Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-6-2023.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. marca 2023 takto
rozhodol:
K.:
R. D., Q.G.. XX.XX.XXXX T. S., K. S., W. U. S., R. O. XXXX/XX, W. Č. T. T. T. Ú. X., D.,
uznáva sa za vinného, že
dňa 3. novembra 2022 v čase okolo 11.30 hod. v meste Levoča, okres Levoča, na ulici Železničný riadok, na autobusovej stanici, pod vplyvom alkoholu pristúpil k tam stojacemu poškodenému Z. E., kde po vzájomnej výmene názorov vybral z vrecka bundy kuchynský nôž, ktorého čepeľ priložil ku krku poškodeného a následne aj ku jeho boku, pričom sa mu vyhrážal zabitím, čím takto svojím konaním a vyhrážkami smrťou vzbudil u poškodeného Z. E. dôvodnú obavu, že by mohol vyslovenú hrozbu naplniť,
teda
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
čím spáchal
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
za to mu ukladá
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ukladá trest prepadnutia veci - 1 ks kuchynského noža s dĺžkou 28,5 cm a drevenou rúčkou a čepeľou o dĺžke 14,5 cm.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podala dňa 26.01.2023 na tunajší súd obžalobu na obvineného R. D. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona pre skutok, ktorý je popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po kladnom zodpovedaní otázok uvedených v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po stanovisku prokurátorky a obhajkyne, ktoré navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného ako aj vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe, prijal jeho vyhlásenie o vine a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o rozhodovaním o treste a ochrannom opatrení.
Obžalovaný má doposiaľ 9 záznamov v registri trestov opakovane pre násilnú trestnú činnosť, z toho 6 krát mu bol uložený nepodmienečný trest a 3 krát podmienečný trest, ktorého výkon mu bol ale následne nariadený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/150/2011 zo dňa 17.08.2011, právoplatným dňa 17.08.2011 pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 55 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona a pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Taktiež mu bol uložený trest prepadnutia veci
- 1ks noža s červenou rukoväťou a bolo mu uložené ochranné opatrenie vo forme protialkoholického liečenia ústavnou formou. Z ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou bol prepustený dňa 13.11.2014 a z výkonu trestu bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Pp/2/2015 právoplatným dňa 24.02.2015 s tým, že následne bolo uznesením právoplatným dňa 28.05.2019 rozhodnuté, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa osvedčil. Zo skutkovej vety rozsudku vyplýva, že obvinený sa dopustil konania tak, že pod vplyvom alkoholu bodol kuchynským nožom niekoľkokrát do tela svojho brata.
V evidencii priestupkov má obžalovaný jeden záznam za priestupok, ktorý súvisí s týmto posudzovaným trestným konaním, keďže dňa 03.11.2022 v poobedňajších hodinách na autobusovej stanici v Levoči pod vplyvom alkoholu, po krátkom rozhovore Y. Z. E., keď sa mu začal vzďaľovať smerom ku ulici Železničný riadok v Levoči, kričal nezrozumiteľné slová a v ruke držal kuchynský nôž, teda na miestach prístupných verejnosti nosil chladnú zbraň - nôž, ktorým mohol ublížiť na zdraví. Za uvedený priestupok mu bolo uložené pokarhanie.
Mesto Levoča vo svojej charakteristike obžalovaného uviedlo, že žije na adrese trvalého pobytu, je slobodný a jeho majetkové pomery, povahové a charakterové vlastnosti, sklony a záľuby, ani jeho správanie na verejnosti nie sú známe. Mesto Levoča neeviduje žiaden prípad prejednania priestupku ani iného správneho deliktu u obžalovaného.
Ústav na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Košice vo svojej charakteristike obžalovaného uviedol, že správanie obžalovaného je slušné a disciplinované. Úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku napĺňa, režim dňa dodržiava. Jeho formácia v podmienkach zmiereného režimu výkonu väzby prebieha vo požadujúcom sociálnom smere. Doposiaľ mu nebola uložená žiadna disciplinárna odmena, ani disciplinárny trest. Sociálne kontakty udržiava prostredníctvom korešpondencie a telefonicky.
Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplynulo, že obžalovanému bola odňatá vec - 1ks nôž o celkovej dĺžke 28,5 cm s drevenou rúčkou a čepeľou o dĺžke 14,5cm. Prevzatý nôž je zobrazený na fotodokumentácii. Obžalovaný potvrdil, že sa jedná o jeho nôž.
