Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoP-19-2014.pdf
PDF · 107.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/19/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C.: C., nar. XX. XX. XXXX a Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX a otca I.. C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., N. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. septembra 2013 č. k. 11P/265/2012-195 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. O rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že ani jeden z návrhov nebol podaný dôvodne. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 08. 2009 uplynula doba viac ako 5 rokov a je len prirodzené, že za ten čas došlo k podstatnej zmene pomerov u mal. detí. Mal. Z. v čase podania návrhu začal navštevovať prvý ročník ZŠ a v čase rozhodovania bol už žiakom druhého ročníka. Mal. C. v čase podania návrhu bola žiačkou piateho ročníka ZŠ a v čase rozhodovania žiačkou šiesteho ročníka ZŠ. V čase predchádzajúcej úpravy mal. Z. navštevoval materskú škôlku a mal. C. prvý stupeň základnej školy a teda je zrejmé, že došlo u nich k zmene pomerov v tom, že vzrástli výdaje s povinnou školskou dochádzkou oboch detí zakúpením školských pomôcok, stravovaním, cestovným. Matke od poslednej úpravy vzrástol príjem o 40 eur, k tomu poberá daňový bonus 40,30 eur, teda došlo u nej k zvýšeniu príjmu nepatrne. Na strane otca však nedošlo k žiadnej zmene pomerov, má príjem podľa vlastného vyjadrenia v priemere 250 eur, keď za jednotlivé mesiace mal príjem aj 303 eur, pracuje na dohodu v agentúrach a nie je v jeho schopnostiach a možnostiach v súčasnej dobe prispievať na výživu detí vyššou sumou ako doposiaľ určeným výživným a konštatoval, že otec detí si aj vzhľadom k svojmu vzdelaniu nevie nájsť primerane ohodnotenú prácu. Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného konštatoval, že nad rámec súdom určeného výživného na deti ničím neprispieva, nepodieľa sa na nákladoch mal. C. v jazykovej škole, v hudobnej škole, ani s nákladmi so školou, rovnako tak sa nepodieľa na nákladoch s výchovou Z. a jeho potrebami, napr. nákupom školskej tašky, učebných pomôcok, prezúvok, teplákov a pod. Za zarážajúce hodnotil vyjadrenie otca, že nepovažuje za potrebné, aby mal. C. navštevovala anglický jazyk, nakoľko ho má v škole. Súd ďalej konštatoval, že podľa jeho názoru sú záujmy mal. detí dôvodné a je prirodzené, aby mohli byť aj naďalej realizované. Vyjadrenie otca, že si vzhľadom na svoje vzdelanie nevie nájsť vhodné, resp. priemerné zamestnanie, že mu musí vypomáhať rodina prípadne známi, považoval za nedôvodné vychádzajúc z toho, že má vyživovaciu povinnosť k mal. deťom, ktorú je povinný plniť si podľa svojich schopností a možností. V závere poukázal, že výdaje otca sú podstatne vyššie ako jeho
príjem, teda je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na zlepšení životnej úrovne detí, nakoľko túto povinnosť v plnej miere supluje matka detí.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné podľa úvahy súdu. Poukázala na to, že jej nebol doručený návrh otca na zníženie výživného a nemohla naň reagovať. Ďalej uviedla, že v čase predchádzajúceho rozhodovania, kedy bolo znížené výživné otcovi bol nezamestnaný, pričom si dokázal platiť úver vo výške 6.111,- Sk, kupoval byt za 1,2 mil. korún. Ďalej uviedla, že mal. Z. začal od 01. 09. 