Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1120-2007.pdf
PDF · 79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/1120/2007
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava 1, proti povinnému: D. B., nar. X.XX.XXXX, bytom J. F. XXX/XX, XXX XX V., o vymoženie 16,59 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa pod sp. zn. EX 8402/2007, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného (Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Topoľčany číslo AA 1963482 zo dňa 21.9.2006. Okresný súd Topoľčany udelil dňa 14.11.2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 16,59 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
Súdny exekútor podal vo veci podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení do 31.8.2008. Následne podaním zo dňa 31.10.2011 žiadal, aby súd na jeho podnet neprihliadal, pretože na vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení od 1.9.2008, keďže aj keď bol exekučný titul vydaný pred 1.9.2008 trojročná prekluzívna lehota uplynula až po 1.9.2008.
Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 4Er/1120/2007-20 zo dňa 9.1.2012 exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil (I. výrok), súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie (II. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok). Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom odvolací Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením č. k. 15CoE/79/2012-40 zo dňa 24.5.2012 tak, že uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1120/2007-20 zo dňa 9.1.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom súdu prvého stupňa uložil opätovne vo veci rozhodnúť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.
Exekučným titulom vo veci je rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste číslo AA 1963482 vydaný Obvodným oddelením PZ v Topoľčanoch dňa 21.9.2006 (ďalej len blok na pokutu), ktorým správny orgán rozhodol o vine a o tom, že za priestupok, ktorého sa obvinený (povinný) dopustil porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. a ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa mu ukladá (v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 a § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch) sankcia - pokuta vo výške 16,59 eur (500,- Sk), ktorú bol povinný zaplatiť do 15 dní od uloženia. Blok na pokutu nadobudol právoplatnosť dňa 21.9.2006 a vykonateľnosť dňa 7.10.2006. Zákon o priestupkoch obsahoval v tom čase (v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania bloku na pokutu) aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3-och rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený. pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne.
Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci začala v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie, t. j. od uplynutia lehoty na zaplatenie uloženej pokuty. Z bloku na pokutu vyplýva, že pokuta bola povinnému uložená dňa 21.9.2006, zaplatiť ju mal do 15 dní, t. j. do 6.10.2006. Uplynutím tohto dňa, t. j. od 7.10.2006 začala plynúť trojročná lehota na vykonanie rozhodnutia, ktorá uplynula dňa 7.10.2009.
S účinnosťou od 1.9.2008 došlo k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. Vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, treba v súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Ak sa právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje (vo svojich prechodných ustanoveniach) alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba, aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. V tomto prípade zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1.9.2008 zrušený ods. 1 §-u 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa lehoty, ktoré začali plynúť podľa
predchádzajúcej úpravy, musia podľa nich aj dokončiť. S poukazom na tieto dôvody exekučný súd nesúhlasí s tvrdením oprávneného, že na vec by sa malo vzťahovať ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktorý upravuje už iba lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia, a to napriek tomu, že ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného v čase rozhodnutia o zastavení exekúcie už nebolo účinné - s účinnosťou od 1.9.2008 bolo zrušené.
Uvedené závery podľa názoru exekučného súdu vyplývajú aj zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003), aj keď sa týka plynutia premlčacích lehôt pri vymáhaní sankcií uložených podľa predpisov o sociálnom zabezpečení: „... právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia.“
Uvedené závery tiež vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorých:
„Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s predpisom, na základe ktorého bol vydaný (pričom rozhodné je znenie predpisu účinné v dobe vydania rozhodnutia), je potrebné tiež lehotu, do uplynutia ktorej možno rozhodnutie vykonať ako vlastnosť exekučného titulu, posudzovať podľa týchto predpisov (uznesenie NS ČR 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30.10.2008, uznesenie NS ČR 20Cdo 43/2010 zo dňa 15.11.2011).
„Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení všeobecné súdy postupovali podľa základného pravidla o časovej pôsobnosti právnych noriem, ktoré zásadne nepôsobia naspäť. Lehotu, do ktorej je možné rozhodnutie vykonať, ako vlastnosť exekučného titulu, bolo preto správne posúdiť podľa právneho predpisu, podľa ktorého bolo vykonávané rozhodnutie vydané (uznesenie ÚS ČR II. ÚS 3391/11 zo dňa 15.11.2011).“
Vzhľadom na to, že dňom 7.10.2009 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu (vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom) podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Uplynutím uvedenej lehoty sa totiž stal exekučný titul neúčinným a na základe neúčinného exekučného titulu nemožno vykonávať exekúciu.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že súdnemu exekútori náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil (súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 3.10.2011 uviedol, že priznanie náhrady trov exekúcie nežiada).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.