Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/137/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: J.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX A., št. občan SR proti žalovanému: R. M., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX A., št. občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému určená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.01.2003, č.k. -20 sa s účinnosťou od 07.06.2013 z r u š u j e.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07.06.2013 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči žalovanému s účinnosťou 3 roky spätne odo dňa podania návrhu. Žalobca je so žalovaným vo vzťahu rodič - dieťa. Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. -20 bola učená vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému v sume 2.000,- Sk, t.j. 66,- EUR mesačne k rukám matky žalovaného. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný ukončil štúdium na strednej škole v septembri 2009, v štúdiu ďalej nepokračuje a je schopný sám sa živiť. Žalobca je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný, i keď býval u žalobcu, na chod domácnosti neprispieval a ani v súčasnosti neprispieva.

Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu. Na pojednávaní nariadenom na deň 23.04.2014 žalovaný uviedol, že so žalobcom bol v kontakte, vedel o termíne pojednávania, avšak v predmetnom čase sa nachádzal na lekárskom vyšetrení v nemocnici.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti. Strednú školu ukončil v roku 2009 a v súčasnosti je zamestnaný. Sumu, ktorou žalobca prispieval na výživné, žalovaný nepoznal, nakoľko to bolo vecou dohody medzi žalobcom a matkou žalovaného, a to aj po tom, ako žalovaný dosiahol plnoletosť.

Podľa v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci výživného pre plnoleté dieťa opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu.

Súd má za preukázané, že vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému bola právoplatne určená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.01.2003, č.k. -20 v sume 2.000,- Sk (66,- EUR) mesačne k 15-tému dňu v mesiaci vopred k rukám matky žalovaného. V septembri 2009 žalovaný ukončil štúdium na strednej škole, v ďalšom štúdiu nepokračoval a v súčasnosti je zamestnaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že na strane žalovaného došlo k zmene pomerov, a preto bolo podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany žalobcu dôvodné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný je schopný sám sa živiť, a preto v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine došlo k zániku vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanému. Po vyhodnotení skutkových okolností a na základe citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanému ku dňu podania návrhu na súd, t.j. 07.06.2013.

Výživné pre plnoleté osoby možno s poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznať iba od začatia súdneho konania. Konanie je začaté dňom podania návrhu na súde. Z uvedeného možno analogicky vyvodiť záver, že predmetné zákonné ustanovenie je potrebné aplikovať aj v prípade rozhodovania o zrušení vyživovacej povinnosti. Rozhodovanie o určení vyživovacej povinnosti tak v širšom zmysle zahŕňa aj rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti. O vyživovacej povinnosti možno rozhodnúť so spätnými účinkami len vo veciach týkajúcich sa maloletých detí. S použitím výkladu a contrario súd dospel k názoru, že možnosť zrušenia vyživovacej povinnosti so spätnými účinkami sa nevzťahuje na povinnosť rodičov voči plnoletým deťom. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v čase podania návrhu plnoletý, súd mohol rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti len s účinkami k 07.06.2013, t.j. ku dňu, kedy žalobca podal návrh na súd. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči žalovanému s účinnosťou tri roky spätne odo dňa podania návrhu.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca bol v konaní úspešný len v časti uplatneného nároku, a preto s poukazom na súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.