Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-37-2008.pdf
PDF · 99.02 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4C/37/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci navrhovateľky K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D., zastúpená Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Nám. Slobody 12, P.O. BOX 18, Bratislava 15, IČO 307 98 841, proti odporkyni D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená JUDr. Evou Jančinovou, advokátkou so sídlom Piešťanská 6, Nové Mesto nad Váhom, v konaní o zaplatenie 6.811,06 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 181,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 10.1.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odporkyňa je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 239,04 Eur, na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 1.045,04 Eur, k rukám právnej zástupkyne odporkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom zo dňa 15.02.2012 uložil vo výroku I. odporkyni zaplatiť navrhovateľke sumu 181,96 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 10.01.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky, ktorým žiadala 6.811,06 Eur s 9% úrokom z omeškania od podania návrhu, návrh zamietol, a napokon vo výroku III. odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
Krajský súd rozsudkom zo dňa 12.02.2013 na odvolanie účastníkov rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku pod bodom II. potvrdil a vo výroku I. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd poukázal na to, že skutkový záver okresného súdu, ktorý si osvojil na základe posudku MUDr. Okoličányovej je predčasný, pretože sa nezaoberal a ani nezdôvodnil, ako sa vyporiadal s popismi o samotnom úrazovom deji, z ktorého mala vzniknúť škoda na zdraví, resp. neupresnil, či navrhovateľkou popísané konanie odporkyne - bezprostredne po incidente na LSPP u MUDr. Tkáčovej a na polícii, jej spôsobil následky, konštatované v posudku MUDr. Okoličányovej, t. j. zmliaždenie hlavy a zmliaždenie krčnej chrbtice.
Tiež poukázal na záznam o podaní oznámenia zo dňa 04.02.2006 samotnou navrhovateľkou, z ktorého je zrejmé, že ju v kritický deň udrela po tvári odporkyňa a tiež ju udrel po tvári aj Q. W..
Dodal, že z hľadiska bodového ohodnotenia bolestného zákon č. 437/2004 Z. z. má identické sadzby
- po 5 bodov aj za pomliaždenie hlavy, aj za pomliaždenie tváre (položky 3, 4 Prílohy č. 1 k zákonu). Sporným je však bolestné za poškodenie krčnej chrbtice navrhovateľky (položka 103 a Prílohy č. 1 k zákonu), a to aj vzhľadom na nejednoznačné zistenia o úrazovom deji a jeho dôsledkoch, keď uvedené nejasnosti je potrebné odstrániť opätovným výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne (prípadne vykonaním iných dôkazov) a následne vykonať dôkaz odbornými stanoviskom na okolnosť, či zistený úrazový dej spôsobil u navrhovateľky také poškodenie jej zdravia, za ktoré žiada bolestné.
Až po takto doplnenom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov podľa zásad v ust. § 132 O.s.p., môže okresný súd znova rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľky na bolestné a tiež o náhrade trov celého konania, keďže v dôsledku zrušenia časti jeho rozsudku, bolo potrebné zrušiť aj výrok o náhrade trov konania.
Okresný súd v intenciách rozhodnutia krajského súdu doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a opätovne vypočul navrhovateľku na priebeh úrazového deja. Tento dej opísala tak, že keď stála pravou stranou bokom ku kuchynskej linke, odporkyňa bola pri nej v predklone, ako keby niečo v linke hľadala, následne sa postavila a dala jej na pravé líce facku, pričom nevedela uviesť, ktorou rukou. Keď bola odporkyňa vzpriamená, oboma rukami sa do nej oprela o hrudník a sotila ju do linky. Vtedy si buchla hlavu v zátylku do steny, ktorá bola medzi linkou a dverovými zárubňami. Odporkyňa vybehla z bytu, navrhovateľka po nej a keď už bola navrhovateľka na chodbe kričala o pomoc a búchala susedom na dvere. Pred výťahom stál Ružička, ktorý reagoval na jej krik tak, že už nečakal na výťah a rozbehol sa ku schodom. Pritom ako ju míňal v behu jej chcel dať facku, ale zasiahol ju po tvári len končekmi prstov. Žiadnym spôsobom jej neublížil. Navrhovateľka popísala aj ďalší útok zo strany odporkyne, a to opätovné sotenie oboma rukami do steny v chodbe bytu, pri ktorom si udrela chrbát a hlavu.
Odporkyňa popierala akýkoľvek útok na navrhovateľku, opätovne zdôrazňovala, že z bytu bola vyhodená von navrhovateľkou a jej sestrou tak, že po vyhodení za ňou zavreli dvere. Celý čas čakala pred bytovkou až do príchodu ňou volaných policajtov. K žiadnemu incidentu pri kuchynskej linke ani na chodbe bytu nedošlo. Stála pred bytom.
