Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-128-2010.pdf
PDF · 120.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/128/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľov: 1./ A. K., nar. XX.XX.XXXX a 2./ Z. K., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. Č.. XXX/XX, zastúpení advokátom: JUDr. Peter Peružek, Advokátska kancelária so sídlom Hlohovec, Radlinského 1 proti odporcovi: Obec Sokolovce, IČO: 00 312 991, so sídlom Sokolovce, Piešťanská 234/84, zastúpený advokátom: JUDr. Július Šefčík, Advokátska kancelária so sídlom Trnava, ul. 9. mája 15, o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 100%.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.06.2010 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že obaja sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemok s parc. číslom XXX/X, k. ú. K. o výmere 1.7039 ha podľa geometrického plánu Ing. Dezidera Slavoja z roku 1947, vedená ako orná pôda evidovaná Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Piešťany.
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že ako obdarovaní boli účastníkmi Darovacej zmluvy zo dňa 20.06.1991, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, katastrálne územie K. (pôvodne evidované v pozemkovoknižnej vložke č. XXX) a to konkrétne: pozemok s parc. č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 4.605 m2, parcela č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 14.897 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku pasienok o výmere 1.757 m2, parcela č. XXX/X, druh pozemku pasienok o výmere 1.565 m2, parcela č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 17.393 m2, parcela č. XXX/X, druh pozemku pasienok o výmere 16.934 m2. Tieto vyššie uvedené nehnuteľnosti vlastnila v celosti darkyňa - Pavla Kviteková, rod. Čikošová, nar. XX.XX.XXXX. Darkyňa darovala parcelu č. XXX/X, parcelu č. XXX/X, parcelu č. XXX/XX a parcelu č. XXX/X v celosti a zároveň darovala 2/3 z parcely č. XXX/X a 1 z parcely č. XXX/X navrhovateľom. V zmysle tejto darovacej zmluvy užívali navrhovatelia predmetné nehnuteľnosti od roku 1991 nepretržite až doteraz. Nakoľko parcela č. XXX/X sa stala spornou, navrhovatelia požiadali spoločnosť Geo -HaJ, s.r.o., (IČO: 36 243 175, so sídlom Piešťany, Vajanského 1976) o prešetrenie chronológii zmien vlastníctva, priebehu hraníc a výmery prídelovej parcely č. XXX/X, k. ú K.. Na základe vykonaného šetrenia predmetnou spoločnosťou bolo zistené, že parcela č. XXX/X bola písomne vytvorená z pôvodnej parcely č. XXX
na základe Prídelového plánu o výmere 1,7393 ha (17.393 m2) a Výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 11.10.1947 bola spolu s ďalšími parcelami pridelená prídelcovi Antonovi Nemcovi s manželkou Štefániou, rod. E.. V následnom geometrickom pláne Ing. Dezidera Slavoja z roku 1947 bola geometricky určená parcela XXX/X s výmerou 1,7039 ha (17.039 m2), nakoľko prídelová listina predchádzala vyhotoveniu geometrického plánu a vychádzala len z prídelového plánu. Na základe geometrického plánu zo dňa 19.05.1961 a rozhodnutia ONV OP v Trnave číslo S.-XXXX/ XXXX bol vykonaný vo vložke č. XXX S.od čd XXXX zo dňa 15.06.1961 zápis zmeny priebehu hraníc a výmer pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXX a XXX, pričom vznikli nové parcely XXX/X, XXX/ X B. XXX/X. Pri vyhotovení uvedeného plánu neboli rešpektované hranice prídelovej parcely XXX/X, ani parcela ako taká a došlo tak k zmenšeniu výmery prídelovej parcely č. XXX/X o cca 3.053 m2. Na základe geometrického plánu č. 920-0313-66-2112 a Hospodárskej zmluvy FIN 4-48/HZ1967 bol pod položkou výkazu zmien č. X/XXXX založený list vlastníctva na parcelu č. XXX/XX, ktorá mala byť odčlenená od pôvodnej parcely č. XXX/X, a to vo výmere 418 m2, čím