa predmetom sporu rodičov. Navrhla, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znalec by mal vyšetriť maloleté dieťa. Znalec by mal odpovedať na otázky, či otec maloletej chýba, či má maloletá nejaký vzťah k svojmu biologickému otcovi a či by sa s ním chcela stretávať. Pokiaľ ide o otcom navrhovaný striedavú osobnú starostlivosť upraví petit na základe psychologického vyšetrenia dieťaťa dodatočne. V závere pojednávania právna zástupkyňa otca uviedla, že otec netrvá na nariadení striedavej osobnej starostlivosti, a návrh na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti berie späť v plnom rozsahu. Súhlasila s tým, že ohľadne úpravy stretávania sa maloletej s otcom toto stretávanie nebude upravené aj s tým, že vo veci nariadení súdny dohľad.
Kolízna opatrovníčka potvrdila, že matka má vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť o maloletú. Súhlasila s tým, že stretávanie sa otca s maloletou nebude upravené a že vo veci bude na výchovu maloletej nariadený súdny dohľad, ktorý bude vykonávať Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k XXP/XX/XXXX zo dňa 18.06.2010, záznamami o podania trestného oznámenia, obžalobou podanou Okresnou prokuratúrou na otca maloletej, potvrdenie o výške príjmu otca, úradnými záznamami úradu práce, správou materskej školy Komenského 1, Bernolákovo, správou centra pedagogicko- psychologického poradenstva, správami úradu práce, svedeckými výpoveďami M. a Q. B., znaleckým posudkom znalca P.. P. W., správou o poradenskom procese s rodinou, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z výpovede účastníkov konania a z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa 18.06.2010 mal súd preukázané, že naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletej Q. N., narodenej XX.XX.XXXX rozhodnuté vyššie uvedeným rozsudkom. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. V rozsudku bol zároveň upravený spôsob stretávania sa otca s maloletou.
Z výpovede účastníkov konania zo záznamov o podaní trestného oznámenia, z úradných záznamov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok a obžaloby Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 05.08.2010 mal súd preukázané, že medzi rodičmi maloletej Q. prebieha dlhodobý konflikt. Rodičia maloletej na seba navzájom podali viacero trestných oznámení, na otca maloletej bola podaná obžaloba kvôli hanobeniu miesta posledného odpočinku (otec mal poškodiť hrob starých rodičov matky maloletej). Otec maloletej viackrát kontaktoval úrad práce sociálnych vecí a rodiny s tým, že mu matka odmieta dať maloletú tak ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Pezinok.
Z potvrdenia materskej školy v W. zo dňa 14.11.2011 mal súd preukázané, že maloletá bola v septembri 2011 v materskej škole deväť dní, v mesiaci október 2011 tiež deväť dní, v mesiaci novembri 2011 v škôlke nebola. V škôlke sa správala primerane, nemala sociálne problémy s rovesníkmi ani s dospelými.
Z potvrdenia materskej školy v W. zo dňa 27.08.2012 mal súd preukázané, že maloletá navštevovala materskú školu v januári až marci v roku 2012, v apríli až júny 2012 do škôlky nechodila. Riaditeľka materskej školy uviedla, že maloletá prišla v marci 2012 do škôlky a s plačom ju žiadala o to, aby ju nedávala ockovi a zavolala mamičke. Zdôvodniť svoj plač nevedela.
Z výpovede otca a potvrdenia výške o príjme mal súd preukázané, že otec maloletej bol v priebehu konania zamestnaný v spoločnosti K?A. s.r.o., za obdobie október 2011 až jún 2012 zarobil v priemere 518,67 eur. Otec uviedol, že v zime nemá robotu a je doma na 60% mzdu.
Zo správy psychologického vyšetrenia centra pedagogicko-psychologického poradenstva prevencie zo dňa 19.08.2010 mal súd preukázané, že maloletá bola vyšetrená v roku 2010 centrom za prítomnosti matky z dôvodu zisťovania emocionálneho stavu dieťaťa. V priebehu vyšetrenia maloletá trvala na prítomnosti matky v miestnosti kde vyšetrenie prebiehalo. Maloletá verbalizovala, že chce byť s matkou, v čase keď bol na vyšetrení prítomný otec maloletá odmietla ostať s otcom na chodbe.