2012 navštevovať prvý ročník Základnej školy v F. a mal. C. vyšší stupeň základnej školy - piaty ročník, s čím sa jej zvýšili výdaje. Mal. Z. musela nakúpiť potreby v sume asi 280 eur a mal. C. platí jazykovú školu 220 eur ročne, učebnice 24 eur, hru na gitaru v T. 9 eur, výdaje na MHD 9 eur mesačne. V budúcom školskom roku to bude viac. Musela jej zakúpiť počítač v sume 550 eur, peniaze na tlačiareň nemá. Dieťa nosí okuliare, ktoré jej musela taktiež zakúpiť. Nevyhnutné mesačné výdaje má 318,51 eura nie 309,82 eura, ako uviedol súd v rozhodnutí. Ďalej uviedla, že vo výdavkoch nie je zahrnutá mesačná strava, oblečenie, vreckové, obuv a ďalšie výdavky do školy. Poukázala na to, že nemá finančné prostriedky, aby sebe zakúpila oblečenie, navštívila kaderníčku, kozmetiku a pod. Do výdavkov súd nezahrnul smetné 45 eur ročný poplatok za vodu, kanalizáciu a daň z nehnuteľnosti. Zdôraznila, že od roku 2008 sa jej príjem nezvýšil. V roku 2009 nemala odmeny, v roku 2013 ich dostala. Odmenu však nie je možné posudzovať ako zvýšenie príjmu a daňový bonus nedostáva len posledných 12 mesiacov, ale dostávala ho aj v čase predchádzajúceho rozhodovania a je zahrnutý vo výplate. Súd prvého stupňa nezohľadnil, že mal. C. sa zvýšili výdaje v súvislosti s tým, že začala nosiť okuliare a chodí na doučovanie matematiky, za čo platí 50 eur mesačne. Zdôraznila, že otec detí je dobrovoľne nezamestnaný, a napriek tomu súd prvého stupňa nevzhliadol dôvody pre zvýšenie výživného, čím podporuje „takých podvodníkov“, ako je otec detí. On nemusí ísť do práce, jeho matka vlastní hotel v C., čo znamená, že v živote mu nebude zvýšené výživné? Sám povedal, že mu pomáha matka, sestra, ktorá v živote nikde nepracovala. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa nevyjadril k závažným otázkam predložených súdom, aké pracovné miesta boli otcovi ponúknuté a ako reagoval, neuviedol ani posledného zamestnávateľa u ktorého pracoval, čo považuje za vrchol nezodpovednosti tohto úradu. Pokiaľ ide o doklady o príjme otca, sú nedostačujúce, pretože je tam uvedený len mesačný príjem, ale nie za koľko odpracovaných hodín dostal plat. Okrem toho zistila, že v personálnych agentúrach, kde je otec vedený, ponúkajú prácu aj na trvalý pracovný pomer, ale on chce pracovať len na pár hodín. Odhlásil sa z úradu práce, nechcel žiadne pracovné ponuky, nemal a nemá záujem si nájsť prácu na trvalý pracovný pomer. Keďže je dobrovoľne nezamestnaný, musí si platiť zdravotné poistenie cca 48 eur mesačne, čo bude radšej platiť sám, ako by mal tieto peniaze dať deťom. Úrade práce za 5 a pol roka čo je doma, mu ponúkol množstvo pracovných príležitostí, ale on ich nepotreboval, lebo sa dobrovoľne odhlásil. Neplatil v minulosti výživné, musela ho vymáhať cestou exekútora. Poukázala na to, že odišiel z výhodnejšieho zamestnania z firmy DEPA, kde pracoval 8 hod. do spoločnosti EKOFIL, kde pracoval na pracovný úväzok 4 hod. V zápisnici z pojednávania 16. 11. 2010 uviedol, že odišiel z tohto zamestnania preto, aby mohol byť viac s deťmi. Táto skutočnosť nie je premietnutá v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Otec detí klame, dokonca poprel, že jeho matka vlastní ubytovňu v C. a až po doložení dokladov sa k tomu priznal. Hneď potom, ako bolo rozhodnuté, že nebude zvýšené výživné, si kúpil nové motorové vozidlo, na ktorom chodí pre syna, hoci na pojednávaní tvrdil, že si musel vystačiť s 23 ročným vozidlom, na ktoré mal mimochodom vysoké výdavky na opravu. Poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoP/33/2009, v ktorom sa konštatuje, že ak si otec nevie nájsť prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, je v záujme plnenia si vyživovacej povinnosti, aby si našiel akúkoľvek prácu, ktorou bude dostatočne schopný zabezpečiť príjem na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti k deťom. Otec detí nepreukázal, že si prácu hľadá a to, že nemá deklarovaný príjem predsa nemôže byť na ťarchu rodiča, ktorý má deti zverené do osobnej starostlivosti. Záverom uviedla, že nevládze všetko ťahať sama, obáva sa, že C. bude musieť prestať chodiť na umeleckú školu a jazykovú školu. Z. nemôže nikam dať, pretože jej na to nestačia finančné prostriedky.
Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odvolanie a tvrdenia v ňom sú účelovým klamstvom a podvodom, ktorým matka zámerne zavádza súd, je plné obvinení, ohováraní a osočovaní, ktoré s výživným nemajú nič spoločné. Pokiaľ ide o byt, ktorý má jednu izbu a v ktorom býva, tento nemá nič spoločné ani s výživným ani s výškou výživného. Toto bolo už konštatované na pojednávaniach v rokoch 2009 a 2010. Vyjadril sa aj k autonehode matky detí v tej súvislosti, že klame pokiaľ tvrdí, že nemal záujem o deti a nepomohol jej. Zdôraznil, že na deti platí riadne a poctivo výživné, pričom za chvíľu to bude 5 rokov, čo nemal ani raz
styk s mal. Z.. I. C. nemá dovolené mať ho rada, jej výchova a ďalšie smerovanie do budúcna je vedené proti nemu. Matka ju učí klamať a nenávidieť ho, ako aj syna Z., ktorý musí všade rozpráva naučené formule a slová svojej matky. Poukázal, že matka zatajila, že býva v spoločnej domácnosti s matkou H. K. a poberá opatrovateľský príspevok na Y. Y., starú matku. Teda okrem starobného dôchodku majú aj vdovský dôchodok a opatrovateľský príspevok. Bývajú vo veľkej vile. Do septembra 2010 platil výživné vkladom na účet, v októbri 2010 bol zrušený, o čom ho matka detí ani neinformovala. Uviedol, že matka zdôrazňuje, že nemá peniaze, pričom chodí do práce každý deň na novom aute. Odkiaľ má peniaze na benzín? Na súde ju zastupovala advokátka, s čím boli spojené takisto výdavky a musela ju zaplatiť. Všetky pracovné miesta, kde doposiaľ pracoval riadne vydokladoval úradnými potvrdeniami, súd ich prešetril a preveril, kde pracoval. Zamestnávatelia mu poslali potvrdenia, že aktívne pracoval, počas krátkej doby bol vedený na úrade práce. Všetci zamestnávatelia doložili pravdivé tvrdenia o jeho práci a zárobku. Uviedol, že k svojej matke chodí na návštevu niekoľko rokov len vlakom nie autom, pretože si to nemôže dovoliť. Jeho matka nevlastní žiadnu ubytovňu ani hotel a to čo vlastní je len súkromnou vecou. Ani matka ani nikto z jeho príbuzných mu peniaze nedávajú. A keď si niekedy aj požičal, všetko vrátil alebo vracia. Krivé obvinenia voči jeho osobe a jeho rodine zo strany exmanželky sú obsahom každého prípisu vrátane odvolania, v ktorom ho doslova krivo obviňuje, klame a ohovára. Od jesene 2010 posiela deťom výživné poštovou poukážkou. To, že si chodí písať do internetovej kaviarne, či už pozerať a hľadať prácu na internete, vytláčať a písať podania na súd, úrady a ďalšie, je jeho osobná vec a právo, matka detí nemá právo toto nejako obmedzovať a komentovať. Nie je pravdou, že si kúpil nové motorové vozidlo. Keďže nemal na servisné opravy svojho starého vozidla, tak ho odhlásil a chodí pre syna autom, ktoré mu požičiava jeho rodina. Častokrát berie v záujme životnej úrovne detí aj podradnú prácu, pretože mu na deťoch záleží, čo je uvedené v úradných potvrdeniach personálnych agentúr, ktoré si súd vyžiadal. Bude sa snažiť naďalej a pokiaľ sa mu naskytne lepšia pracovná príležitosť, tak ju určite využije v prospech svojich detí. Návrh matky na zvýšenie výživného je len jedno z ďalších klamstiev a obvinení voči jeho osobe, ktorými zakrýva vlastné, niekoľkoročné porušovanie rozsudkov a uznesení súdov a odvádza pozornosť od toho, ako vážne ubližuje svojim deťom.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania s prihliadnutím na možnosti, schopnosti, finančné a majetkové pomery na strane oboch rodičov, keďže otec detí si nevie nájsť lepšie finančne ohodnotenú prácu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.