opäť došlo k zmenšeniu výmery pôvodnej prídelovej parcely č. XXX/X na 1,3568 ha (13.568 m2). Prídelová parcela č. XXX/X sa po prvýkrát premietla v operáte evidencie nehnuteľností zápisom dedičského konania č. D 684/69 pod položkou výkazu zmien č. 15/1971 do „D“ časti LV č. XX. Dedičkou po poručiteľovi Antonovi Nemcovi sa stala manželka Štefánia Nemcová, rod. Kviteková, ktorá bola zapísaná na LV č. XX ako vlastníčka v podiele 1/1. Zároveň došlo k zápisu nových parciel do LV č. XX, a to č. XXX/X o výmere 717 m2, XXX/X o výmere 672 m2 a XXX/X o výmere 800 m2 a do LV č. XX bola zapísaná parcela č. XXX/X o výmere 635 m2. Všetky takto zapísané parcely vznikli z pôvodnej prídelovej parcely č. XXX/X, pričom výmera pôvodnej prídelovej parcely sa zmenšila na výmeru 1,0744 ha (10.744 m2). Následným zápisom dedičského konania č. D 1104/76 pod položkou výkazu zmien č. XX/XXXX do LV č. XXX po Štefánii Nemcovej, rod. Kvitekovej nadobudol vlastnícke právo k zostatku parcely č. XXX/X v podiele 1/1 František Kvitek, pričom pri tomto zápise sa po prvýkrát objavuje zmena parcelného čísla prídelovej listiny z čísla 186/4 na číslo 186/2. Zápisom dedičského konania č. D 2249/88 pod položkou výkazu zmien č. XX/XXXX do LV č. XXX po Františkovi Kvitekovi nadobudla vlastníctvo v podiele 1/1 Paula Kviteková. Zápisom Darovacej zmluvy (RI 1343/91 88) zo dňa 20.06.1991 nadobudli vlastníctvo k parcele č. XXX/ X v pomere 2/3 k celku v rovnakom podiele Jozef Slovák a manželka Mária, rod. Vidová. Spracovateľ ROEP v k. ú. Sokolovce určil výmeru prídelovej parcely č. XXX/X (podľa zobrazenia na mape parcelu č. XXX/X) ako časť v extraviláne pod parcelným číslom XXX/X o výmere 8.211 m2 evidovanú na LV č. XXXX a časť v intraviláne pod parcelným číslom XXX/X o výmere 2.533 m2 evidovanú na LV č. XXXX. Sporná je časť pôvodnej prídelovej parcely č. XXX/X, ktorá je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX ako parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.423 m2, ktorej vlastníkom je odporca - Obec Sokolovce, pričom navrhovatelia nemajú žiadnu vedomosť o právnom titule nadobudnutia vlastníctva odporcom k predmetnej spornej parcele. Navrhovatelia predmetnú nehnuteľnosť, teda prídelovú parcelu č. XXX/X užívajú od roku 1991, obhospodarujú ju, nikto do ich držby doposiaľ nezasahoval. Svoju dobromyseľnosť ako oprávnených držiteľov odvodzujú z titulu uzavretej darovacej zmluvy zo dňa 20.06.1991, na základe ktorej pripadli 2/3 jej výmery do ich vlastníctva. Domnelosť vlastníckeho práva k celej prídelovej parcele č. XXX/X vyvodzujú aj z ich správania (právnych úkonov), keď v roku 1992 podali návrh na registráciu dohody o rozdelení nehnuteľnosti, predmetom ktorej bola parcela označená ako parcela č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 1,7039 ha. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že navrhovatelia sú vlastníkmi menšej výmery pôvodného pozemku s parc. číslom XXX/X, k. ú K., nakoľko na základe neexistujúceho rozhodnutia došlo k neoprávnenému odňatiu vlastníckeho práva k časti pozemku s parc. číslom XXX/X (zap. na LV č. XXX). Doložené čestné prehlásenia obyvateľov obce p. Jozefa Jánošíka a p. Matildy Rybanskej potvrdzujú, že pôvodní vlastníci, právni predchodcovia navrhovateľov užívali pozemok v rozsahu ako je uvedený na prídelovej listine zo dňa 11.10.1947 a v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne Ing. Dezidera Slavoja z roku 1947.
Podaním zo dňa 31.03.2014 sa navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali zmeny návrhu tak, že žiadali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v spoluvlastníckom podiele 1/3 vzhľadom k celku na nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXX/X o výmere 3423 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria.