Svedkyňa M. N. na pojednávaní uviedla, že otec maloletej je jej syn. Ďalej uviedla, že matka a otec maloletej sa asi pred tromi rokmi rozišli. Predtým než sa rozišli bývali asi rok u nich, svedkyňa si myslí, že sa k sebe správali dobre. Svedkyňa sa nestretla s tým, že by otec fyzicky napadol matku maloletej. Svedkyňa uviedla, že ani ju otec maloletej fyzicky nenapadol. Podľa svedkyne otec maloletej dvakrát vymaľoval izbičku. Podľa svedkyne sa rodičia maloletej nikdy nehádali, maloletá nikdy nebola svedkom žiadnej hádky. Svedkyňa uviedla, že si raz všimla vo vani, že maloletá mala na tele modriny, povedala, že ju zbil P..
Svedkyňa Q. B. vypovedala, že sa otca maloletej bojí a požiadala súd, aby mohla vypovedať v jeho neprítomnosti. Uviedla, že otec maloletej je jej nevlastný brat. Keď sa v roku 2010 chcela odsťahovať ku kamarátke, mal ju škrtiť. Uviedla, že otec sa mal agresívne správať k svojej mame a matke maloletej. Mal viackrát fyzicky napadnúť svoju matku aj svedkyňu. Svedkyňa uviedla, že maloletá bola veľakrát prítomná pritom keď otec fyzicky napadol svoju matku. Svedkyňa uviedla, že vzťah otca s maloletou nebol zlý, maloletá sa však otca bála. Uviedla ďalej, že matka otca maloletej ho mala viackrát vyhodiť z domu. Keď bol nezamestnaný ničím jej neprispieval a musela pred ním schovávať jedlo. Svedkyňa potvrdila, že proti svojej matke vedie súdny spor.
Znalec P.. P. Balko v znaleckom posudku č. 10/2013 poukázal na nepriateľské nastavenie otca k opačnému pohlaviu, podľa neho ide o jednoduchšie štruktúrovanú nezrelú osobnosť, často prežíva pocity úzkosti a zlosti. V jeho osobnosti sú prítomné tendencie k impulzivite..., ktoré môžu negatívne ovplyvňovať jeho schopnosť udržiavať blízke vzťahy..., môže reagovať emočnou labilitou, afektívnou dráždivosťou a impulzivitou. V priebehu psychologického vyšetrenia mal otec tendenciu pretvarovať sa, zadržiavať informácie o svojej rodine, respektíve o sebe, hovoril len jednostranne pozitívne charakteristiky. Osobnosť otca podľa znalca vykazuje známky agresívneho správania..., má tendenciu prenášať agresivitu na druhých ľudí.... K maloletej má skôr indiferentný vzťah, ktorý popisuje tak, že sa „im so slečnou A. podarilo spoločné dieťa“.
F. znalca matka má snahu o to, aby sa maloletá stretávala so svojím otcom... P. nebráni maloletej kontaktu s otcom ani ju zámerne negatívne neovplyvňuje vo vzťahu k otcovi. Matka má introvertné zameranie... Je pasívnejšia, vyrovnaná, dobre sa kontroluje... Nie je u nej prítomná tendencia zveličovať popisované prežívané skutočnosti.
Znalec uviedol, že momentálny psychický stav maloletej je stabilizovaný... Je dostatočne adaptovaná na domáce aj školské prostredie... V jej afektivite nie je prítomná depresívna symptomatika... Maloletá nemá tendenciu vymýšľať si... K otcovi má negatívny citový a emocionálny vzťah... Príčinou sú negatívne skúsenosti, ktorým bola opakovane vystavená v jeho domácnosti.
