Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-132-2013.pdf
PDF · 94.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/132/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislav Duditša a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobcu U. U., O.. XX.X.XXXX, V. Č. XX, O. M., zastúpeného JUDr. Jurajom Kulom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, proti žalovanej Komunálnej poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, Bratislava, v konaní o zaplatenie 319,88 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie, č.k. 8C/265/2012-46 zo dňa 19.12.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 19.12.2012, č.k. 8C/265/2012-46 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 319,88 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.04.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 19,- eur titulom súdneho poplatku a právneho zastúpenia vo výške 130,12 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 420, 428, 442 ods. 1, § 797 ods. 1, 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. g), h), i), § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b), c), § 11 ods. 5, 6, 7, zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vzal za preukázané, že dňa 6.4.2012 v čase okolo 11,15 hod. na úseku cesty W. U. D. Y. R. M. M. X. F. Y. M. došlo ku škodovej udalosti, ktorú spôsobil vodič pred žalobcom idúceho motorového vozidla zn. N. L., W.: M. XXXCP, L. P., V. V. XXX. Škodová udalosť nastala tak, že počas jazdy došlo spod kolies vozidla L. P. k vymršteniu dvoch kameňov, ktoré následne priamo narazili a poškodili čelné sklo motorového vozidla zn. V. XXXL F. W.: M. XXX N. žalobcu. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil, že škoda bola v danom prípade spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla L. P.. Z výsledkov vykonaného dokazovania, či už výsluchom svedka vodiča motorového vozidla, spod ktorého došlo k vymršteniu kameňov a následnému rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu, jasne vyplynula zhoda v popise poistnej udalosti s poukazom na predložené listiny. Jasne, určite, vecne ako aj v časovej súvislosti z výsledkov vykonaného dokazovania bola preukázaná žalovanou namietaná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním poistenca. Výška škody zo strany žalobcu bola preukázaná predložením faktúry o vykonaní výmeny čelného skla zo strany EUROP - AUTOSKLO Košice, s.r.o., zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXXXXXXX na sumu 319,88 eur. Vodič, ktorý spôsobil danú poistnú udalosť, ako aj poškodenie čelného skla na motorovom vozidle žalobcu bol v čase vzniku poistnej udalosti poistencom
žalovanej a svojou výpoveďou nijako nespochybnil vznik poistnej udalosti. Vzhľadom na to, že žalovaná včas predmetnú sumu žalobcovi neuhradila, zaviazal ju zaplatiť mu spolu s istinou aj 9 % ročný úrok z omeškania od 15.8.2010 do zaplatenia. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. písm. f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania namietal, že je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Poškodený je tiež povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj bezpečne preukázaná a bezprostredná. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I ÚS 177/2008. Pritom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že preukázanie nároku sa odvíja od výpovede žalobcu. Vodič motorového vozidla N. L. L. P. vypovedal, že nevidel, že z vozidla, ktoré viedol, odletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo vozidla žalobcu. Vodič L.. P. - osoba označená ako žalobca si nemohol byť vedomý, že spôsobil škodu na čelnom skle za ním idúceho vozidla. Ani súhlasné tvrdenie poisteného a poškodeného o oznámeniach o poistnej udalosti nepreukazujú, že škoda bola spôsobená poisteným žalovaného v danom čase na uvedenom mieste, vodič motorového vozidla N. L., W.: M. XXX N. len spísal záznam o dopravnej nehode, teda o tom, že mu žalobca tvrdil, že práve spod jeho kolies odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo vozidla žalobcu. Teda v prípade odmrštenia skalky (kameňa) od kolies motorového vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného kameňa nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť nemôže zaregistrovať. Rovnako je diskutabilné, či poškodený mohol zaregistrovať, že skalka bola odmrštená práve od poisteného motorového vozidla. Pri škode na čelnom skle ide o stret najmenej dvoch prevádzok. