Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-168-2013.pdf
PDF · 88.36 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/168/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava proti žalovanému O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom I., I. XXXX, zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, o zaplatenie 7528,31 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7528,31 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2766,76 eur od 26.7.2012 do zaplatenia a s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4761,55 eur od 1.8.2013 do zaplatenia a sumu 629,70 eur na trovách konania to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.7.2012 sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 2766,76 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný dňa 31.7.1994 v čase okolo 02:30 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou 0,49 promile alkoholu v krvi viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi 100 po štátnej ceste v smere od Vranova nad Topľou na Svidník, pričom pred obcou Nová Kelča vedeniu vozidla nevenoval dostatočnú pozornosť a v dôsledku neprimeranej rýchlosti sa s vozidlom dostal na trávnatú časť pravej krajnice, kedy strhol vedenie vozidla doľava a s vozidlom dostal šmyk a zišiel mimo vozovku vľavo v smere svojej jazdy, kde narazil do svahu a s vozidlom sa prevrátil. Pri nehode spolujazdec vo vozidle žalovaného B. M. utrpel ťažké zranenie, ktoré zanechalo trvalé následky s následnou invalidizáciou.
Žalobca poukazoval na to, že z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vyššie uvedeného motorového vozidla uhradil za žalovaného poškodenému ďalšiu náhradu škody z ublíženia na zdraví titulom straty na zárobku po skončení práceneschopnosti t.j. mesačnej renty, ktorá bola priznaná rozsudkom Okresného súdu vo Svidníku sp. zn. 6C/344/1996 za obdobie od 24.10.2011 do 25.6.2012 v celkovej výške 3483,84 eur s tým, že žalobca sa domáhal na žalovanom svojho nároku s poukázaním na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a, Vyhlášky č. 423/1991 Z.z. vo výške 2766,76 eur s príslušenstvom.
Dňa 15.10.2012 súd vydal platobný rozkaz pod č.k. 5Ro/212/2012-43, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom poukazoval na skutočnosť, že dlhodobo sa zdržiava v Českej republike a nevedel o nároku na náhradu škody, a preto sa chcel pokúsiť dohodnúť so žalobcom na mimosúdnom vysporiadaní sporu formou splátkového kalendára. Na základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie.
Podaním zo dňa 30.7.2013 žalobca rozšíril svoj žalobný návrh na sumu 7528,31 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca v priebehu konania vyplatil zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný poškodenému B. M. titulom straty na zárobku po skončení práceneschopnosti ďalšiu náhradu, a to za obdobie od 25.7.2012 do 24.6.2013 v celkovej výške 4761,55 eur, a tak spolu nárok žalobcu predstavoval sumu 7528,31 eur.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Z obsahu žaloby a z prednesu zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 7528,31 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 31.7.1994 v čase okolo 02:30 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou 0,49 promile alkoholu v krvi viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi 100 po štátnej ceste v smere od Vranova nad Topľou na Svidník, pričom pred obcou Nová Kelča vedeniu vozidla nevenoval dostatočnú pozornosť a v dôsledku neprimeranej rýchlosti sa s vozidlom dostal na trávnatú časť pravej krajnice, kedy strhol vedenie vozidla doľava a s vozidlom dostal šmyk a zišiel mimo vozovku vľavo v smere svojej jazdy, kde narazil do svahu a s vozidlom sa prevrátil. Pri nehode spolujazdec vo vozidle žalovaného B. M. utrpel ťažké zranenie, ktoré zanechalo trvalé následky s následnou invalidizáciou.
Celkový nárok žalobcu predstavovala suma 7528,31 eur, ktorá bola žalobcom vyplatená namiesto žalovaného poškodenému B. M. za obdobie od 24.10.2011 do 24.6.2013 ako nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví titulom straty na zárobku po skončení práceneschopnosti.
Žalovaný počas konania nepoprel nárok žalobcu a poukazoval na svoju finančnú situáciu s tým, že zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 23.4.2014 požadovala umožnenie splácania v splátkach maximálne po 30,00 eur mesačne s odôvodnením, že žalovaný je momentálne nezamestnaný, jeho manželka je na materskej dovolenke s maloletým dieťaťom a nemajú žiaden iný príjem, ktorý by umožňoval zaplatiť uplatňovanú sumu v hotovosti. Zároveň zástupkyňa žalovaného v prípade úspechu v konaní žalobcu navrhovala rozhodnúť o trovách konania s poukázaním na ustanovenie § 150 O.s.p.
Zástupkyňa žalobcu v súvislosti s návrhom zástupkyne žalovaného na splácanie v splátkach nesúhlasila so splácaním v splátkach s poukázaním na výšku požadovaných splátok a uplatňovanú istinu. Taktiež zástupkyňa žalobcu nesúhlasila s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. v súvislosti s náhradou trov konania, pretože samotný žalovaný vedel o nároku uplatňovanom zo strany žalobcu, lebo bol vyzývaný pred podaním žaloby na mimosúdne vyrovnanie sporu a svojím správaním spôsobil navýšenie trov konania a žalovaný v podstate mohol zabrániť aj súdnemu konaniu, a preto nemuselo dôjsť k súdnemu konaniu.