O pripustení zmeny návrhu rozhodol súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 04.04.2014 za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal tento v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný s odôvodnením, že k vydržaniu spornej parcely nemohlo dôjsť, nakoľko sa jedná o miestnu komunikáciu, ktorú navrhovatelia neužívali, pretože táto parcela bola ako samostatná položka so samostatnou výmerou vyčlenená na cestu a táto bola vo vlastníctve Československého štátu v správe MNV Sokolovce.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a to nasledovnými listinnými dôkazmi: Výmer číslo C.-XXXXX/XX-P.. zo dňa 11.10.1947 vydaný Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, potvrdenie Okresného národného výboru v Trnave zo dňa 29.04.1968, odpis oznámenia Odboru pôdohospodárstva ONV v Trnave zo dňa 12.06.1961, Darovacia zmluva zo dňa 20.06.1991, správa o chronológii zmien vlastníctva, priebehu hraníc a výmery prídelovej parcely č. XXX/X v k. ú. K. vypracovaná spoločnosťou Geo-HaJ, s.r.o. zo dňa 16.09.2008, návrh na registráciu dohody o rozdelení nehnuteľností zo dňa 22.09.1992, čestné vyhlásenie p. Jozefa Jánošíka zo dňa 21.11.2008, výpis z LV č. XXX zo dňa 18.11.2011, overená fotokópia pozemkovoknižnej vložky č. XXX S.re obec Sokolovce, žiadosť Obce Sokolovce o zápis nehnuteľností zo dňa 03.09.1991 spolu s prílohou - zoznam nehnuteľností ( č.l. 46 - 51), List vlastníctva č. XXX (č.l. 52 - 64), List vlastníctva č. XXXX, kópia katastrálnej mapy, oznámenie o identifikácii parciel zo dňa 03.01.1991, výpis z evidencie nehnuteľností zo dňa 27.03.1991, oznámenie o identifikácii parciel zo dňa 08.09.1992, čestné vyhlásenie Matildy Rybanskej zo dňa 21.11.2008, výkaz plôch - odpis zo dňa 19.05.1961 a zistil tento skutkový stav veci:
Výmerom o vlastníctve pôdy č. C.-XXXXX/XX-P.. vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 11.10.1947 bola parcela č. XXX/X roľa o výmere 1,7393 ha v kat. úz K. ako časť parcely 186, zapísanej vo vložke č. XXX spolu s ďalšími parcelami označenými vo výmere pridelená do vlastníctva právnym predchodcom navrhovateľov, Antonovi Nemcovi s manželkou Štefániou Nemcovou, rod. Kvitekovou.
Dňa 29.04.1968 Okresný národný výbor - odbor vodného hospodárstva, poľnohospodárstva a lesníctva v Trnave potvrdil, že nehnuteľnosti parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X B. XXX/X, ktoré boli utvorené z parc.č. XXX/X, boli už vyplatené a preto nebolo námietok proti prevodu vlastníckeho práva na prídelcov.
Podľa Odpisu Odboru pôdohospodárstva Okresného národného výboru v Trnave zo dňa 12.06.1961 zn. : Pôd/8-5443/1961 k číslu 2707/1961-534 adresovanému Okresnému investorskému útvaru v Trnave vo veci týkajúcej sa odovzdania pozemkov pre výstavbu školy v Sokolovciach boli rozhodnutím Odboru pôdohospodárstva Okresného národného výboru v Trnave zo dňa 12.06.1961 nehnuteľnosti, medzi ktorými bola i sporná parcela, odovzdané do správy MNV Sokolovce a súčasne bola podaná žiadosť Okresnému súdu v Trnave o pozemnoknižný vklad pre správu MNV Sokolovce.
Z Darovacej zmluvy zo dňa 20.06.1991 uzavretej medzi darcami: Pavla Kviteková, Amália Krutá a Mária Vidová a obdarovanými: Jozef Slovák a manželka Mária Slováková (navrhovatelia) z článku V. vyplýva, že nehnuteľnosti v kat.úz. Sokolovce v LV č. XXX, pôvodne vo vložke č. XXX ako parc.č. XXX/X roľa vo výmere 17393 m2 vlastní pod A 2/1 Pavla Kviteková v celosti titulom dedenia. Z článku VI. Zmluvy vyplýva, že Pavla Kviteková daruje 2/3-tiny z parc.č. XXX/X navrhovateľom každému rovnakým dielom.
Podľa chronológie zmien vlastníctva, priebehu hraníc a výmery prídelovej parcely č. XXX/X v k. ú. K. vypracovanej spoločnosťou Geo-HaJ, s.r.o. dňa 16.09.2008, parcela č. XXX/X bola písomne vytvorená z pôvodnej parcely č. XXX na základe prídelového plánu o výmere 1,7393 ha a „Výmerom o vlastníctve pôdy“ zo dňa 11.10.1947 bola spolu s ďalšími parcelami pridelená prídelcovi Antonovi Nemcovi s manželkou Štefániou, rod. Kvitekovou. V následnom geometrickom pláne Ing. Dezidera Slavoja z roku 1947 bola geometricky určená parcela XXX/X s výmerou 1,7039 ha - nakoľko prídelová listina predchádzala vyhotoveniu geometrického plánu a vychádzala len z prídelového plánu. Z uvedeného vyplýva záväznosť použitia geometrického určenia a výmery v ďalších geodetických prácach práve z uvedeného geometrického plánu. Na základe geometrického plánu zo dňa 19.05.1961 a rozhodnutia ONV OP v Trnave číslo Pôd/8-5443/1961 bol vykonaný vo vložke č. XXX pod čd XXXX zo dňa 15.06.1961 zápis zmeny priebehu hraníc a výmer pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXX B. XXX, pričom vznikli nové parcely XXX/X, XXX/X B. XXX/X. Pri vyhotovení uvedeného plánu neboli
