Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Turecká republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, ul. Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB7-7-034/2023-AV, zo dňa 16. januára 2023, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa písmeno c) zákona č rozhodol o zaistení žalobcu dňom 16.01.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.03.2023 z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Zároveň žalovaný týmto rozhodnutím rozhodol o umiestnení žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia o zaistení a nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia. V odôvodnení správnej žaloby uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Poukázal na skutkový stav predchádzajúci tomuto zaisteniu opísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Dňa 06.12.2022 prijalo zariadenie pre cudzincov žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, počas doby umiestnenia v zariadení pre cudzincov. Vzhľadom na túto žalobcovu žiadosť mal žalovaný za to, že táto bola podaná výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, preto žalovaný vydal dňa 16.01.2023 napadnuté rozhodnutie. V tomto stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu na dobu do 16.03.2023 a ponechal žalobcu v zaistení. Žalobca poukázal v žalobe na to, že z obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov je zrejmé, že účelom zaistenia žiadateľa o azyl podľa tohto zákonného ustanovenia je ponechanie žiadateľa v zaistení, aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia dotknutého štátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom zmariť alebo oddialiť jeho administratívne vyhostenie. Podľa žalobcu je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo v súlade s ustanovením §88a ods. 1 písmeno c) a § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov presvedčivé zdôvodnenie, že v danej veci nebolo možné uplatniť iné menej závažné prostriedky než zaistenie; že žiadosť o azyl bola výlučne účelová; a že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia

