Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/82/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu B. C., bytom v C., E. Č.. X, zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 proti žalovaným 1. Slovnaft, a.s., so sídlom v Bratislave, Vlčie hrdlo č. 1, 2. Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.11.2021 č.k. -357 v znení opravného uznesenia zo dňa 28.1.2021 č.k. -376 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný v druhom rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.132,00 eur s 5,15% úrokom z omeškania od 1.7.2014 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody na zdraví.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá mu vznikla dňa 9.5.2013 pri jazde na bicykli po chodníku popri benzínovej pumpe Agip v Košiciach na ulici Palackého, kde prednou časťou hlavy narazil do reklamného panelu čerpacej stanice Agip, pričom v dôsledku nehody utrpel zlomeninu sedlovitého výbežku čeľuste, stratové poranenia hornej pery, subluxáciu štyroch zubov a vyrazenie zuba č. 22. V dôsledku tohto úrazu bol žalobca v ústavnej starostlivosti od 9.5. do 13.5.2013 a lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.10.2013 mu bol priznaný celkový počet 90 bodov. Ďalej súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a to najmä predloženého kolaudačného rozhodnutia Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach zo dňa 27.10.2005, fotografií, ohliadky na mieste samom, ako aj z výsluchu svedka B. O..

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že reklamný panel tak, ako bol pôvodne osadený právnym predchodcom žalobcu následne vytvoril prekážku na tomto chodníku. Žalovaný v prvom rade síce prekážku nevytvoril, avšak akonáhle zistil, že reklamný panel sa stal prekážkou na chodníku, bol v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti povinný urobiť opatrenia, aby zabránil vzniku škody, čo však neurobil. Pokiaľ išlo o porušenie právnej povinnosti, dospel k záveru,

že ako správca cesty mu uložil povinnosť v , zákona o cestnej premávke, t.j. povinnosť odstrániť prekážku, resp. prekážku označiť. Bol teda toho názoru, že žalovaný v druhom rade zodpovedá za porušenie povinnosti podľa .

5. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj sám žalovaný porušil ust. § 55 ods. 2 zákona o cestnej premávke, keď v rozpore s týmto ustanovením jazdil po chodníku na bicykli a prispel tak svojim pričinením ku škodovej udalosti. Pokiaľ išlo o príčinnú súvislosť dospel súd k záveru, že hlavná príčina nehody bola prekážka v podobe reklamného panela zasahujúceho do chodníka pre peších, pričom táto prekážka nebola odstránená ani riadne označená, za čo zodpovedajú žalovaní. Nebyť tejto prekážky na chodníku, nedošlo by k úrazu žalobcu. Súd preto ustálil mieru spoluzavinenia žalobcu v rozsahu 20% oproti miere zavinenia žalovaných v rozsahu 80%. Vzhľadom na to, že žalovaní majú solidárne postavenie, súd im uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody v rozsahu 80%, teda v sume 1.132,00 eur. V prevyšujúcej časti preto súd žalobu zamietol.

6. Vzhľadom na to, že žalovaní boli v omeškaní s plnením peňažného záväzku súd im uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne od 1.7.2014 do zaplatenia.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. majúc za to, že žalobca mal v konaní úspech len v rozsahu 80% a teda jeho neúspech bol v rozsahu 20% a teda jeho pomerný úspech predstavuje sumu 60%, preto priznal žalobcovi voči žalovaným aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v druhom rade. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu vo vzťahu k nemu v celom rozsahu zamietol.

9. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neustálil a riadne sa nevysporiadal s otázkou vlastníctva a správy cesty (chodníka), na ktorej ku škodovej udalosti došlo. Uviedol, že Národnou diaľničnou spoločnosťou nebola v konaní predložená žiadna zmluva, ktorou by práva a povinnosti vrátane samotného vlastníctva predmetného chodníka prešli na neho (nebola predložená zmluva prevádzajúca vlastníctvo predmetnej stavby, ani zmluva o výkone správy). Samotným preberacím protokolom nemožno nadobudnúť vlastnícke právo ani iné práva a povinnosti a už vôbec nie práva k nehnuteľnosti. Má teda za to, že v konaní nebol preukázaný prevod práv a povinností z Národnej diaľničnej spoločnosti ako stavebníka cesty, objektu 102-00 na Mesto Košice. Súd teda dospel k nesprávnemu záveru, že je správcom križovatky Prešovská - Sečovská II. etapa, objekt č. 102-00. Na základe toho súd nesprávne dôvodil a určil jeho pasívnu legitimáciu.

10. Ďalej uviedol, že ak by aj došlo správcom cesty k porušeniu právnej povinnosti, má za to, že tento môže zodpovedať len za škodu predvídanú zákonom, teda že škodu spôsobenú tým subjektom, u ktorých zákon predpokladá, že budú cestu, resp. v tomto prípade chodník pre peších používať. Žalobca však ako cyklista nepoužíval chodník v súlade s tým, na čo je chodník právnymi predpismi určený. Cestný zákon stanovením príslušnej povinnosti nepredvídal, že by cyklistovi mohla byť na chodníku spôsobená škoda. Nedošlo teda k naplneniu kauzálneho nexusu medzi konaním, resp. jeho opomenutím a škodou vzniknutou žalobcovi tak, ako nesprávne uzavrel súd, ale naopak bol daný jednoznačný kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním žalobcu a škodou, ktorú si sám takýmto protiprávnym konaním spôsobil. K vzniku škody na zdraví žalobcu teda viedlo jeho nezákonné správanie a opak nebol v konaní žalobcom (ani súdom) preukázaný, dokonca takýto záver jednoznačne konštatoval aj samotný súd. Okrem užívania chodníka zákonom zakázaným spôsobom žalobca vzniku škody v danom rozsahu prispel aj vlastnou nepozornosťou. V danom prípade sa teda nejednalo len o spoluzavinenie žalobcu, ale o jednoznačné porušenie právnych predpisov a teda o výlučné zavinenie zo strany žalobcu.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalovaný v druhom rade porušil právnu povinnosť odstrániť prekážku, resp. označiť v zmysle , ktorý následne aj správne právne posúdil, ak vychádzajúc zo spoluúčasti žalobu na spôsobenej škode zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi náhradu škody v rozsahu 80% z uplatnenej škody. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