Znalec doporučil vzhľadom na momentálne psychické rozpoloženie maloletej vo vzťahu k otcovi obmedzený kontakt maloletej s otcom.
Zo správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, zo dňa 23.07.2012 mal súd preukázané, že matka bývala v čase šetrenia pomerov na adrese W., E. č. XX. Jednalo sa o trojizbový byt, v spoločnej domácnosti s matkou a maloletou bývali aj starí rodičia zo strany matky, dvaja bratia matky maloletej, priateľ matky maloletej a ich maloletý syn. Hygiena v domácnosti bola na veľmi dobrej úrovni. Maloletá Q. bývala v izbe v ktorej prespávala jej matka s priateľom a v ktorej mal maloletý P. postieľku.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 20.09.2012 mal súd preukázané, že otec maloletej býva na adrese X. XX, Q. W. v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho matky. V uvedenom rodinnom dome má maloletá Q. vlastnú detskú izbu, ktorá je vkusne zariadená. V čase šetrenia pomerov dňa 20.09.2012 boli prešetrené aj pomery na strane matky, byt bol čistý a uprataný. Maloletá Q. v priebehu šetrenia pomerov uviedla, že sa s otcom nestretáva, volá ho S., matkinho priateľa volá tatko. Otca sa bojí, lebo keď bola u neho tak kričal, hlavne na babku. Tiež sa vyhrážal mamine, maloletá uviedla, že z neho má strach. Chodí do prvého ročníka základnej školy. Nepamätá si kedy bola s otcom naposledy. Nechce sa s ním stýkať ani za prítomnosti matky.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa 21.10.2013 mal súd preukázané, že bytové pomery na strane matky sú nezmenené. Matka maloletej je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 199,60 eur a prídavky na dve deti v sume 46,20 eur. Maloletá sa s otcom odmieta stretávať. Stretla sa s ním dňa 16.09.2013 za prítomnosti matky, maloletá mala narodeniny a otec jej kúpil bicykel. Bytové pomery na strane otca boli nezmenené, otec mal vytvorené podmienky pre stretávanie sa s maloletou. V čase šetrenia pomerov bol otec zamestnaný v spoločnosti P. W..
Zo správy o poradenskom procese s rodinou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 31.03.2014 mal súd preukázané, že na úrade práce sa uskutočnilo niekoľko stretnutí s rodičmi maloletej. Otec na stretnutí dňa 28.11.2013 uviedol, že nechce maloletú nútiť k stretnutiu s ním, dokonca sa vyjadril, že on súhlasí aj so zákazom styku s maloletou. Jeho názory boli veľmi ambivalentné. Maloletá Q. sa na stretnutí dňa 12.12.2013 vyjadrila, že sa otca bojí a nechce sa s ním stretnúť. Otec na stretnutí dňa 07.01.2014 zmenil názor, uviedol, že má záujem o obnovenie kontaktu s maloletou. Počas párových stretnutí, ktoré sa uskutočnili v dňoch 21.01.2014, 04.02.2014, 11.02.2014 a 20.02.2014 sa rodičia maloletej navzájom ignorovali a nekomunikovali spolu. Dochádzalo medzi nimi k opakovaným konfliktom, nerešpektovali žiadne usmernenie ani upozornenie. Na stretnutí dňa 20.02.2014 otec maloletej povedal, že celý tento proces nemá význam a on v ňom nechce pokračovať. Naďalej má záujem sa stretávať s maloletou ale len bez prítomnosti matky alebo aspoň bez prítomnosti jej rodinných príslušníkov. Matka maloletej podporovala stretnutie maloletej s otcom ale len za podmienky, že maloletá bude chcieť a otec nebude vystupovať agresívne. Úrad práce v marci 2014 pracoval iba s maloletou Q., proces bol zameraný na odstránenie napätia a spracovania minulej negatívnej skúsenosti. úrad práce skonštatoval, že poradenský proces s rodinou bol neúspešný. Dôvodom sú podľa neho nejednoznačné postoje otca maloletej, ktorý lavíruje medzi túžbou stretávať sa s maloletou a jej odmietaním. Podľa úradu otec dáva maloletej signály, že mu na nej nezáleží. Úrad poukázal aj na negatívne nastavenie maloletej Q.e voči otcovi. Podľa úradu je prognózu stretávanie sa maloletej s otcom skôr negatívna, ich vzťah by sa mohol obnoviť iba v prípade, že otec maloletej ustúpi od svojich požiadaviek, rodičia uzavrú spoločnú minulosť a zamerajú sa iba na potreby maloletej.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toto rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie ak je zástupcom advokát.