žalobcu z územia Slovenskej republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia je možno uskutočniť v zákonom stanovených lehotách. Napadnuté rozhodnutie na základe ktorého bol žalobca zadržaný v zaistení, tieto atribúty riadneho odôvodnenia nespĺňa a preto je jeho držanie v zaistení nezákonné. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na výročnú správu USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku 2021 ako aj na iné správy o situácii Kurdov v Turecku, z ktorých je zrejmé, že dochádza v Turecku ku konfliktom medzi tureckými štátnymi orgánmi a kurdským etnikom a preto nemožno vopred a jednoznačne uzavrieť, že žalobcova žiadosť o azyl je účelová. Uvedené spôsobuje prekážka aplikácie ustanovenia § 88a ods. 1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov na prejednávanú vec, pretože žiadosť o azyl nie je výlučne účelová a teda neboli splnené zákonné podmienky pre držanie žalobcu v zaistení po podaní jeho žiadosti o azyl. Žalobca má za to ,že žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania dôvodov jeho žiadosti o azyl, ktoré sú ale nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol žalovaný ponechať cudzinca v zaistení. Nesprávny bol záver žalovaného o účelovosti žalobcovej žiadosti o azyl, ak vychádzal iba za toho, že žalobca nepožiadal o azyl hneď pri jeho zadržaní a že v minulosti zatajil svoju štátnu príslušnosť, pričom tak spravil zo strany z vyhostenia z krajiny pôvodu. Žalobca podal žiadosť o azyl hneď ako to bolo možné a touto žiadosťou realizuje svoje práv na azyl. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný vôbec nezisťoval konkrétne dôvody žalobcovej žiadosti o azyl, ani ich následne nekonfrontoval so všeobecne dostupnými informáciami o krajine pôvodu žalobcu. Má za to, že v prípade žiadateľa o azyl platí základný princíp prezumpcia proti zaisteniu cudzinca – žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, tieto je potrebné uplatniť ako prvé. Vo veci žalobcu neboli zistené či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie napr. : formou hlásenia pobytu, keďže žalobca je oprávnený zdržiavať sa v azylovom zariadení, kde mu budú poskytnuté základné potreby. Taktiež neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. Žalobca má za to, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení žalobcu nezdôvodnil na individuálnom princípe dĺžku doby zaistenia a rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Keďže žalovaný nedostatočne odôvodnil zásah do základného právo na osobnú slobodu žalobcu, tým nesplnil základné podmienky pre ich zaistenie, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a prepustil žalobcu zo zaistenia.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2023 popísal skutkový stav vo vzťahu k žalobcovi od jeho predvedenia dňa 16.11.2022 na OCP PZ Žilina v rámci readmisného konania kde bol vrátený orgánmi poľskej polície späť na územie Slovenskej republiky, cez konanie o zaistení (zaistenie zo dňa 16.11.2022 na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnenie do ÚPZC Sečovce) a konanie o administratívnom vyhostení (rozhodnutie o administratívnom vyhostení zo daň 16.11.2022 v zmysle ustanovenia písmeno b) ) až po vydanie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že dňa 06.12.2022 prijal Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce informácia o prijatí vyhlásenie žalobcu o udelenie azylu na území SR, vyhlásenie bolo podané počas doby umiestnenia žalobcu v tomto útvare. Z tohto dôvodu rozhodol žalovaný o zmene druhu zaistenia a to na písmeno c) a to z dôvodu existujúceho podozrenia, že účastník konania podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Správny orgán považuje zaistenie účastníka konania za účelné a efektívne, pretože v prípade účastníka konania je riziko úteku a nezaistením by sa naďalej pohyboval po členských štátoch bez finančných prostriedkov a zabezpečeného ubytovania, čo by mohlo viesť aj k nezákonnej činnosti. Taktiež je zaistenie aj účelné, pretože účastník konania je osobou, ktorá bola administratívne vyhostená. Žalovaný sa v konaní zaoberal a posudzoval aj tú skutočnosť, že v konaní dňa 16.11.2022 v zápisnici na správnom orgáne pod číslo PPZ-HCP-BB7-303-008/2022-AV zo dňa 16.11.2022 účastník konania uviedol, že nežiada o udelenie azylu na území SR a neuviedol žiadne dôvody brániace jeho administratívnemu vyhosteniu do domovskej krajiny. Žalovaný k svojmu vyjadreniu zabezpečil aj zápisnicu o vyjadrení účastníka konania na OCP PZ Nitra zo dňa 12.11.2022, ktorá nie je súčasťou administratívneho spisu, kde žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že po prepustení nezotrvá na území SR a odíde čo najskôr do Nemecka. Žalovaný sa rozhodol zaistiť žalobcu podľa písmeno c) nakoľko je zjavné, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca zavádzal správny orgán tým, ž dňa 12.11.2022 pricestoval neoprávnene na územie SR ukrytý v kamióne a po jeho kontrole uviedol, že je občanom Sýrie, ktorého nemožno vyhostiť a bolo mu vydané potvrdenie o zotrvaní na území SR. Po vydaní potvrdenia sa rozhodol, že vycestuje do Poľskej republiky a následne

