Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/153/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., so sídlom Praha 3, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi O. G., trvale bytom R., E.M.S. XXXX/XX, štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 728,19 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie istiny vo výške 728,19 € s príslušenstvom špecifikovaným v bode 7.4.1. a 7.4.2. ako zmluvné úroky vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 6.1.2011 do zaplatenia a zákonné úroky vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 2.3.2011 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodňoval tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 18.6.2010 na zmenkovú sumu 728,19 €. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“, „predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odporca mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, odporca však dlžnú sumu neuhradil. Z tohto dôvodu žiadal navrhovateľ, aby súd v zmysle článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal odporcu rozsudkom.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive a návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako dôkazy pripojil originál zmenky, ktorá bola uložená do súdnej úschovy súdu a do spisu bola založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom a výpis z obchodného registra na navrhovateľa. Zároveň uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.

Účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, preto súd v súlade s Nariadením konštatoval, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2, bod 1 Nariadenia a podľa článku 11 preambuly, článku 4, bod 1 a článku 25, bod 1, písm. a/ Nariadenia je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

V súlade s Nariadením súd dňa 27.11.2013 zasielal odporcovi tlačivo C spolu s prípisom a prílohami za účelom vyjadrenia sa k návrhu. Odporca tlačivo prevzal dňa 18.12.2013. V stanovenej lehote sa k návrhu nevyjadril a nevrátil vyplnené tlačivo späť.

Podľa článku 19 Nariadenia pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie. Procesným právom, ktoré upravuje súdne konanie je (ďalej len ), ktorým sa súd spravoval pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Vzhľadom k tomu, že tu bola daná možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie v súlade s ustanovením a nasledujúcich . V súlade s Nariadením článok 5, bod 1 v spojení s článkom 7, bod 1, písm .c/ súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie aj napriek tomu, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania. Súd toto pojednávanie nariadil práve z dôvodu možnosti iného právneho posúdenia veci. Taktiež bral do úvahy to, že v prípade iného právneho posúdenia veci je práve v záujme navrhovateľa predísť vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Nariadenie neupravuje postup súdu pri pojednávaní a práve s poukazom na článok 19 Nariadenia súd postupoval v zmysle ustanovení . Na pojednávaní odporca uviedol, že nemá vedomosť o čo sa jedná, je dôchodca a nevie čo je predmetom sporu. Potvrdil, že si požičiaval finančné prostriedky v pôžičkárni vo Zvolene a bolo to asi 2.000,-- Sk. To podľa jeho slov zaplatil, vrátil to v splátkach. Nevedel si spomenúť na inú pôžičku. Po nahliadnutí do spisu na čl. 30, kde sa nachádzala fotokópia zmenky č. 601100948 uviedol odporca, že to vyzerá ako jeho podpis, že je to jeho podpis. Ostatné údaje tam vypísané neboli ním vypisované. Nemal vedomosť o čo sa jedná. Doslova na otázku zo strany súdu uviedol, že si nepamätá, či podpisoval nejakú zmenku, nechápe čo je to zmenka a nevedel sa k tomu vyjadriť. Súd si pripojil a oboznámil sa aj so spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXEr XXX/XXXX.

Navrhovateľ pripojil k návrhu originál zmenky vydanej k zmluve č. 601100948, ktorá bola vystavená dňa 18.6.2010 vo Zvolene na sumu 728,19 €. Jedná sa o zmenku, kde sa odporca zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. dlžnú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 6.1.2011. Ďalej bola dohodnutá doložka „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

S poukazom na ustanovenie , veta tretia súd vykonal aj iné dôkazy než navrhovali účastníci (predovšetkým navrhovateľ), nakoľko ich vykonanie považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Predovšetkým sa oboznámil s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXEr XXX/XXXX. Z uvedeného spisu bolo zistené, že na tunajší súd podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému

- odporcovi na základe exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.5.2011. Uvedeným rozhodnutím pod sp. zn. SR 03316/11 zaviazal Stály rozhodcovský súd odporcu na zaplatenie sumy 728,19 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 6.1.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 2.3.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súčasťou spisu je aj zmluvy o úvere zo dňa 18.6.2010 č. zmluvy 601100948 a zmenka, ktorá je totožná so zmenkou pripojenou v tomto konaní. Z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu ďalej súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa 18.6.2010, vyplnená bola 25.2.2011 a predložená odporcovi na plnenie 2.3.2011. Tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.6.2013.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.

Podľa v znení do 31.12.2009 (ďalej len ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia uvádza, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa v znení do 31.12.2009 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať

