Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-35-2014.pdf
PDF · 69.34 KB
No categories available
6To/35/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2014, v trestnej veci obvineného F. D. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, prejednal sťažnosť Okresného prokurátora v Galante, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Galante sp.zn. 29T/7/2014 zo dňa 8.11.2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresného súdu bolo podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku v spojení s § 215 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku za použitia § 9 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie proti obvinenému F. D. pre skutok právne kvalifikovaný v obžalobe Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. 3Pv 905/12 zo dňa 20.01.2014, ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona v podstate na tom skutkovom základe, že sa tohto skutku dopustil v máji 2008 vo svojej kancelárii na Odbore skráteného vyšetrovania Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, kedy ako poverený príslušník Policajného zboru vykonal výsluch svedka A. D., ktorú výpoveď neskôr zmodifikoval.
Okresný súd mal za to, že trestné stíhanie je neprípustné, keďže skoršie trestné stíhanie proti obvinenému F. D. pre ten istý skutok sa skončilo odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 2T/197/2010 zo dňa 25.05.2011.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, okrem iného, uviedol, že posudzujúc predmetnú trestnú vec dospel k záveru, že u všetkých skutkov samostatne vyšetrovaných trestných vecí jednak vedených pod sp.zn. 29T/7/2014, a jednak pod sp.zn. 2T/197/2010 ide o čiastkové útoky toho istého pokračovacieho zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, nakoľko ich spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich páchania a v predmete útoku. V zmysle § 41 ods. 3 Trestného zákona by teda v prípade uznania obvineného F. D. za vinného vo veci vedenej pod sp.zn. 29T/7/2014 prichádzalo do úvahy uloženie spoločného trestu vo vzťahu k skoršiemu odsúdeniu uloženého mu vo veci vedenej pod sp.zn. 2T/197/2010, ak by neskôr nedošlo k zmene povahy tohto skoršieho odsúdenia z dôvodu vykonania trestu (zahladenie odsúdenia).
Pri riešení otázky ďalšieho procesného postupu v prípade, ak skoršie trestné stíhanie proti obvinenému pre niektoré čiastkové útoky toho istého pokračovacieho trestného činu sa skončilo odsúdením, ktoré je v súčasnosti takej povahy, že sa na páchateľa hľadí ako keby nebol odsúdený, dospel okresný súd k záveru, že trestné stíhanie vo veci vedenej na okresnom súde pod sp.zn. 29T/7/2014 pre zostávajúce čiastkové útoky toho istého pokračovacieho trestného činu je potrebné zastaviť pre jeho neprípustnosť jednak aj s odkazom na úvahy, že v posudzovanej veci je vylúčené uloženie spoločného trestu podľa
§ 41 odsek 3 Trestného zákona, pretože by obžalovaného druhýkrát odsúdil za ten istý skutok, napriek tomu, že na predtým vydané právoplatné rozhodnutie sa vzťahujú účinky zahladenia odsúdenia.
S poukazom na uvedené úvahy okresný súd dospel k záveru, že trestné stíhanie proti obvinenému je nevyhnutné zastaviť pre neprípustnosť trestného stíhania.
Proti tomuto uzneseniu si podal sťažnosť okresný prokurátor, ktorú odôvodnil s tým, že postup okresného súdu nepovažuje za správny.
Je toho názoru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie trestného stíhania z dôvodu ako je to uvedené v napadnutom uznesení. V zmysle § 9 odsek 2 Trestného poriadku, ak sa týka dôvod neprípustnosti trestného stíhania len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takéhoto činu viedlo trestné stíhanie.
Zo základných zásad trestného konania vyplýva, že súd môže rozhodovať o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, pričom skutok musí obsahovať konkrétne identifikačné údaje, aby nemohol byť zamenený s iným. S poukazom na tieto zásady je okresný prokurátor toho názoru, že skutok obvineného F. D. z mája 2008 nie je ten istý ako skutok, ktorý je predmetom rozsudku Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T/197/2010 zo dňa 25.5.2011. V konaní potom o skutku F. D. z mesiaca máj 2008 spôsobom uvedeným v obžalobe nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Pri takomto chápaní toho istého skutku v obdobných prípadoch by boli ukrátení poškodení, pri ktorých sú subjektom títo trestného konania a nemohli by uplatniť svoje zákonné práva podľa § 46 Trestného poriadku.
Okresný prokurátor preto navrhol, aby krajský súd vyhovel jeho sťažnosti a uložil Okresnému súdu v Galante, aby znovu konal a rozhodol.
Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.
V prvom rade treba predovšetkým uviesť, že krajský súd má k dispozícii dva protichodné názory na ďalší procesný postup v posudzovanej trestnej veci, pričom názor Okresného súdu v Galante považuje za správny a zákonný.
Podľa § 92 odsek 2, ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písmeno b/ až k/, k zahladeniu odsúdenia dochádza vykonaním príslušného trestu. Peňažný trest, ktorý bol uložený obvinenému F. D. v trestnej veci vedenej pod sp.zn. 2T/197/2010 v rozsudku zo dňa 25.5.2011 je trestom, po vykonaní ktorého dochádza k zahladeniu odsúdenia na základe príslušného ustanovenia Trestného zákona.
Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
V nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia treba podotknúť, že zodpovedá skutočnosti, že v prípade ďalšieho prejednávania obžaloby na obvineného F. D. vedenej na okresnom súde pod sp.zn. 29T/7/2014 by v súvislosti s predchádzajúcim odsúdením v konaní vedenom na Okresnom súde v Galante pod sp.zn. 2T/197/2010 prichádzalo pri naozaj pokračovacej trestnej činnosti o postup podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona.
V tomto význame krajský súd tiež podotýka, že peňažný trest bol F. D. v konaní vedenom pod sp.zn. 2T/197/2010 zaplatený, a teda vykonaním tohto trestu dochádza zo zákona k zahladeniu odsúdenia v posudzovanej trestnej veci obvineného.
Za tejto situácie krajský súd považuje potom za správny názor okresného súdu vyslovený v napadnutom uznesení v tom význame, že neprichádza do úvahy reparácia výroku o treste v predchádzajúcom odsúdení, ktorý bol zahladený a ktorý tak vlastne neexistuje. Pokiaľ totiž nastal priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu stav zahladenia odsúdenia tento stav znamená, že neexistuje odsúdenie, ktorým bola uložená sankcia a jeho dôsledkom i musí byť v záujme ústavného princípu právnej istoty, že nemôže dôjsť k zhoršeniu postavenia obvineného, nemôže existovať zákonná možnosť umožniť otvorenie trestnoprávneho vzťahu, ktorý už bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky pre obvineného spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Krajský súd je toho názoru, že prípadné uznanie viny obvineného F. D. v novom konaní, zrušenie predchádzajúceho rozsudku vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste, ktorý bol zahladený a ktorý tak v podstate neexistuje, by bolo nezákonným postupom, ktorý nemá oporu v žiadnych ustanoveniach Trestného poriadku.
Z týchto dôvodov potom krajský súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného údu je zákonné a preto o sťažnosti okresného prokurátora rozhodol tak, že túto zamietol podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.