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že na krajnici cesty sa nachádzali kamienky. Osoba označená ako škodca uviedla, že vozidlo žalobcu premávalo vo vzdialenosti dvoch - troch metrov za ním, preto bolo na mieste uplatniť spoluzodpovednosť žalobcu za vznik škody, keďže aj žalobca ako poškodený bol povinný dodržiavať prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a premávať vo väčšej vzdialenosti od vozidla N. L.. Žalovaný tiež namietal, že v danom prípade bolo potrebné, aby sa súd vysporiadal aj so spoluzodpovednosťou správcu komunikácie. Napokon v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo odskočením kameňa spod kolies vozidla poisteného žalovaného. Vymrštenie kameňa spod automobilu predstavuje podľa žalovanej odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily. Takéto fyzikálne sily sú neustále prenášané predovšetkým na vozovku, a tým aj na všetky predmety v danom okamihu nachádzajúce sa na vozovke. Preto vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade teda sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len o sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Teda ide o okolnosť priamo nesúvisiacu s prevádzkou motorového vozidla. Obdobná okolnosť by nastala, keby predchádzajúci automobil splašil zviera, ktoré by následne spôsobilo škodu na vozidle jazdiacim za týmto vozidlom. Teda v danom prípade nie je podľa odvolateľa daný priamy bezprostredný vzťah príčiny a následku. V danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a samotná skalka, kameň, teda odmrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na vozidle sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobilo. V danej veci prichádza podľa žalovanej do úvahy aj exkulpácia, teda vyvinenie sa žalovanej, keďže vozidlo poisteného žalovanej spĺňalo predpísané požiadavky na prevádzku, bolo riadne spôsobilé na prevádzku po cestných komunikáciách a poistený žalovanej nemohol udalosti predísť ani pri všetkom - možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať. Nebolo preto v silách poisteného žalovanej zabrániť tejto udalosti a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, mal súd prvého stupňa takýto nárok zamietnuť.
Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že žalovaná v odvolaní trvá na argumentoch, ktoré namietala počas konania na súde prvého stupňa. Žalobca v dôvodoch vyjadrenia akcentoval na to, že vymrštenie kameňov spod kolies motorového vozidla poistenca žalovanej, je nepochybne okolnosťou, ktorá súvisí s prevádzkou dopravného prostriedku a je objektívne spôsobilá
vyvolať škodu, pričom táto okolnosť je aj v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Vyporiadanie škody zo stretu prevádzok motorových vozidiel neznamená automaticky, že každý z jeho prevádzkovateľov zodpovedá za škodu. Pritom z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa vyplynulo, že žalobca išiel v premávke za žalovaným v bezpečnej vzdialenosti, 10 - 15, možno 20 metrov, teda účasť na vzniklej škode nemal. Pokiaľ v odvolaní žalovaná namieta, že chýba priama príčinná súvislosť, žalobca má za to, že súd prvého stupňa správne skonštatoval, že vymrštenie kameňov spod kolies motorového vozidla poistenca žalovanej, idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu, je nepochybne okolnosťou, ktorá súvisí s prevádzkou dopravného prostriedku a je objektívne spôsobilá vyvolať škodu, pričom táto okolnosť je aj v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pokiaľ žalovaná namieta, že poistenec žalovanej neporušil žiadne povinnosti, žalobca poukazuje na to, že úprava zodpovednosti za škodu, spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až 431 OZ je založená na princípe objektívnej zodpovednosti.
Žalovaná na výzvu odvolacieho súdu v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. k možnému použitiu ust. § 431 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní vo veci, ktoré sa vzťahuje na danú vec, a ktoré pri doterajšom rozhodovaní použité nebolo, vo svojom vyjadrení poukázala na to, že na základe výpovede škodcu (poisteného žalovanej) sa pohyboval vo vzdialenosti 2 - 3 metrov od vozidla žalobcu. Preto navrhol určiť spoluúčasť žalobcu na vzniklej škode vo výške 50 % aj v súvislosti s aplikáciou ust. § 415 Občianskeho zákonníka.
