Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-128-2022.pdf
PDF · 79.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/128/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. A. pre prečin ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29.6.2022, č. k. 0T/110/2022-41, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.3.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.6.2022, č. k. 0T/110/2022-41, bol obžalovaný A. A. uznaný za vinného, že dňa 30.04.2022 v čase o 22.37 hodine v meste B. na ulici Námestie slobody na parkovisku predajne Lidl vykonával bez príslušného vodičského oprávnenia jazdu na vozidle Škoda Felícia, evidenčného čísla C., kde bol zákonným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Sereď, pričom mu bola vykonaná skúška na zistenie množstva alkoholu v dychu elektronickým prístrojom typu AlcoQuant 6020 plus sériového čísla A410165, číslo merania 5185 s výsledkom merania 1,03 mg/l alkoholu v dychu, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol obvineným úmyselne zmarený mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste, v neprospech obžalovaného. Odvolanie prokurátor odôvodnil nasledovne (skrátene): 2. 1 Súd pri ukladaní druhu a výmere trestu prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, na doznanie a oľutovanie trestnej činnosti obžalovaným ako aj na jeho postoj v prejednávanej veci. Súd konštatoval poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. l) Tr. zákona t. j. doznanie a oľutovanie trestnej činnosti. Teda pri prevahe poľahčujúcich okolnosti a súčasne berúc do úvahy to, že obžalovaný je riadne zamestnaný, z vlastnej iniciatívy začal absolvovať liečbu pre závislosť od alkoholu odo dňa 01.06.2022 a v súčasnosti sa na neho hľadí ako na netrestanú osobu, súd má za to, že na jeho prevýchovu a nápravu ako aj na ochranu spoločnosti postačuje uloženie výchovného trestu. S takýmto záverom súdu sa nestotožňujem, uvedený rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia podmienečného trestu odňatia slobody nepovažujem za primeraný a postačujúci na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. 2. 2 Nesúhlasím s úvahami súdu o druhu trestu a jeho výmere. V tomto prípade je potrebné pri ukladaní trestu vziať do úvahy samotnú osobnosť obžalovaného a najmä charakter páchanej trestnej činnosti. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a musí byt' úmerný k spáchanému trestnému činu a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Trest sa musí rovnať spôsobenému „bezpráviu“. V uvedenom prípade súd sa pri určovaní výmery a druhu trestu jednostranne zameral len na tie okolnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného, opomenul však prihliadať aj na ďalšie okolnosti prípadu, ktoré sú z hľadiska určenia výmery a druhu trestu relevantné. Obzvlášť poukazujem na tú skutočnosť, že obžalovaný je stíhaný za prečin ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil v minulosti už trikrát, za ktoré skutky bol súdmi právoplatne odsúdený, a to tak na podmienečný trest odňatia slobody (ktorý mu však bol premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody), ako aj na nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto je možné konštatovať, že obžalovaného ani výkon nepodmienečnému trestu odňatia slobody neviedol k náprave a neodradil ho pred ďalším páchaním trestnej činnosti, pričom poukazujem na tú skutočnosť, že sa jedná o špeciálneho recidivistu, ktorý opakovane páchal zhodnú trestnú činnosť. 2. 3 V zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. V danom prípade mám za to, že nie je možné akceptovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody páchateľovi, ktorý už bol za zhodnú trestnú činnosť trikrát odsúdený, a to aj na nepodmienečný trest odňatia slobody. Vychádzajúc z ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona pokiaľ ide o hodnotenie osoby páchateľa a jeho doterajšieho spôsobu života, treba uviesť, že jeho aplikácia prichádza do úvahy ak sa môže účel trestu dosiahnuť aj bez jeho výkonu predovšetkým v prípade, že páchateľ dosiaľ viedol riadny život. V danom prípade pri vyhodnotení všetkých jeho okolností ako aj vyhodnotení osoby páchateľa s poukazom na jeho (špeciálnu) recidívu mám za to, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nedáva nádej, že sa účel trestu u neho dosiahne aj bez výkonu trestu. Preto uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov považujem za neprimeraný a mierny, uložený trest rozhodne u osoby obžalovaného nenaplní účel individuálnej a generálnej prevencie. 2. 4 Mám za to, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto uložený trest odňatia slobody bude možné považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (§ 34 Trestného zákona). Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na ust. § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchané trestné činy primeraný a spravodlivý trest.
3. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Prvostupňový súd rozhodol o vine obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v odseku 1 tohto unesenia, na základe jeho vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní a ktoré súd prijal. Následne súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý výrok o treste na základe týchto zistení a záverov.
6. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, na doznanie a oľutovanie trestnej činnosti obžalovaným ako aj na jeho postoj v prejednávanej veci. Súd konštatoval poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. l/ Tr. zák., t. j doznanie a oľutovanie trestnej činnosti. Súd neakceptoval návrh prokuratúry, že v prípade ukladania trestu je potrebné prihliadnuť aj na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený). Formálnou náležitosťou recidívy je predchádzajúce odsúdenie páchateľa súdom za trestný čin. Ak o takomto predchádzajúcom odsúdení platí zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené výrokom súdu, nemôže ísť o recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Teda pri prevahe poľahčujúcich okolnosti a súčasne berúc do úvahy to, že obžalovaný je riadne zamestnaný, z vlastnej iniciatívy začal absolvovať liečbu pre závislosť od alkoholu odo dňa 01.06.2022 a v súčasnosti sa na neho hľadí ako na netrestanú osobu, súd má za to, že na jeho prevýchovu a nápravu ako aj na ochranu spoločnosti postačuje uloženie výchovného trestu.
7. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Pre posilnenie účelu trestu súd uložil obžalovanému taktiež peňažný trest vo výške 500,- Eur. Okrem uvedeného súd s poukazom na § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. z obligatórnych dôvodov uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie, nakoľko obžalovaného A. A. aktuálne uznal za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pričom za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku bol už obžalovaný v minulosti trikrát právoplatne odsúdený. V súvislosti s ukladaním trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie podľa zásady trikrát a dosť, súd poukazuje na predchádzajúce obdobné odsúdenia za jazdu motorovým vozidlom pod vplyvom návykovej látky, pretože podľa § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Obžalovaný dopúšťal tejto trestnej činnosti napriek tomu, že už bol za spáchanie zhodného trestného činu v minulosti súdom právoplatne odsúdený. Podľa § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Súd má za to, že uloženie uvedených trestov je pre obžalovaného dostatočnou výstrahou na to, aby v budúcnosti viedol riadny život a nedopúšťal sa už obdobnej trestnej činnosti.
8. Úvahy a závery prvostupňového súdu, uvedené v predchádzajúcich dvoch odsekoch, považuje odvolací súd za správne.
9. Uloženie viacerých trestov popri sebe tak, ako to urobil prvostupňový súd, považuje odvolací súd za primerané trestanie, ktoré je spôsobilé naplniť primárne účel tzv. individuálnej prevencie a sekundárne aj účel tzv. generálnej prevencie. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody má primárne výchovne pôsobiť na osobu obžalovaného. Trest zákazu činnosti uložený na doživotie, má ambíciu splniť účel trestu, ktorý záleží v tom, aby ochránil ostatných občanov pre obžalovaným ako páchateľom trestnej činnosti, ktorej sa dopúšťal v súvislosti s vedením motorového vozidla. Prokurátorom navrhovaný trest odňatia slobody, bez podmienečného odkladu jeho výkonu, by nesplnil žiaden z uvedených účelov. Obmedzenie osobnej slobody obžalovaného vo výkone trestu nie je potrebné na ochranu spoločnosti, pretože túto funkciu môže rovnako dobre splniť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie. Iné nebezpečenstvo, ktoré by si vyžadovalo izolovanie obžalovaného od spoločnosti výkonom trestu odňatia slobody, z jeho strany reálne nehrozí. Výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný ani pre výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život. Svedčí o tom správanie sa obžalovaného po spáchaní trestného činu, na ktoré poukazuje vo svojom rozhodnutí aj prvostupňový súd (ods. 6 tohto uznesenia).
10. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil tunajší súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné a preto ho zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.