Podľa § 141 ods. 1 O.s.p. súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
V uvedenom prípade sa súd prioritne zaoberal potrebou novej úpravy stretávania sa otca s maloletou Viktóriou. Je nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej došlo ohľadne spôsobu stretávania sa otca s maloletou k výraznej zmene. Maloletá Q. sa s otcom od marca 2011 nestretáva, otec sa od roku 2012 nesnaží o stretávanie sa s maloletou, respektíve sa o stretávanie sa s maloletou snaží iba sporadicky.
Súd prioritne zisťoval príčinu nezáujmu maloletej stretávať sa s otcom.
Súd nemal preukázané, že by matka maloletú negatívne navádzala voči otcovi. Matka sa v priebehu konania snažila o takú úpravu stretávania sa otca s maloletou, ktorá by eliminovala strach maloletej pred otcom. Súhlasila s tým, aby sa maloletá s otcom stretávala, vzhľadom na postoj maloletej však žiadala, aby stretávanie prebiehalo len v jej prítomnosti.
Postoj maloletej k uvedenej veci mal súd potvrdený jednak výpovede maloletej pri šetrení pomerov zamestnancami Úradu práce, jednak znaleckým dokazovaním. Súd mal preukázané, že maloletá dlhodobo (v podstate už v roku 2010) odmieta stretávanie sa s otcom. Toto deklarovala v priebehu celého konania. Dôvodom, ktorý uvádzala je strach z otca, ktorý (podľa znalca) pochádza z negatívnych skúseností maloletej zo správaním sa otca. Maloletá viackrát deklarovala agresivitu otca voči svojej matke ale aj voči iným osobám. Znalec nepotvrdil, že by mala maloletá sklony k fabulácii alebo klamstvám. Možno teda predpokladať, že negatívne skúsenosti maloletej zo správaním sa otca pochádzajú z reálnych zážitkov, ktoré maloletá prežila.
Zo správania sa otca na pojednávaniach, zo znaleckého posudku ale aj z priebehu poradenského procesu na úrade práce mal súd preukázané, že otec má sklon fabulovať, stavať seba samého do lepšieho svetla, zľahčovať celý problém, a má sklony k agresivite. Osobnosť otca jednoznačne charakterizoval znalec tak ako bolo uvedené vyššie. Je vysoko pravdepodobné, že otec sa pred maloletou agresívne správal k matke maloletej, k svojej vlastnej matke ale aj k svojej nevlastnej sestre. Svedeckú výpoveď otcovej matky, ktorá negovala agresivitu otca súd považuje za účelovú. Otcova matka vypovedala v jeho prospech iba preto, aby mu neublížila. Podľa názoru súdu otec nemá reálnu snahu a reálny záujem stretávať sa s maloletou, o stretávanie sa s maloletou sa snaží iba kvôli tomu, aby robil problémy jej matke.
Súd sa túto situáciu v záujme maloletej snažil vyriešiť tým, že uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 22.10.2013 uložil otcovi a matke maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na úrade práce. Toto odborné poradenstvo však nemalo pozitívny výsledok. Tak ako to bolo uvedené v správe bolo to hlavne kvôli nejednoznačným postojom otca a kvôli neustálym zmenám jeho postoja k spôsobu stretávania sa s maloletou.
Nezáujem otca o reálne stretávanie sa s maloletou podľa názoru súdu vyplýva aj z toho, že sa nezúčastnil posledného pojednávania.