Súd sa opätovne oboznámil s pripojenými spismi OOPZ Nové Mesto nad Váhom ČPS: RPZ-85/ NM-2006-Ká, spismi Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.A 2006/0097, PK 91/2006 a PK 92/2006 a s Odborným vyjadrením č.14/14 súdneho znalca v odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia, MUDr. Mariána Pamulu.
Rozhodnutím Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom, odborom všeobecnej vnútornej správy značka A2006/00970, Pk 91/2006, zo dňa 9.6.2006, bola odporkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 4.2.2006 o 12-tej hodine v byte č. XX, na ulici O.. I. Č.. X v R. K. R. C. vulgárne nadávala K. H., H. H. a C. J. a následne fyzicky napadla K. H. tak, že ju udrela rukou po tvári. Za tento skutok jej správny orgán uložil pokutu vo výške 1.000,-Sk. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2006.
Rozhodnutím Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom, odborom všeobecnej vnútornej správy značka A2006/00970, Pk 92/2006, zo dňa 10.5.2006, bol uznaný vinným Q. W., a to zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil hrubým správaním tým, že dňa 4.2.2006 o 12- tej hodine pred bytom č. XX, na ulici O.. I. Č.. X v R. K. R. C. fyzicky napadol K. H.Š. tak, že ju udrel do tváre. Za tento skutok mu správny orgán uložil pokutu vo výške 500,-Sk. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2006.
Zo záverov odborného vyjadrenia MUDr. Pamulu súd zistil, že pri incidente a údere otvorenou dlaňou do oblasti tváre mohlo dôjsť k podvrtnutiu krčnej chrbtice ľahkého charakteru. V danom prípade bola
intenzita vedeného úderu dlaňou veľmi slabá, takže ani pri neočakávaní úderu zo strany poškodenej nevznikne závažnejšie podvrtnutie v krčnej oblasti.
Znalec uviedol, že zranenia, ktoré poškodená utrpela postihlo mäkké tkanivá hlavy - tváre a krčnej oblasti.
Pokiaľ ide o poškodenie chrbtice v krčnej oblasti, ktoré malo vzniknúť sotením do steny znalec uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie poškodenej vyplynulo, že sa poškodená dlhodobo lieči na ochorenie chrbtice, na jej degeneratívne zmeny, pričom príznaky a prejavy pri degeneratívnom procese sú veľmi podobné ako pri úrazovom. S veľkou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou konštatoval znalec, že popisované ťažkosti, vyšetrenia na neurológii, spôsob vedenia liečby idú na vrub degeneratívneho ochorenia a nie na vrub úrazu.
Bodové hodnotenie zranenia spôsobené fackou stanovil nasledovne:
Položka č.4 Pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre 5 bodov
Položka č.103.a Podvrtnutie krčnej chrbtice - prirovnané 10 bodov podľa § 3 ods.3 zák.č.437/2004 Z.z.
Spolu..................................................................................... 15 bodov.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v odporkyňou popisovanom úrazovom deji sa nachádzajú nezrovnalosti. Navrhovateľka síce uviedla, že si nepamätá, ktorou rukou dostala od odporkyne facku, ale uviedla, že to bolo na pravé líce s tým, že stála pol metra od kuchynskej linky pravým bokom. V takomto prípade jej mohla odporkyňa dať facku jedine ľavou rukou. Intenzita vedeného úderu musela byť musela teda slabšia, keďže odporkyňa je praváčka.
Súd tiež zistil nezrovnalosti vo výpovediach, ktoré urobila navrhovateľka v priestupkovom konaní, kde vypovedala, že ju v rovnaký deň a čas pred bytom odporkyne udrel po tvári aj Q. W.. Za tento skutok bol uznaný vinným, pričom mu bola vina preukázaná aj na základe svedectva jej sestry, svedkyne C. J.. V konaní pred súdom tvrdila, že W. jej len chcel dať facku, ale zasiahol ju po tvári len končekmi prstov, pričom jej žiadnym spôsobom neublížil.
V danom prípade nastala situácia keď súd musí rozhodnúť aj vtedy, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať jednoznačný záver o pravdivosti spornej skutočnosti, ani záver o tom, že by nebola pravdivá. V takomto prípade musí súd rozhodnúť v neprospech účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Podľa § 135 ods.1 tretej vety je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd je v občianskoprávnom konaní viazaný odsudzujúcim rozhodnutím vynesenom v priestupkovom konaní, a hoci mal pochybnosti o pravdivosti tvrdení navrhovateľky, prijal záver o tom, že odporkyňa je podľa právoplatného rozhodnutia Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom, odborom všeobecnej vnútornej správy značka A2006/00970, Pk 91/2006, zo dňa 9.6.2006, nositeľkou zodpovednosti za škodu spôsobenou na zdraví navrhovateľky.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 tohto paragrafu sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú najmä porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinné súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Súd zaviazal odporkyňu k úhrade náhrady škody z dôvodu, že naplnila svojim konaním všetky uvedené podmienky. Existenciu jej protiprávneho konania potvrdilo právoplatné rozhodnutie obvodného úradu, zrejmá je i príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Právna zástupkyňa odporkyne namietala príčinnú súvislosť medzi fackou a vzniknutou škodou na zdraví navrhovateľky, avšak táto je zrejmá z odborného vyjadrenia MUDr. Pamulu, ktorý uviedol, že úder na tvár poškodenej spôsobil zranenia tváre a krčnej oblasti, i keď ľahkého charakteru. V priestupkovom konaní bolo preukázané i zavinenie odporkyne.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Navrhovateľka si uplatnila v tomto konaní len bolestné, pričom tento nárok súd posúdil podľa ustanovení zákona č.437/ 2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 5 ods. 2 tohto zákona, účinného v rozhodnom čase sa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor. Priemerná mesačná mzda bola za rok 2005 vo výške 17.274,- Sk, 1 bod v hodnote 345,48 x 15 = 5.182,20 zaokrúhlene 5.190 Sk ( 172,27 Eur).