Žalobca v písomnom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedol, že nenesie žiadnu spoluzodpovednosť za vzniknutú škodu, keďže odskočenie kamienkov spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla je udalosť tak náhla a prekvapujúca, že nie je možné jej zabrániť ani vynaložením všetkého úsilia.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.4.2014 o 8,55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 221, II. posch., pričom miesto a časť verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 14.4.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) odvolací súd uvádza, že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 427 a 428 Občianskeho zákonníka, opomenul aplikovať aj ust. § 431 OZ. Napriek tomu, že neaplikoval pre svoje rozhodnutie aj ustanovenie § 431 OZ, toto právne pochybenie však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zodpovednosť podľa ust. § 431 Občianskeho zákonníka je objektívnou zodpovednosťou a nadväzuje na právnu úpravu ust. § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka, pri ktorej je rozhodujúca účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie medzi nimi je závislé na tejto účasti a predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok, predovšetkým tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje i prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, vedúca ku vzniku škody. Pokiaľ ide o také okolnosti alebo také konanie alebo opomenutie, s ktorými škodlivý následok nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a nevzniká ani zodpovednosť ako dôvod vyporiadania.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti podľa § 427 až 431 Občianskeho zákonníka sú vznik škody, osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku (udalosti vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky) a príčinná súvislosť medzi nimi.
Hlavnou podmienkou zodpovednosti podľa § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka je, že ide o škodu spôsobenú (vyvolanú) osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom medzi osobitnou povahou a škodou musí byť príčinná súvislosť. Subjektom tejto zodpovednosti je vždy prevádzateľ dopravného prostriedku. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (§ 428 Občianskeho zákonníka).
Keďže v prejednávanej veci sa žalobca domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa pred ním idúceho vozidla poisteného L. P., ide nepochybne o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú v prevádzke motorového vozidla, lebo nebyť tejto prevádzky poisteného L. P., nedôjde ani k vymršteniu kameňa ani k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením odvolateľa, že škoda bola spôsobená vonkajšom okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke. Preto liberácia (zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa) v zmysle § 428 OZ v prejednávanej veci neprichádza do úvahy.
Príčinou vzniku škody nebola samotná „skalka“ ležiaca na vozovke, ako to prezentuje odvolateľka, ale jej odskočenie z vozovky, spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku poisteného L. P., čo možno mať v tomto štádiu konania za preukázané na základe zhodných výpovedí žalobcu a svedka L. P.. Vymrštenie kameňa vyplýva z osobitnej povahy prevádzky (akéhokoľvek) motorového vozidla. Preto nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že v danom prípade ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla.
Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci vykonaným dokazovaním bol nepochybne preukázaný vznik škody na motorovom vozidle žalobcu, ako aj jej výška, bolo preukázané, že škoda vznikla v dôsledku vymrštenia kameňa spod kolies motorového vozidla poisteného L. P., teda sa tak stalo v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného L. P.. Z vykonaného dokazovania je preukázaná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla poisteného L. P., pretože zhodnými výpoveďami účastníkov konania bolo preukázané, že k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobil škodu na prednom skle motorového vozidla žalobcu, došlo práve spod kolies poisteného L. P.. Je totiž zrejmé, že v čase škodovej udalosti na danom úseku cesty nejazdili žiadne iné motorové vozidlá a takýto záver vyplýva aj z opisu skutkového deja a výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa.
V konaní nebolo preukázané, žeby žalobca mohol škode nejakým spôsobom zabrániť, resp. že (v určitom rozsahu) by mal účasť na spôsobení vzniknutej škody a nebol daný ani žiaden dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu poisteného L. P. v zmysle ust. § 428 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Liberácia podľa tohto zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke, ako v tomto prípade.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 319,88 eur s prísl. ako vecne správny.
Vecne správny je aj výrok o trovách prvostupňového konania. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal neúspešnú žalovanú na náhradu trov konania úspešného žalobcu a správne ustálil aj výšku trov vrátane trov právneho zastúpenia.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešný žalobca náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, avšak v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia ich nevyčíslil, preto v súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Krajský súd preto nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.