Riešením celej situácie ktoré by bolo v prospech maloletej je podľa názoru súdu neupraviť striktne spôsob stretávania sa otca s maloletou. Otec deklaroval, že sa s maloletou nebude stretávať proti vôli maloletej. Je iba na otcovi maloletej, aby zvolil taký postup, ktorý presvedčí maloletú a matku maloletej o úprimnej snahe otca zmeniť svoj postoj k maloletej a k jej matke - čo je vzhľadom na doterajšie správanie sa otca veľmi nepravdepodobné. Kvôli tomu, aby mal súd prehľad o správaní sa otca a matky v uvedenom prípade bolo vo veci nariadený súdny dohľad. Podľa správ, ktoré budú pravidelne súdu poskytované úradom práce bude mať súd informácie o ďalšom vývoji vzťahov medzi otcom a maloletou, respektíve medzi otcom a matkou maloletej. V prípade zlepšenia, respektíve zhoršenia situácie bude možné rozhodnutie súdu o spôsobe stretávania sa otca s maloletou korigovať aj bez návrhu účastníkov konania.
Je potrebné poznamenať, že celkový vzťah rodičov maloletej je negatívne poznačený ich spoločnou veľmi negatívnou minulosťou. Rodičia maloletej nevedia zabudnúť na negatíva, ktoré v minulosti prežili, neustále na seba útočia, situáciu riešia podávaním trestných oznámení - bez nápravy vzťahu medzi rodičmi (ktorá nie je v možnostiach a kompetencií Okresného súdu Pezinok) nie je možné ani zlepšenie vzťahov medzi otcom a maloletou.
Z procesného hľadiska bol návrh na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti (podľa názoru súdu podaný len účelovo) zobratý späť, súd preto konanie v tejto časti zastavil.
Matka maloletej netrvala na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej, na úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej netrvala ani právna zástupkyňa otca, súd preto konanie v tejto časti uznesením zastavil. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že podľa názoru súdu je výživné, ktoré bolo určené pôvodným rozsudkom za súčasnej majetkovej situácie otca, matky a maloletej dostatočné.
Súd zaviazal otca maloletej, aby zaplatil trovy znaleckého dokazovania v plnej výške, teda v sume 1.225,76 eur tak, ako boli priznané znalcovi uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 28P/134/2012 zo dňa 04.04.2014. Súd v tejto súvislosti zohľadnil skutočnosť, že otec zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania (podľa záznamu o zložení) dňa 11.01.2013 v sume 350 eur. V rozsudku vo veci samej súd teda zaviazal otca zaplatiť rozdiel medzi trovami znaleckého dokazovania a zaplatením preddavkom v sume 875,76 eur. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka maloletej bola uznesením Okresného súdu Pezinok vyhláseným na pojednávaní dňa 24.04.2014 oslobodená od súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že návrh na vykonanie znaleckého dokazovania podal otec maloletej, respektíve jeho právna zástupkyňa, s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie § 141 ods. 1 O.s.p. by mal teda trovy znaleckého dokazovania zaplatiť ten, ktorý ich navrhol.
Rozhodnutie súdu v časti úhrady trov znaleckého dokazovania možno oprieť aj o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/13/2012 zo dňa 30.03.2012 v ktorom je uvedené, že „trovy ktoré sa spájajú s vykonaním dôkazného prostriedku platí spravidla vždy len jeden účastník konania. Je ním ten účastník, ktorý daný dôkazný prostriedok navrhol na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, alebo v prospech ktorého súd nariadil vykonanie dôkazného prostriedku na preukázanie skutočností, ktorú účastník tvrdil, hoci na jej preukázanie daný prostriedok nenavrhol, alebo v prospech ktorého súd nariadil vykonanie dôkazného prostriedku na preukázanie skutočností, ktorá je v záujme účastníka, hoci ju účastník netvrdil, ani na jej preukázanie daný dôkazný prostriedok nenavrhol.“
O ďalších trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.