V konaní bola preukázaná škoda na zdraví navrhovateľky vo výške 172,27 Eur.
Za preukázaný považoval súd i nárok na náhradu cestovných výdavkov, ktoré mala navrhovateľka spojené s účasťou na pojednávaní na Obvodnom úrade v Novom Meste nad Váhom dňa 4.4.2006. Cestovné za jednu cestu z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom a späť predstavuje sumu 292 Sk,- (9,69 Eur). Cestovné za deň 25.5.2006 súd navrhovateľke nepriznal, nakoľko pojednávanie bolo nariadené na deň 29.5.2006, takže navrhovateľka pricestovala do Nového Mesta nad Váhom aj za iným účelom, než bola jej účasť na pojednávaní na obvodnom úrade.
Podľa § 517 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom v čase podania návrhu, dňa 10.01.2008.
Podľa § 3 tohto predpisu je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku uvedenému dňu bola výška diskontnej sadzby vo výške 4,25 %, t. j. dvojnásobok činil 8,5 %. Na základe citovaných ustanovení súd priznal navrhovateľke nárok na úroky z omeškania, avšak len vo výške 8,5 %.
Podľa § 148 ods.1, vety prvej O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V danom prípade bolo v konaní rozhodnuté uznesením zo dňa 14.02.2014 o priznaní odmeny za odborné vyjadrenie znalcovi MUDr. Marianovi Pamulovi vo výške 239,04 Eur, pričom uvedená suma bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu. V tejto časti návrhu týkajúcej sa uplatnenej výšky bolestného, na ktoré bolo žiadané odborné vyjadrenie, bola odporkyňa neúspešná.
O trovách konania za celé konanie súd rozhodol podľa §142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Odporkyňa bola neúspešná len v 2,76 % z uplatneného nároku, čo je pomerne nepatrná časť, takže jej súd priznal náhradu trov konania v plnej výške podľa § 151ods.7 O.s.p. Právna zástupkyňa uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. 655/2004 Z.z. podľa vyčíslenia zo dňa 16.02.2012.
Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods.1 písm.a,b.c, z hodnoty sporu 6.811,06 Eur je 237,34 Eur za jeden úkon.
Odporkyni patrí náhrada trov právneho zastúpenia za tieto úkony:
- prevzatie veci a príprava dňa 30.6.2009
- účasť na pojednávaní dňa: 3.7.2009, 25.10.2011 a 7.2.2012
- účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 27.8.2009 ( 1 odmeny)
- vyjadrenie k návrhu zo dňa 25.11.2011.
Právna zástupkyňa žiadala náhradu za 4 úkony právnej pomoci spolu vo výške 949,36 Eur
( 4 x 237,34 Eur ) + 59,33 Eur ako 1 odmeny za pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, t.j. spolu odmenu vo výške 1.008,69 Eur.
Ďalej uplatnila nárok aj na náhradu paušálnych výdavkov podľa §16ods.3, vyhlášky, a to za rok 2009 2xpo 6,95, spolu 13,90 Eur, za rok 2011 2x po 7,41, spolu 14,82 Eur a za rok 2012 1x po 7,63 Eur.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 1.045,04 Eur ( 1.008,69 + 36,35 ).
Súd sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal i otázkou možného zníženia náhrady trov s prihliadnutím na finančnú situáciu navrhovateľky, avšak vzhľadom na jej evidentne bezdôvodne uplatnené nároky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd totiž nebral na zreteľ len pomery navrhovateľky, ale aj pomery odporkyne, ktorej by sa rozhodnutie o nepriznaní resp. len čiastočnom priznaní náhrady trov dotklo tak, že by musela uhradiť trovy právneho zastupovania svojej právnej zástupkyni z vlastných finančných prostriedkov, čo súd nepovažoval za spravodlivé.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
· sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
· ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
· účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
· v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
· sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
· účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
· rozhodoval vylúčený sudca,
· súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.