Predmetom konania je návrh matky podaný na súde prvého stupňa 21.08.2012, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na mal. C. zo sumy 57 eur na sumu 150 eur mesačne a mal. Z. zo sumy 43 eur na sumu 100 eur mesačne počnúc od 01.09.2012. Návrh odôvodnila tým, že od predchádzajúcej úpravy výživného rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoP/33/2009-67 zo dňa 03.09.2009 bola na základe návrhu otca zníženia jeho vyživovacia povinnosť na mal. C. zo sumy 2.500,- Sk na sumu 57 eur mesačne a mal. Z. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 43 eura mesačne od 01.04.2009. Mal. Z. nastúpil od septembra 2012 do prvého ročníka základnej školy, mal. C. do vyššieho stupňa základnej školy, v súvislosti s čím jej narástli výdavky. Otec sa návrhom podaným 10.04.2013 domáhal zníženia výživného na mal. deti, navrhol znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na mal. C. zo sumy 57 eur na sumu 47 eur mesačne a na mal. Z. zo sumy 43 eur na sumu 33 eur mesačne od 01.05.2013. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. 24P/133/2013. Súd prvého stupňa uznesením na pojednávaní 25.09.2013 obe konania (návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného) spojil na spoločné konanie s tým, že vec ďalej viedol pod sp. zn. 11P/265/2012. Na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania odvolacím súdom tak, že oba návrhy zamietol.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. V takomto prípade súd pri hodnotení zmeny pomerov takéhoto rodiča vychádza z príjmu dosahovaného pred vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania. Naviac, súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods. 1 OSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP), pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon už len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom prípade sa účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne konanie.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa svojim postupom jednak odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a jeho závery o tom, že nie je možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v širšom rozsahu sú protirečivé a vyznievajú zmätočne, čím rozhodovanie má charakter arbitrárnosti.
Prvé pochybenie súdu prvého stupňa spočíva v tom, že odňal možnosť matke detí a kolíznemu opatrovníkovi konať, teda oboznámiť sa a vyjadriť sa k návrhu otca na zníženie výživného, keďže o návrhu konal po spojení oboch vecí na spoločné konanie, pričom návrh otca matke ani kolíznemu opatrovníkovi vôbec nedoručil. Túto okolnosť dôvodne namietala matka v odvolaní a už len z tohto dôvodu bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.