a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 vyššie citovaného zákonného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa ustanovenia , veta prvá (ďalej len ) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia aj platobné miesto sa nachádzalo na území SR. Vzhľadom k tomu sa vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravovali právnym poriadkom SR. Za nespornú skutočnosť súd v konaní považoval uzatvorenie zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá bola pripojená pri exekučnom spise, s ktorým sa súd oboznámil v rámci konania. Súčasne so zmluvou o úvere bola vystavená zmenka rovnako ako úverová zmluva dňa 18.6.2010. Zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňoval nárok v tomto konaní má povahu zabezpečovacej zmenky tak ako to vyplýva z článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka tak zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola práve zmluva o úvere č. 601100948. Navrhovateľ ako indosatár uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy spolu so zmenkovým zmluvným úrokom a zákonným úrokom zo zmenkovej sumy. Zmluva bola uzatváraná na predtlačenom formulári veriteľa (právneho predchodcu navrhovateľa) vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do predtlače sa dopisovali len údaje týkajúce sa dlžníka, výšky poskytnutého úveru, výšky poplatku a spôsob splatnosti. Rovnako aj v prípade zmenky táto bola predtlačená a dopisovali sa údaje týkajúce sa zmluvy, ktorú mala zabezpečovať, miesta vystavenia a dátumy vystavenia, ako aj vystaviteľa. Až následne tak ako to vyplynulo z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bola zmenka vypísaná a doplnená o údaje zmenkovej sumy, dátumu začiatku úročenia. Keďže súd mal za to, že predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporcovi išlo o spotrebiteľský úver, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanovením . V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru došlo k zabezpečeniu tohto úveru zmenkou. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie zo zmenky, súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa musel vychádzať nielen zo zmenkového a šekového zákona, ale aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko mal za to, že práve o spotrebiteľských úveroch je účinný v čase vystavenia zmenky. V čase vystavenia zmenky mal postavenie lex specialis k zmenkovému zákonu s poukazom na znenie citovaného zákona. Spotrebiteľský úver podľa vyššie citovaného zákona mohol byť zabezpečovaný zmenkou len v zákonom stanovenom prípade a to ak sa jednalo za zabezpečovaciu zmenku čo v danej veci mal súd preukázané a medzi účastníkmi sporné nebolo. Ďalšou podmienkou je to, že zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Túto skutočnosť však navrhovateľ preukázať nevedel, nevedel uviesť aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia a nevedel sa vyjadriť k tomu, ktorým dňom bola zmenka vypísaná. Súd mal za to, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zmenka pripojená k návrhu, od ktorej si odvodzoval právo na plnenie je platná a uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má postavenie špeciálneho zákona k zmenkovému a šekovému zákonu ( Sb). Navyše v tejto súvislosti je potrebné poukázať, že z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že zmenka bola síce vystavená 18.6.2010, ale vyplnená bola 25.2.2011. V tom čase už bola účinná novela , kde podľa vyššie citovaného zákona, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2011 nebolo možné zabezpečovať splnenie úveru zmenkou alebo šekom. V danej veci účinky samotnej zmenky podľa názoru súdu nastali až jej vyplnením, t.j. 25.2.2011. Predložená na zaplatenie odporcovi bola 2.3.2011, to znamená, že vyplnená zmenka bola až v období, keď už zákonom nebolo možné zabezpečovať úvery zmenkou alebo šekom. Podľa názoru súdu dátum vystavenia zmenky je v každom prípade údaj významný a zákon s ním spája lehoty, ktoré práve od tohto okamžiku začínajú, ale údaj o dátume kedy bola zmenka vystavená nemusí byť pravdivý a je tu možná určitá simulácia, pri ktorej by mala byť dodržaná vnútorná logika zmenky a malo by ísť o údaje možné. To znamená, že pokiaľ ide o údaj o dátume vystavenia zmenky zákon nevyžaduje, aby tento údaj zodpovedal skutočnosti, stačí, že na zmenke je uvedený možný dátum kedy mohla byť teoreticky vystavená. Pre blankozmenky je dôležitý údaj týkajúci sa samotného vyplnenia takejto zmenky čo bolo až po účinnosti 1.1.2011 a teda v čase, keď v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho

splnenie zmenkou alebo šekom. V takomto prípade teda nemohla byť zmluva o úvere zabezpečovaná zmenkou, keďže to už zákon o spotrebiteľských úveroch nepripúšťal. Z týchto dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd si je vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, no nie je možné prihliadať k vzniku takej „právnej“ praxe, v dôsledku ktorej dochádza k využitiu, resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo zmluvných strán. Samotná formálnosť zmenkového práva pritom nemôže byť zjavne argumentačnou základňou, z ktorej by všeobecné súdy pri posudzovaní takýchto prípadov vychádzali. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy alebo inštitúty sú v danej veci zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie namietaným postupom je práve na súdoch, aby vo svojej činnosti hľadali také východiská, ktoré by zabránili zneužívaniu práv. V danej veci je nesporné, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola následne indosovaná. Z činnosti tunajšieho súdu je známe, že indosácia zmeniek nepredstavuje v prípade spoločnosti Pohotovosť činnosť ojedinelú, ale zavedenú rutinnú prax. Tieto skutočnosti tak vzbudzujú dôvodné pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky, ktorým podľa názoru súdu nedochádza k výkonu práva, ale práve naopak k jeho zneužívaniu. Súd má za to, že tu dochádza z hľadiska ústavne zaručených práv občanov k závažnému problému, pretože je zneužívaný inštitút zmenkového práva, dochádza k ohrozeniu právnej istoty a neprimeranému zvýhodňovaniu jednej zo zmluvných strán. Zmenka je tu uplatňovaná medzi subjektami, ktorí zásadne nie sú v rovnakom postavení a ktorí nemôžu a ani to nemožno od nich spravodlivo očakávať vnímať zmenkový vzťah v celej jeho šírke a reflektovať na prípadné riziká z toho vyplývajúce. Je podľa názoru súdu potrebné rozlišovať situáciu kedy vystupujú do právneho vzťahu vyvolaného zmenkou dva subjekty nachádzajúce sa v obdobnom postavení napr. v prípade podnikateľov a situácie kedy dochádza k vzniku právneho vzťahu medzi podnikateľom tak ako v danej veci a nepodnikateľom, teda spotrebiteľom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 18.7.2013, kde sa Ústavný súd ČR zaoberal námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu po indosácii zmenky.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , veta prvá a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, avšak mu žiadne trovy nevznikli a žiadne trovy si ani neuplatnil, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).