do Nemeckej republiky. Polícia v Poľsku kontrolovala žalobcu na Poľsko – Nemeckej hranici a jeho dôslednou kontrolou bolo zistené, že žalobca je občanom Turecka a zavádzal správny orgán aby sa bránil administratívnemu vyhosteniu., na základe uvedeného bol v rámci Readmisnej dohody vrátený späť na územie SR. Vzhľadom na uvedené jeho konania má žalovaný za to, že jeho konanie je účelové a v prípade obavy o svoj život by podal svoju žiadosti o azyl hneď v prvej krajine európskej únie ktorou bolo Bulharsko. V prípade, ak účastník konania podľa svojej výpovede opustil domovskú krajinu z dôvodu obavy o svoj život prípadne iného nebezpečenstva, tak potom Bulharsko prestavuje bezpečnú krajinu, kde mu nehrozí žiadne neľudské zaobchádzanie, prenasledovanie alebo obava o život. Poprípade by účastník konania podal žiadosť o azyl hneď pri prvom kontakte s políciou, čo bolo dňa 12.11.2022 na OCP PZ Nitra, ale tam zavádzal správny orgán tým, že neuviedol správne údaje o jeho štátnej príslušnosti nakoľko vedel, že občanov Sýrie nemožno vyhostiť a bude prepustený. Pokiaľ ide o dobu zaistenia, túto žalovaný stanovil v súlade s ustanovením a to do 16.03.2023, z dôvodu prebiehajúcich úkonov o udelenie azylu žalobcovi na území SR. Presná doba zaistenia sa podľa žalovaného nedá určiť a je individuálna, závisí od viacerých faktorov v konaní o udelenie azylu ako aj v konaní o administratívnom vyhostení. Počas celej doby bude žalovaný postupovať podľa písmeno d) a skúmať, či trvá účel zaistenia, pričom týmto účelom sa rozumie udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany alebo výkon administratívneho vyhostenia do Turecka. Pokiaľ ide o pobytový tábor k tomuto žalovaný uviedol, že s námietkou, že tento je lepšie prispôsobený potrebám žalobcu žalovaný nesúhlasí, nakoľko jedinou jeho výhodou je voľný pohyb a pre účastníka konania je to lepšia možnosť k úteku do Nemecka, čím sa celý čas prezentuje. Správny orgán má za to, že podanie žaloby nie je dôvodné a rozhodnutie je správne, preto žiada aby súd správnu žalobu zamietol.

4. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 15.03.2023 podľa a nasledujúce (ďalej len ) postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná a je namieste žalobu podľa zamietnuť.

5. Na nariadenom pojednávaní súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnili a v prítomnosti žalovaného, ktorý zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Žalovaný zároveň uviedol, že doba zaistenia u žalovaného na základe napadnutého rozhodnutia je do 16.03.2023, avšak dňa 14.03.2023 bola u žalobcu predlžená doba zaistenia, nakoľko dôvody jeho zaistenia, ktoré sú uvádzané v napadnutom rozhodnutí aj naďalej trvajú. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je správne a zákonné. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že tento zavádza správny orgán, ktorý rozhodoval o jeho zaistení, čo je zrejmé z jeho prvotnej výpovede, kde uviedol, že nebude žiadať o azyl. Poukázal aj na to, že spolu s ním boli zaistení aj ďalší dvaja cudzinci, ktorí obidvaja toho času podali žiadosť o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu.

6. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu z dôvodu špecifikovaného v v ustanovení § 88 ods. 1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov, a to na čas nevyhnutne potrebný , najviac do 16.03.2023.

7. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

8. Podľa písmeno c) o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

9. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny

a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia

10. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu 3) nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.

11. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

12. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

13. Podľa § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).

14. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov, tento zákona sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy, správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Podľa o správnom konaní (ďalej len správny poriadok ) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

16. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

17. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

18. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP, môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia väzba) prebehnúť iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí mať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo iného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom vymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie, či vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka a ďalší proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo dňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009 A. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu). Rovnako podľa čl. 15

ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín (ďalej len ,,Smernica 2008/115/ES“) môžu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje. K zaisteniu je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné dostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia.

19. Pri posudzovaní otázky zaistenia občana tretej krajiny je potrebné vychádzať z toho, že zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.

20. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu ktorou je Turecko, a to rozhodnutím o administratívnom vyhostení č. PPz-HCP-BBB7-303-014/2022- AV zo dňa 16.11.2022 a podľa § 82 ods. 3 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, ako aj na ako aj na územie všetkých členských štátov na dobu jedného roka, pričom lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Na základe tejto skutočnosti správny orgán vydal toho istého dňa rozhodnutie č.: PPZ-HCP- BB7-303-020/2022-AV, ktorým zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu vyššie označeného administratívneho vyhostenia. V čase zaistenia žalobcu v Útvare pre zaistenie cudzincov v Sečovciach bola žalovanému dňa 11.01.2023 zaslaná informácia o tom, že Útvar prijal dňa 06.12.2022 vyhlásenia žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

21. Z obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že účelom zaistenia cudzinca je skutočnosť, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, aj keď existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Jedným z predpokladov postupu podľa uvedeného ustanovenia je, že žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Správny súd konštatuje, že zaisteniu žalobcu predchádzalo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky z dôvodu, že má neoprávnený pobyt na jej území (§ 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov). V rozhodnutí o administratívnom vyhostení správny orgán neurčil lehotu na vycestovanie cudzinca a zároveň vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu, čím predmetné rozhodnutie jeho doručením nadobudlo vykonateľnosť.

22. Žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľ o azyl, pričom v jeho prípade bolo žalovaným vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a až počas konania po jeho realizácii, žalobca požiadal o udelenie azylu. Predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov za účelom výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca požiadal o udelenie azylu, žalovaný pristúpil, pokiaľ mal za to, že dôvody zaistenia trvajú, k zaisteniu žalobcu podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov, týkajúceho sa zaistenia žiadateľov o udelenie azylu a z dôvodov v zmysle daného ustanovenia. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu je daný dôvod na jeho zaistenie podľa písm. c/ príslušného zákonného ustanovenia, teda, že existuje dôvodné podozrenie, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

23. Správny súd poukazuje na prvotné vyjadrenie žalobcu do zápisnice zápisnica podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku zo dňa 16.11.2022, kde uviedol, že pochádza z Turecka, odišiel s dvoma bratrancami, vycestoval oficiálne letecky do Srbska, kde vyhodil pas. Následne sa stretol s prevádzačmi, ktorí ich priviedli na Srbsko – Maďarské hranice, kde sa stretol s ďalším prevádzačom, ktorý ich naložil do auta a následne ho zobrali policajti na oddelenie, kde mu dali potvrdenie o zotrvaní na území SR

a prepustili ho. Potom sa stretli s ďalším prevádzačom, ktorý ich naložil do auta a išli s ním smerom do Nemecka, v aute ich bolo 6. Tento ich však oklamal, vyložil ich na pumpe pred Poľsko – Nemeckými hranicami, kde ich potom chytila polícia Poľskej republiky, ktorá ich eskortovala naspäť na Slovensko. Vo výpovedi uviedol, že má v Nemecku snúbenicu a uja. Uviedol, že keďže je C. je v Turecku trestaný. Na území SR nemá nikoho, nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby si zabezpečil ubytovanie. V žiadnej z krajín EÚ nežiadal o udelenie azylu, ani na území SR nežiada o azyl. Chcel by ísť do Nemecka a tam požiadať o azyl.

24. Taktiež súd poukazuje na jeho prvotné vyjadrenie do zápisnice zo dňa 12.11.2022 číslo PPZ-HCP- BA11-510-008/2022-AV na Oddelení cudzineckej polície PZ Nitra, kde uviedol, že je Sýrskej štátnej príslušnosti a zo Sýrie odišiel v septembri 2022 kvôli vojne. Odišiel do Turecka s pomocou prevádzača pričom cestoval do Istanbulu, nakoľko chcel ísť do Nemecka .... Na otázku aká je jeho cieľová cesta uviedol, že Nemecko. Tam chce požiadať o azyl a pracovať. Z domovskej krajiny odišiel kvôli vojne v Sýrii a keď ho prepustia z predvedenia chce ísť do Nemecka. Na Slovensku si nevie zabezpečiť ubytovanie, chce ísť do Nemecka.

