Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_8P-18-2014.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti o maloletú G. N., narodenú XX. X.. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: L.. A. Z., narodená XX.X.XXXX, bytom S. Y. XX, H., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, Trnava a O. N., narodený X. X. XXXX, bytom N. X, H., o návrhu matky na úpravu práv a povinností voči maloletej, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný platiť na výživu maloletej sumu 100,- eur mesačne vždy do 15 dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky s účinnosťou od 1.5.2014.
III. Súd neupravuje styk.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20. 2. 2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 2. 2014 sa matka maloletej domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na maloletú 100 eur mesačne a to formou rodičovskej dohody.
Otec s návrhom rodičovskej dohody vyjadril svoj súhlas podaním zo dňa 23. 4. 2014.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä návrhom zo dňa 20. 2. 2014, rodným listom maloletej, potvrdením o príjme matky, potvrdením o príjme otca, s obsahom celého spisového materiálu a zistiť nasledovný skutkový stav, keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorý mal doručenie predvolania na termín vykázané svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Matka uviedla, že s otcom maloletej ukončili partnerský vzťah. Osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka. V domácnosti žijem len s maloletou a je zamestnaná a poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Maloletá navštevuje jasle. Náklady na maloletú sú primerané jej veku.
Platí mesačne jasle 300,- eur, keď 200,- eur dáva štát v podstate ako rodičovský príspevok a 100,- eur platí zo svojho príjmu. Mesačne má výdavky na bývanie plyn 16,- eur, elektrika 30,- eur, fond opráv, zálohové platby 100,- eur. Mesačne platí splátku spotrebného úveru 222,- eur, ktorý si zobrala na prestavbu bytu. Je vlastníčkou bytu, v ktorom žijú a rodinného domu. Navrhuje určiť výživné od 1.5.2014 a na výške je s otcom dohodnutá. Otec má záujem o maloletú, avšak má nepravidelnú pracovnú dobu, je kamionista, a preto nežiada upraviť styk. Otec bol v mesiacoch august - december 2013 zamestnaný ako kamionista, aj v mesiacoch január - február 2014. Následne bol mesiac nezamestnaný a od apríla 2014 je zamestnaný ako kamionista. Ani v dobe, keď spolu žili nevedela aký mal otec príjem. Toho času žije otec v domácnosti svojich rodičov. Otec je vlastníkom trojizbového bytu na adrese N., H., ktorý prenajíma. Iný ďalší majetok väčšej hodnoty nevlastní. Okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Kolízny opatrovník uviedol, že s ohľadom na písomné stanovisko otca navrhujú maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné v zmysle návrhu, neupraviť styk s ohľadom na prácu otca.
Z potvrdenia o príjme matky súd zistil výške jej priemerného čistého mesačného príjmu za obdobie 9/2013-3/2014 vo výške 786,69 eur.
Z potvrdení o príjme otca súd zistil výšku jeho priemerného čistého mesačného príjmu za obdobie 2/2013-2014 vo výške 430,14 eur.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Súd považoval požiadavku matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti za dôvodnú, keď so zverením vyjadril súhlas aj otec a kolízny opatrovník maloletej. Vykonaných dokazovaním bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a práve výlučne matka zabezpečuje maloletej osobnú starostlivosť, keď v starostlivosti o maloletú zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode, ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu matky v časti požiadavky na výživné je možné vyhovieť, keď aj v písomnom podaní otec s navrhnutou výškou výživného súhlasil. Maloletá navštevuje jasle a náklady na jej výživu sú primerané jej veku. Matka je zamestnaná, okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť a v domácnosti žije iba s maloletou. Výdavky na bývanie, ktorá matka uviedla, a ktorá sama uhrádza súd považoval za dôvodné. Matka má okrem príjmu aj rodičovský príspevok, ktorý čiastočne pokrýva výdavky na jasle a na výživu maloletej sú určené aj prídavky na dieťa.
Pokiaľ sa jedná o osobné, majetkové pomery a príjem otca, súd vychádzal z tvrdení matky a zo založených písomných dokladov, keď otec vyjadril súhlas s pôvodne navrhnutou rodičovskou dohodou o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky ako aj výšky výživného. Z uvedeného ako aj z predložených dokladov o výške príjmu otca mal súd za preukázané, že je schopný platiť výživné 100 eur mesačne. Súd s ohľadom na uvedené neviedol ďalšie dokazovanie a to vypočutím otca na pojednávaní, nakoľko tento je kamionista a s úpravou navrhnutou matkou súhlasil.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to v potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Pokiaľ ide o úpravu styku, matka sa na pojednávaní vyjadrila, že nežiada styk upraviť. Súd zohľadnil, že otec súhlasil s návrhom neobmedzeného styku za prítomnosti matky v rámci rodičovskej dohody, taktiež, že otec ako kamionista má nepravidelnú pracovnú dobu, a preto nebolo možné určiť konkrétny spôsob úpravy styku s maloletou súdom a uvedenú ponechal na dohode rodičov.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie otec do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.