Ako už naznačil odvolací súd, závery súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti oboch návrhov sú protirečivé. Súd prvého stupňa považuje za zarážajúce, že otec nepovažuje za potrebné, aby mal. C. navštevovala anglický jazyk, vyslovuje záver o jeho výdajoch, ktoré sú podľa súdu prvého stupňa podstatne vyššie ako je jeho príjem, ale zároveň konštatuje, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach v súčasnej dobe podieľať sa na výžive detí vyššou sumou ako doposiaľ určeným výživným. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že predchádzajúca úprava výživného bola v roku 2009 rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/128/2009-48 zo dňa 30.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoP/33/2009-67 zo dňa 27.08.2009, kedy súd znížil vyživovaciu povinnosť otcovi na mal. C. zo sumy 2.500,- Sk na sumu 57 eur mesačne a na mal. Z. zo sumy 2.000,- Sk na sumu 43 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu bol otec nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi 112,55 eura a ďalší príjem 115,63 eura a matka dosahovala príjem 496,14 eura. Matka v súčasnosti dosahuje zárobok 531,94 eura, podľa súdu prvého stupňa jej je vyplácaný aj daňový bonus 40,36 eura mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nesprávny záver súdu prvého ohľadne daňového bonusu, ten je súčasťou zárobku, a preto pre účely rozhodovania o výživnom je potrebné vychádzať z priemerného zárobku dosahovaného matkou v rozhodnom období, ktorého súčasťou je aj daňový bonus. Súd prvého stupňa však nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie príjmov otca, resp. jeho reálne schopnosti a možnosti podieľať sa na výživnom vyššou sumou, ako doposiaľ určeným výživným. Vychádzal len z toho, že v súčasnosti nie je v jeho možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive svojich detí vyššou sumou, keď jeho príjem vo viacerých spoločnostiach, kde pracuje na základe dohôd o vykonaní práce, dosahuje priemerne výšku 250 eur mesačne, z ktorej nie je možné určiť vyššie výživné. Uvedené závery súdu prvého stupňa sú predčasné a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Je zrejmé, že otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie a je v produktívnom veku. Pokiaľ by vyvinul dostatočné úsilie, je veľká pravdepodobnosť, že by získal pracovný pomer, či už na dobu určitú alebo neurčitú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec bol vyradený z evidencie úradu práce dňom 12.04.2011 z dôvodu, že dosiahol vyšší príjem ako je ustanovený v § 6 ods. 2 písm. d/ zákona o službách zamestnanosti (čl. 102 spisu). Zo správy sociálnej poisťovne z 15.04.2013 (§ 110 a nasl. spisu) vyplýva, že od dňa, keď bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zamestnal v agentúre Brigádnici SK spol., s r.o., kde vykonával prácu od 12.04.2011 do 31.12.2011, následne v ďalších spoločnostiach podľa rozpisu. V čase predchádzajúceho rozhodovania bol nezamestnaný, pričom pracovný pomer ukončil u zamestnávateľa Základná škola, Benkova ulica v Nitre 31.08.2008, kde ako zamestnanec mal trvalý pracovný pomer a príjem. Do 31.12.2008 pracoval na dohodu vo firme Peter Križan Personality, následne vo firme Sinio s.r.o., (od 11.09.2008 do 19.09.2008), následne v spoločnosti Elektrobeta, s.r.o., Trenk Walder, s.r.o., Starc people, s.r.o. (v roku 2009) na dohodu. Ako zamestnanec pracoval na pracovný úväzok v Centrum Slniečko od 22.04.2009 do 11.08.2009 a v Monar Security a od 23.01.2010 do 31.10.2010 v spoločnosti Monar Security, s.r.o. Po ukončení pracovného pomeru v tejto spoločnosti pracoval u spoločnosti Depa, reklamná agentúra, od 01.11.2010 do 31.12.2010 a následne v spoločnosti Eko Profil, s.r.o. do 20.03.2011. Od ukončenia tohto pracovného pomeru vykonáva práce už len na základe dohôd o pracovnej činnosti ako vyplýva z rozpisu zamestnaní od sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti bolo podstatné zistenie, kedy a z akých dôvodov ukončil otec trvalý pracovný pomer u posledného zamestnávateľa, v spoločnosti Depa, reklamná agentúra, či naozaj u tohto zamestnávateľa pracoval na 8 hodinový úväzok, či ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť a odišiel do zamestnania na kratší trvalý úväzok, ako tvrdí matka. Je pravda, že v inom konaní uviedol, že od spoločnosti Depa odišiel kvôli tomu, aby mohol byť viac s deťmi, čo v tomto konaní nemôže byť bez ďalšieho dôvodom akceptovania tejto