25. Z uvedeného preto možno aj podľa názoru súdu konštatovať (v súlade s názorom správneho orgánu), že žalobca pôvodne nemal úmysel požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pretože takémuto jeho následnému postupu nezodpovedajú prvotné informácie, ktoré poskytol v rámci správneho konania – jeho vyjadrenie v zápisnici zo dňa 12.11.2022 a následne zo dňa 16.11.2022 kde uviedol, že nechce na území SR žiadať o azyl, že chce odísť do Nemecka a že v krajine pôvodu mu asi nehrozí žiadne nebezpečenstvo ani nie je ohrozený jeho život alebo zdravie. Na tieto skutočnosti sa odvolal aj vo svojom vyjadrení v zápisnici v konaní o zaistenie podľa § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov a následne aj vo svojom vyjadrení v zápisnici v konaní o zaistenie podľa § 88c ods. 1 písmeno a) zákona o pobyte cudzincov. Svoj úmysel požiadať o udelenie azylu prejavil až neskôr a to dňa 06.12.2022 a to v rámci prípravy jeho administratívneho vyhostenia, v čase, keď bol už na základe rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP-BB7-303-0202/2022-AV zo dňa 06.11.2022 umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Z takéhoto správania sa (prvotné vyjadrenie a následná žiadosť počas prípravy administratívneho vyhostenia) ako aj zo zámeru dostať sa do Nemecka možno uzavrieť, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobca požiadal rýdzo z dôvodu oddialenia administratívneho vyhostenia, pričom je nepochybné, že v jeho prípade existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré žalobcovi stále hrozí a jednou z možností ako dočasne pozastaviť, je práve žiadosť o udelenie azylu. Rovnako je nepochybné, že v prípade, ak by žalobca nepožiadal o azyl, zo strany príslušného správneho orgánu by bolo pokračované v realizácii jeho administratívneho vyhostenia. Správna bola preto správna úvaha žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a súd sa v tomto v plnom rozsahu stotožňuje s jeho názorom vyjadrením tak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj vo vyjadrení žalovaného k žalobe.

26. Pokiaľ žalobca namietal, že v jeho prípade neboli využité alternatívy, akými sú špecializované ubytovacie centrá pre žiadateľov o azyl, súd poukazuje na to, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom zaoberal alternatívami zaistenia v zmysle ustanovenia § 89 ZoPC, pričom aj samotné ustanovenie § 88a zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého bol žalobca zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu vyžaduje, aby boli skúmané menej závažné prostriedky, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí danými skutočnosťami dostatočne zaoberal. V konaní bolo preukázané, že žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na zloženie zábezpeky a rovnako aj to, že žalobca nevie preukázať zabezpečenie ubytovania, keďže na území Slovenskej republiky nemá žiadne príbuzenské vzťahy a ani žiadnych známych. Umiestnenie do náhradného zariadenia by v prípade žalobcu nebolo vzhľadom na prebiehajúce konanie o vyhostení a žalobcovo predchádzajúce správanie sa (zavádzanie správneho orgánu ako aj následný readmisný návrat a snaha dostať sa do Nemecka) vhodné správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí rozviedol svoju správnu úvahu týkajúcu sa využitia menej závažných prostriedkov podľa § 89 zákona o pobyte cudzincov, preto súd danú námietku nepovažuje za dôvodnú.

27. Podľa názoru súdu účel zaistenia žalobcu (výkon administratívneho vyhostenia) u žalobcu naďalej trvá, aj keď vzhľadom na ním podanú žiadosť o azyl dočasne nie je možné toto rozhodnutie vykonať. Zákonodarca podaniu žiadosti o azyl zaisteným cudzincom nepriradil absolútnu prioritu, pretože v príslušných ustanoveniach zákona o pobyte cudzincov s podaním takejto žiadosti o azyl nie je spojená povinnosť zastavenia konania o administratívnom vyhostení. Z ustanovenia § 88 ods. 3 zákona o pobyte

cudzincov výslovne vyplýva, že (vo vzťahu k prebiehajúcemu zaisteniu) podanie žiadosti o udelenie azylu nie dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje aj na § 77 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, ktoré ustanovenie spája s podaním žiadosti o azyl zaisteným cudzincom iba spočívanie vykonávania rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

28. Záverom správny súd konštatuje, že zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov vzhľadom na vyššie uvedené je súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a s poukazom na nedôvodnosť žalobných námietok aj účelné a efektívne.

29. Súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

30. Podľa ust. správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

31. Podľa ust. žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach, v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.