Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/50/2014

Rozhodnutie

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: C. W., a.s. sídlo: B. grunty 7, A., zas.: V.. C. K., M. R. M. 638/56, Myjava proti odporkyni: M. P., nar. XX.X.XXXX, D. XX, prchodne F. XX R. o zaplatenie 582,50 Eur istiny s príslušenstvom takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom:

rozhodol:

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 582,50 eur spolu s úrokmi z omeškania zo sumy 9% ročne zo sumy 582,50 eur od 10.05.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd návrh vo zvyšku zamieta.

III. Súd vyhlasuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute dohodnutú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.09.2011.

IV. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, 144,87 eur a to do rúk Mgr. Ľubomír Karika, advokát so sídlom M.R. M. XXX/XX, V. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom na začatie konania navrhovateľ sa domáhal uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť 582,50 eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 582,50 eur od 10.5.2012 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu 99 eur z dôvodu, že má pohľadávku voči odporkyni, ktorá odporkyňa svoj dlh navrhovateľovi nesplnila.

Odporkyňa sa vo veci nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním obsahu pripojených listín. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania dňa 30.9.2010 uzatvorili písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 500 eur mesačne. Úver bol poskytnutý na celkový úrok vo výške 20%. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi istinu 500 eur, odplatu 190 eur a to v 13 mesačných splátkach z toho prvé tri mesačné splátky vo výške 2,50 eur a ďalej v 10 mesačných splátkach 68,25 eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky. Podľa bodu 3. zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Navrhovateľ tvrdí, že má nárok na mesačnú zmluvnú pokutu 16,50 eur x 6 mesiacov = 99 eur.

Podľa zákonného ustanovenia §-488 záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa zákonného ustanovenia §-489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenie škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa zákonného ustanovenia §-494 z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa zákonného ustanovenia §-517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa zákonného ustanovenia §-52 ods. 1,2,3,4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie toho ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa zákonného ustanovenia §-53 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú tiež ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zákonného ustanovenia §-153 ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe tejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerane finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa zákonného ustanovenia §-544 ods. 1 , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý rúro povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti vznikne škoda.

Podľa zákonného ustanovenia §- 544 ods. 2 , zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojedaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa zákonného ustanovenia §-3 ods. 1 , výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení. Podaným návrhom na začatie konania navrhovateľ sa domáha uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť 582,50 eur. Súd návrhu tejto časti vyhovel lebo mal za preukázané základ nároku a výšku nároku. Okrem toho titulom zmluvnej pokuty navrhovateľ sa domáha uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť 99 eur t.j. mesačná zmluvná pokuta vo výške 16,50 eur x 6 mesiacov za omeškanie od mája 2012 do októbra 2012. V tejto časti súd návrh zamietol. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že odporca si neplnil svoju povinnosť a neuhrádzal riadne a včas cenu za poskytované služby, no toto svoje tvrdenie žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal a teda súd nemal za preukázané, či odporca porušil nejaké ustanovenia zmluvy a ak áno, tak akým spôsobom a kedy. Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eura považoval za nedôvodný, pretože navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§-53 ods. 2 /. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa §- 53 ods. 1,2 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa zákonného ustanovenia §-53 ods. 4. Písm. k/ , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v prácach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti. Tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti / OZ/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V tejto veci zmluvná pokuta bola dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v obchodných podmienkach.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v , a to v a nasl. stanovení . Neprijateľná podmienka tzv. moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. ide o všeobecnú úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov.

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z toho dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle §-153 odst. 4 určil takúto zmluvnú podmienku v každej jednotlivej zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po skončení dokazovania súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a zistil horeuvedený skutkový stav. Vykonané procesné dôkazy zhodnotil z hľadiska ich pravdivosti a to voľnou úvahou. Starostlivo prihliadol nato, čo vyšlo v tejto veci najavo. Každý dôkaz súd zhodnotil osobitne a v ich vzájomnom vzťahu (§-132 ).

Podľa §-3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z v znení účinnom ku dňu 10.5.2012 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov nižšia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu. Prvý deň omeškania 10.5.2012 + 8 percentuálnych bodov = 9%.

Podľa zákonného ustanovenia §-142 ods. 3 súd rozhodol o náhrade trov konania. Súd navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania aj keď mal navrhovateľ vo veci len čiastočný úspech, lebo navrhovateľ mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Výpočet náhrady trov konania:

a/ zaplatený súdny poplatok 34,50 eur

b/ trovy právneho zastúpenia 38, 18 eur x 2 úkony- prevzatie a príprava, podanie na súd= 76,36 eur

c/ paušál v roku 2013- 7,81 eur x 2 15,62 eur

d/ 20% DPH 76,36 eur + 15,62 eur= 91,98 eur : 100%= 0,91 x 20% = 18,39 eur

Spolu: 34,50+ 76,36+ 15,62+ 18,39= 144,87 eur ( §-1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z v neskoršom znení)

Podľa zákonného ustanovenia §-149 ods. 1 , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

.

Okresný súd Nitra,

dňa 24.4.2014