14. K odvolaniu žalovaného v druhom rade je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že v konaní nebol pasívne legitimovaný, nakoľko z predložených dôkazov súd nesprávne dospel k záveru, že je správcom križovatky Prešovská - Sečovská, II. etapa, objekt č. 102 - 00.

15. V prejednávanej veci je nesporné, že zhotoviteľ Inžinierske stavby Košice odovzdal dňa 25.10.2005 práce súvisiace s objektom 102-00 Národnej diaľničnej spoločnosti ako investorovi stavby, ktorý ho prevzal a následne protokolom odovzdal Mestu Košice. Na daný úsek uvedenej stavby (cestná komunikácia s chodníkom) bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie Krajským úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie dňa 27.10.2005 a užívanie predmetnej stavby príslušnými stavebnými objektmi bolo povolené od 30.10.2005. Je nesporné, že predmetom odovzdania bola križovatka Prešovská - Sečovská, II. etapa a objektu 102-00 cesty I/50, t.j. časť trasy od Palackého. Je teda zrejmé, že sa jednalo o miestnu komunikáciu.

16. Podľa pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia, technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne cesty a účelové cesty.

17. Podľa miestne cesty sú vo vlastníctve obcí.

18. Podľa správu pozemnej komunikácie vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že miestne cesty sú vo vlastníctve obcí, ktoré zároveň vykonávajú ich správu, pokiaľ nezaložili resp. nezriadili právnické osoby na tento účel. Obce sú teda nielen vlastníkmi miestnych ciest ale aj ich správcami.

20. V prejednávanej veci nie je sporné, že na základe výsledku preberacieho konania zhotoviteľ Inžinierske stavby a.s. Košice odovzdali práce súvisiace s objektom 102-00 cesta I/50-trasa „C“ Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. Bratislava, ktorá ich zároveň dňa 21.10.2005 odovzdala správcovi Mestu Košice. Uvedená stavba je miestnou cestou, a preto v zmysle ust. a žalovaný v druhom rade - Mesto Košice treba považovať za vlastníka, ktorý vykonáva aj jej správu, pokiaľ na tento účel nezaložil alebo nezriadil právnickú osobu.

21. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že žalovaný v druhom rade - Mesto Košice je správcom miestnej cesty, a preto v konaní je pasívne vecne legitimovaný.

22. Žalovaným v druhom rade - Mestom Košice došlo k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej z ust. a tým, že neodstránil prekážku cestnej premávky, resp. ju neoznačil, preto zodpovedá za vzniknutú škodu, a to vo vzťahu k všetkým účastníkom cestnej premávky.

23. Možno súhlasiť s názorom žalovaného v odvolaní v tom, že vznik škody na zdraví žalobcu bolo spôsobené aj jeho nezákonným správaním, avšak nezákonné správanie žalobcu nebolo jedinou príčinou vzniku škody.

24. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

26. Východiskom tohto ustanovenia je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba výsledkom konania škodcu, ale i samotného poškodeného. Preto je potrebné, aby poškodený buď pomerne, alebo celkom niesol škodu vzniknutú na jeho strane. V prípade pomerného zavinenia poškodeného nesie poškodený škodu v tom pomere, v akom jeho jednanie či opomenutie prispelo k vzniku škody, o ktorej náhrade sa koná. Pri pomernom rozdelení škody ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu, a vychádza sa z miery zavinenia každého z nich a zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku škode a ako u škodcu, tak u poškodeného možno zobrať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody.

27. Pokiaľ ide o rozsah spoluzavinenia poškodeného, i povaha (hodnota) právom chráneného záujmu môže byť jedným z významných faktorov, ktoré ovplyvňujú pomer, v akom sa na vzniku škody podieľa konanie škodcu a poškodeného, a môže teda ovplyvniť i rozsah spoluúčasti poškodeného na vzniku škody. Život, telesná a duševná integrita, ľudská dôstojnosť a sloboda požívajú najvyššiu ochranu.

28. V prejednávanej veci je nesporné, že škoda na zdraví žalobcovi vznikla nielen v dôsledku ako tvrdí žalovaný nezákonného správania žalobcu ale aj v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným - Mestom Košice, ak ako správca miestnej komunikácie prekážku neodstránil ani ju neoznačil, čo bolo v konečnom dôsledku jednou z príčin vzniku škody žalobcovi.

29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že záujem žalobcu (ochrana života a zdravia) prevyšuje záujem chránený právom (dodržiavanie pravidiel cestnej premávky), z čoho následne správne vyvodil aj mieru spoluzavinenia žalobcu v rozsahu 20% oproti miere zavinenia žalovaných v rozsahu 80%.

30. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom zistení a v nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

31. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalobca, preto odvolací súd uložil žalovanému v druhom rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

32. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).