skutočnosti. Ozrejmenie okolností a dôvodov, pre ktoré otec detí ukončil pracovný pomer v spoločnosti Depa, porovnanie zárobkov u tohto a následného zamestnávateľa, Eko Profil, s.r.o. s prihliadnutím aj na dĺžku pracovnej doby môže dať čiastočne odpoveď na otázku, či súčasná finančná situácia, na ktorú otec poukazuje tvrdiac, že je nízka a nemá možnosť si nájsť zamestnanie na trvalý pracovný úväzok, nevznikla jeho pričinením. Pokiaľ by bolo preukázané, že v spoločnosti Depa ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť a v nasledujúcom zamestnaní Eko Profil, s.r.o. dosahoval nižší príjem, bude potrebné vychádzať zo zárobku, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa, u ktorého vykonával pracovný pomer, pokiaľ ho ukončil na vlastnú žiadosť bez primerane akceptovateľných dôvodov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce, od 12.04.2011 vykonával práce kontinuálne až do 01.04.2013 striedajúc jednotlivé agentúry, z čoho je možné uzavrieť, že má dostatočné schopnosti a predpoklady na to, aby vykonával pracovný pomer alebo vykonával prácu, v agentúrach je o neho záujem, keďže mu prácu ponúkajú. Je potrebné zistiť, či mu agentúry neponúkli prácu v pracovnom pomere, ako na ponuku reagoval, prípadne aké sú ich možnosti zamestnávať ľudí. Až na základe takto doplneného dokazovania bude možné zistiť, či nie je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si prácu na trvalý pracovný úväzok a v tejto súvislosti bude potrebné vyvodiť právny záver o jeho schopnostiach prispievať na výživné mal. deťom vyššou čiastkou výživného s ohľadom na to, ako konštatoval aj súd prvého stupňa, že jeho príjmy sú nižšie ako výdavky. Táto skutočnosť len podporuje záver, že je v schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem a tento skutočne aj dosahuje, pretože inak by nebol schopný uhrádzať výdaje vo vyššej sume, ako sú jeho príjmy. V tejto súvislosti bude ďalej potrebné preveriť aj jeho tvrdenie, že ak nemá peniaze, tieto si požičiava a zároveň ich aj spláca. Táto okolnosť je právne významná pre záver o príjmoch otca za účelom preverenia tvrdenia, že nedosahuje vyšší príjem ako 250 eur mesačne a má výdavky, ktoré podrobne rozviedol vo svojej výpovedi. Je potrebné zodpovedať, z čoho je schopný uhrádzať uvedené výdaje, výživné na deti, okrem toho aj splácať dlhy, keď má príjem len 250 eur mesačne. Odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že otec v minulosti býval v 1-izb. byte v T. F., ktorý predal a kúpil si 1-izb. byt v T.. Podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti býva v garzónke, ktorú podľa aktuálneho výpisu z W. nadobudol darom. Súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie, či u otca nenastala zmena pomerov, pretože pokiaľ by v minulosti vlastnil 1-izb. byt a v súčasnosti garzónku, je podstatné aj zistenie, za aké finančné prostriedky nadobudol súčasný byt, resp. ak ho nadobudol darom, je potrebné zodpovedať otázku, kto mu daroval byt a z akých dôvodov a na čo použil finančné prostriedky za predaj bytu v T. F.. Zároveň súd prvého stupňa preverí aj námietku matky uvádzanú v odvolaní, že otec by mal vlastniť nové motorové vozidlo, čo by malo tiež vplyv na záver o možnostiach a schopnostiach otca platiť vyššie výživné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa prioritne doručí návrh otca na zníženie výživného matke a kolíznemu opatrovníkovi a doplní dokazovanie v naznačenom smere na zistenie reálnych zárobkových schopností a možností otca a v závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania potom vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne o trovách prvostupňového ako aj odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.