Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/19/2015

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému: R. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX/ XX, XXX XX V., v konaní o vymoženie 2.200,58 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd p o k r a č u j e v exekučnom konaní s právnym nástupcom doterajšieho oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, a to obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.

III. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, súd trovy exekučného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného sa dňa 31.3.2015 začalo exekučné konanie proti povinnému za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 1.4.2014, vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO : 35862882 so sídlom v Bratislave.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. - 43 zo dňa 25.9.2015 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia zamietol. Proti citovanému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. - 70 zo dňa 14.4.2016 vrátil vec súdu prvého stupňa, a to vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté uznesenie nebolo doručené povinnému. Po vykonaní úkonov v zmysle uvedeného uznesenia Krajského súdu v Prešove tunajší súd opätovne predložil napadnuté uznesenie odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. - 80 zo dňa 28.6.2016 napadnuté uznesenie tunajšieho súdu potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. - 43 zo dňa 25.9.2015 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 1.8.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov č. k. -80 zo dňa 28.6.2016.

3. Súdny exekútor si na základe výzvy súdu zo dňa 29.9.2015 uplatnil trovy exekúcie vo výške 43,79 eur.

4. Súd šetrením v Obchodnom registri Slovenskej republiky zistil, že oprávnený obchodná spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. , so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 9.8.2017 v dôsledku jej zlúčenia s

jej právnym nástupcom, obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

5. Podľa a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,k“), ak tento zákon v až k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa a EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa (ďalej len „“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

8. Podľa , právny nástupca podľa a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu exekučného konania došlo k univerzálnej sukcesii keď pôvodný oprávnený ku dňu 9.8.2017 zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, pričom prechod práva vymáhaného v tomto konaní mal súd aj bez návrhu preukázaný výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

10. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

11. S poukazom na právoplatnosť uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil (výrok II. tohto uznesenia).

12. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.

14. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania ( ). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila ( ). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

16. Vzhľadom na neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol súd o náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia EP a , tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený procesne zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie, keďže nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie, preto oprávnený by v zásade mal povinnému nahradiť trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatňoval a zároveň z

obsahu spisu nevyplýva, že by mu vôbec nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal (výrok III. tohto uznesenia).

17. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

19. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

20. Podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

21. Podľa vyhlášky č. , v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

22. Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.

23. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

24. Podaním doručeným súdu dňa 13.4.2016 si súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania vo výške 43,79 eur, pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur, náhrad hotových výdavkov vo výške 3,30 eur - spotreba kancelárskeho materiálu 1,- eur, poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia 1,15 eur, poštovné za doručenie návrhu súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie 1,15 eur, a DPH vo výške 7,30 eur.

25. O trovách exekučného konania súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, tak, že súdnemu exekútorovi odmenu 33,19 eur nepriznal, nakoľko súdny exekútor v danom prípade návrh na vykonanie exekúcie nespisoval, ani mu nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, preto mu nárok na požadovanú odmenu nevznikol. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu za spotrebovaný kancelársky materiál 1,- eur, nakoľko súdny exekútor nepredložil súdu žiaden doklad (faktúra, pokladničný doklad) preukazujúci vznik takéhoto nákladu. Súd tiež súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za doručenie žiadosti o udelenie poverenia 1,15 eur, pretože z exekučného spisu mal preukázané, že predmetná žiadosť bola súdu doručená osobne. Ak aj exekútor s doručením tohto podania mal nejaké náklady, napr. v súvislosti s doručovaním cez svojho pracovníka alebo kuriéra, ktorý zásielku osobne priniesol na súd, výšku týchto nákladov spojených s jedným doručením súd nemal preukázanú, preto ich náhradu exekútorovi nepriznal. Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov - poštovné za doručenie návrhu na priznanie trov exekúcie 1,15 eur, ktorú však podľa názoru súdu nie je možné priznať a preniesť tak tieto náklady na účastníkov exekučného konania. V danom prípade nemožno doručenie návrhu na priznanie trov exekúcie súdu považovať za účelný úkon, ktorého vynaloženie v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. súviselo s vykonávaním exekučnej činnosti, resp. smerovalo k vymoženiu pohľadávky alebo s takýmto úkonom bezprostredne súviselo. Išlo o vyúčtovanie trov na základe výzvy súdu pre prípad zastavenia exekučného konania, bez ktorého by súd ani nemohol rozhodnúť o trovách exekučného konania, resp. bez ich špecifikácie a preukázania by ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Súd preto súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov ani za tento úkon.

26. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál vo výške 1,20 eur s DPH, súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR -16 zo dňa 29. apríla

2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t. j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spotrebný materiál, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie, súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd záverom poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci zo dňa 11.10.2021.

27. V tomto prípade oprávnený navrhol vykonanie exekúcie podľa rozhodnutia vydaného na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda na základe nulitného exekučného titulu, na podklade ktorého nemohla byť exekúcia vykonaná. Táto skutočnosť bola jednak dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne i príčinou zastavenia samotného exekučného konania. Z uvedeného dôvodu by mal oprávnený v zásade nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania, ale vzhľadom na skutočnosť, že súd súdnemu exekútorovi žiadne z ním uplatnených trov exekučného konania nepriznal, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I., II. a IV. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti III. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.