Podľa záverov znaleckého posudku MUDr. Beáty Husárovej, znalkyne v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že obžalovaný netrpí a ani v čase skutku netrpel duševnou chorobou v zmysle psychózy, ktorá by mala vplyv na chápavosť, kritičnosť, úsudok. Trpí závislosťou
na alkohole v III. vývojovom štádiu podľa Jelínka a prezentuje sa stratou kontroly a túžbou po požívaní alkoholu, pričom jeho schopnosť sebaovládania vo vzťahu k alkoholu je podstatne znížená. Závislosť na iných omamných a psychotropných látkach zistená nebola. V čase spáchania skutku trpel prechodnou duševnou poruchou, a to jednoduchou opilosťou stredne ťažkou, ktorá však nemala vplyv na jeho vnímacie a rozumové schopnosti, ktoré mal zachované. Jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania bola zachovaná. Ovládacie schopnosti boli vplyvom požitého alkoholu znížené len v ľahkej, nepodstatnej miere. Do uvedeného stavu sa dostal sám a dobrovoľne s plným vedomým možných následkov na jeho osobnosť a správanie, opakovane sa pod vplyvom alkoholu dopúšťal protispoločenských aktivít, pre ktoré bol súdne trestaný. V roku 2011 bol súdne trestaný za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví pod vplyvom alkoholu / pod vplyvom alkoholu bodol nožom o dĺžke čepele svojho brata do dutiny brušnej, do ľavej strany krku do blízkosti ľavej krčnice /. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a chápal zmysel svojho konania. Motívom užívať návykovú látku je u obžalovaného navodenie uvoľnenia, zlepšenia nálady, navodenie euforických pocitov v spoločnosti rovnako zameraných osôb, ako aj z dôvodu potlačenia abstinenčných prejavov. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný za predpokladu, že sa zdrží užívania alkoholu. Znalkyňa navrhla ochrannú protialkoholickú liečbu, u ambulantnej liečby nepredpokladá žiadúci efekt.
Obžalovaný k záverom znaleckého posudku uviedol, že je schopný nastúpiť na liečbu a súhlasí s ňou.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, súd ho uznal vinným zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 TZ, pretože sa inej osobe - Z. E., vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u neho mohlo vzbudiť dôvodnú obavu z uskutočnenia vyhrážok. Tým, že obžalovaný pri týchto vyhrážkach použil nôž, ktorý možno v zmysle § 122 ods. 3 Tr. zákona považovať za zbraň, dopustil sa konania závažnejším spôsobom. Obžalovaný konal ako osoba trestne zodpovedná v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona, pretože z jeho konania je zrejmé, že chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, a to záujem spoločnosti na ochrane pokojného občianskeho spolunažívania pred jeho hrubým narušením konaním, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy.
Pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal súd zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zákona. Ako na poľahčujúcu okolnosť súd prihliadol na to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval ( § 36 písmeno l/ TZ ) a za priťažujúcu okolnosť považoval súd to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený ( § 37 písmeno m/ TZ ). Na základe uvedeného tak pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je rovnaký a zákonný rámec trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej pri tomto prečine je tak 6 mesiacov až 3 roky.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, u ktorej mal súd množstvom predchádzajúcich odsúdení preukázané sklony k násilnému konaniu ako aj vzhľadom na charakter a závažnosť spáchaného trestného činu, ktorého sa dopustil s nožom, a teda obdobným spôsobom ako bol naposledy uznaný vinným rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/150/2011, dospel súd k záveru, že na obžalovaného je možné pôsobiť už len trestom spojeným s obmedzením jeho osobnej slobody, pretože iný druh trestu by u neho neplnil účel sledovaný Trestným zákonom. Súd taktiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil konania pod vplyvom alkoholu po tom, čo v minulosti absolvoval ústavné protialkoholické liečenie, keďže už v minulosti sa dopustil protiprávneho konania pod vplyvom alkoholu. Zároveň súd zohľadnil, že od 24.02.2015, kedy bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 3T/150/2011, sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že účel trestu o obžalovaného bude splnený uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, takto uložený trest považuje súd za spravodlivý a má za to, že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie.
Súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného, že účel trestu bude u neho naplnený uložením prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody, a to predovšetkým s poukazom na osobu obžalovaného a charakter jeho predchádzajúcich odsúdení, od ktorých aj keď uplynul dlhší čas, nemožno na nich
neprihliadať, pretože je zrejmé, že ani opakovaný pobyt obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody nemal na neho taký vplyv, že by sa nedopustil znova trestnej činnosti.
Na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písmeno b/ Tr. zákona, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Súd sa nestotožnil s návrhom obhajoby, že v prípade nepodmienečného odsúdenia by mal byť zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zákona súd môže zaradiť obžalovaného aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého by mal byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Vzhľadom na opakované odsúdenia obžalovaného za násilnú trestnú činnosť a vzhľadom na opakované výkony nepodmienečného trestu odňatia slobody mal súd za to, že miera narušenia osobnosti obžalovaného neodôvodňuje jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože ani opakované pobyty vo výkone trestu nemali na obžalovaného taký vplyv na jeho nápravu, že by sa nedopustil ďalšej trestnej činnosti. Na základe uvedeného súd nemal za to, že by náprava obžalovaného bola lepšie zaručená v ústave s minimálnym stupňom stráženia namiesto ústavu so stredným stupňom stráženia.
Keďže bolo nepochybné, že obžalovaný použil na spáchanie trestného činu nôž, ktorý je v jeho vlastníctve, uložil súd aj trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písmeno a) Tr. zákona.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, s poukazom závery znaleckého posudku a na to, že u obžalovaného bola konštatovaná závislosť na alkohole v III. vývojovom štádiu, uložil súd obžalovanému protialkoholické liečenie ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Poškodený môže podať odvolanie iba do výroku o škode.