Z obsahu rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 1T/458/94-77 zo dňa 16.12.1994 vyplýva, že predmetným rozsudkom bol žalovaný O. Z. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 31.7.1994 asi o 02:30 hod. s tým, že s hladinou alkoholu v krvi vo výške 0,49 promile viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi 100 po štátnej ceste v smere od Vranova nad Topľou na Svidník, pričom pred obcou Nová Kelča vedeniu vozidla nevenoval dostatočnú pozornosť a v dôsledku neprimeranej rýchlosti sa s vozidlom dostal na trávnatú časť pravej krajnice, kedy strhol vedenie vozidla doľava a s vozidlom dostal šmyk a zišiel mimo vozovku vľavo v smere svojej jazdy, kde narazil do svahu a s vozidlom sa prevrátil. Pri nehode spolujazdec vo vozidle žalovaného B. M. utrpel ťažké zranenie, ktoré zanechalo trvalé následky s následnou invalidizáciou.
Z obsahu rozsudku Okresného súdu vo Svidníku č.k. 6C/344/96-170 zo dňa 9.10.2000 vyplýva, že predmetným rozsudkom bol žalovaný okrem iných nárokov zaviazaný zaplatiť žalobcovi B. M. nároky vyplývajúce v súvislosti s ublížením na zdraví a aj peňažnú rentu do budúcna z titulu náhrady na strate na zárobku.
Z obsahov dôkazov predložených zo strany žalobcu vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na zaplatenie súm, ktoré vyplatil namiesto žalovaného poškodenému za obdobie od 24.10.2011 do 24.6.2013 v celkovej výške 7528,31 eur.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.
Podľa § 135 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a, Vyhlášky MF SR č. 423/1991, poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.
V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že žalovaný dňa 31.7.1994 v čase okolo 02:30 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou 0,49 promile alkoholu v krvi viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi 100 po štátnej ceste v smere od Vranova nad Topľou na Svidník, pričom pred obcou Nová Kelča vedeniu vozidla nevenoval dostatočnú pozornosť a v dôsledku neprimeranej rýchlosti sa s vozidlom dostal na trávnatú časť pravej krajnice, kedy strhol vedenie vozidla doľava a s vozidlom dostal šmyk a zišiel mimo vozovku vľavo v smere svojej jazdy, kde narazil do svahu a s vozidlom sa prevrátil. Pri nehode spolujazdec vo vozidle žalovaného B. M. utrpel ťažké zranenie, ktoré zanechalo trvalé následky s následnou invalidizáciou.
Žalobca preukázal, že z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou uvedeného motorového vozidla uhradil za žalovaného poškodenému B. M. náhradu škody z ublíženia na zdraví titulom straty na zárobku po skončení práceneschopnosti t.j. mesačnej renty za obdobie od 24.10.2011 do 24.6.2013 v celkovej výške 7528,31 eur. Tieto skutočnosti vyplývajú z dôkazov predložených zo strany žalobcu s tým, že žalobca takto plnil na základe rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/344/1996.
Keďže žalobca poskytol plnenie poškodenému B. M.V. namiesto žalovaného, žalobcovi vzniklo právo domáhať sa nárokov, ktoré boli poskytnuté, a preto súd žalobe vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v čas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže v danej veci sa žalovaný dostal aj do omeškania so splnením svojho záväzku, súd priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania. Súd neumožnil žalovanému splácanie v splátkach tak ako
to požadovala zástupkyňa žalovaného, a to vzhľadom na výšku uplatňovanej istiny, čo predstavovalo sumu vyše 7000,00 eur a na výšku požadovaných splátok, kedy zástupkyňa žalovaného požadovala splácanie v splátkach po 30,00 eur mesačne. Išlo o značný nepomer výšky splátok a výšky priznanej istiny, a preto súd neumožnil žalovanému splácanie v splátkach tak ako to žalovaný požadoval.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal trovy žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 451,50 eur a cestovných výdavkov spojených s účasťou na pojednávaniach dňa 27.1.2014, 17.2.2014, 27.3.2014 a 23.4.2014 z Košíc do Humenného a späť tak ako boli vyčíslené zástupcom žalobcu, a to v celkovej výške 178,20 eur t.j. za 4 cesty po 44,55 eur (1 cesta Košice - Humenné a späť predstavuje 172 km).
Súd v danej veci nezhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania tak ako to navrhovala zástupkyňa žalovaného, a to s poukázaním aj na skutočnosť, že žalovaný bol vyzývaný zo strany žalobcu pred podaním žaloby na mimosúdne vysporiadanie sporu a svojím počínaním žalovaný v podstate zapríčinil to, že sa súdne konanie nakoniec uskutočnilo, a taktiež že došlo aj k navyšovaniu trov konania spôsobeného správaním sa zo strany žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.