rešpektované hranice prídelovej parcely XXX/X, ani parcela ako taká a došlo tak k zmenšeniu výmery prídelovej parcely č. XXX/X o cca 3.053 m2. Týmto sa výmera zmenšuje na 1,3986 ha. Na základe geometrického plánu č. 920-0313-66-2112 a Hospodárskej zmluvy FIN 4-48/HZ1967 bol pod položkou výkazu zmien č. 5/1967 založený list vlastníctva na parcelu č. XXX/XX, ktorá mala byť odčlenená od pôvodnej parcely č. XXX/X, a to vo výmere 418 m2, čím opäť došlo k zmenšeniu výmery pôvodnej prídelovej parcely č. XXX/X na 1,3568 ha. Prídelová parcela č. XXX/X sa po prvýkrát premietla v operáte evidencie nehnuteľností zápisom dedičského konania č. D 684/69 pod položkou výkazu zmien č. 15/1971 do „D“ časti LV č. XX. Dedičkou po poručiteľovi Antonovi Nemcovi sa stala manželka Štefánia Nemcová, rod. Kviteková, ktorá bola zapísaná na LV č. XX ako vlastníčka v podiele 1/1. Zároveň došlo k zápisu nových parciel do LV č. XX, a to č. XXX/X o výmere 717 m2, XXX/X o výmere 672 m2 a XXX/X o výmere 800 m2 a do LV č. XX bola zapísaná parcela č. XXX/X o výmere 635 m2. Všetky takto zapísané parcely vznikli z pôvodnej prídelovej parcely č. XXX/X, pričom výmera pôvodnej prídelovej parcely sa zmenšila na výmeru 1,0744 ha. Následným zápisom dedičského konania č. D 1104/76 pod položkou výkazu zmien č. 16/1975 do LV č. XXX po Štefánii Nemcovej, rod. Kvitekovej nadobudol vlastnícke právo k zostatku parcely č. XXX/X v podiele 1/1 František Kvitek, pričom pri tomto zápise sa po prvýkrát objavuje zmena parcelného čísla prídelovej listiny z čísla XXX/X na číslo XXX/X.Zápisom dedičského konania č. D 2249/88 pod položkou výkazu zmien č. 71/1989 do LV č. XXX po Františkovi Kvitekovi nadobudla vlastníctvo v podiele 1/1 Pavla Kviteková. Zápisom Darovacej zmluvy (RI 1343/91 88) po položkou výkazu zmien č. 49/1991 do LV č. XXX nadobudli vlastníctvo v 2/3 celku v rovnakom podiele Jozef Slovák a manželka Mária r. Vidová. Spracovateľ ROEP v k. ú. K. určil výmeru prídelovej parcely č. XXX/X (podľa zobrazenia na mape parcelu č. XXX/X) ako časť v extraviláne pod parcelným číslom XXX/X o výmere 8.211 m2 evidovanú na LV č. XXXX a časť v intraviláne pod parcelným číslom XXX/X o výmere 2.533 m2 evidovanú na LV č. XXXX. Týmto sa výmera prídelovej parcely č. XXX/X vynuluje.
Jozef Jánošík a Matilda Rybanská v čestnom vyhlásení zo dňa 21.11.2008 zhodne uviedli, že pozemky s pôvodným č. XXX v kat.úz. K. o výmere 1,7393 ha boli vo vlastníctve Antona Nemca jeho manželky Štefánie, ktorí ju aj užívali a pozemok bol v rozsahu 1,7393 ha vložený do JRD Sokolovce, uvedený pozemok užívali, pričom hranica z pohľadu hlavnej cesty - Hlohovec - Piešťany, a to pravá strana z pohľadu cesty bola ohraničená okrajom úzkeho asi 1 m širokého odvodňovacieho kanála, za ktorým bolo oplotenie kaštieľa - Liečebňa TBC. Ľavá strana z pohľadu cesty bola ohraničená okrajom úzkeho asi 1 m širokého odvodňovacieho kanála, za ktorým bolo oplotenie záhrad s pridelenými domami, dolná strana vpravo i vľavo bola ohraničená hlavnou cestou Hlohovec - Piešťany.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti, parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3423 m2 v podiele 1/1 je odporca.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX sú navrhovatelia spoluvlastníkmi spolu s Pavlínou Kvitekovou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. K., medzi ktorými je i časť parcely č. XXX/X- orná pôda o výmere 362 m2, každý v 1/3-ine
Z odpisu Výkazu plôch Oblastného ústavu geodézie a kartografie v Trnave zo dňa 19.05.1961 čd 1875/1961 ku geometrickému plánu číslo 180-212-920/61 bolo zistené, že držiteľom parc.č. XXX/X označenej ako cesta vo výmere 3330 m2 je Čsl. soc. Štát v správe MNV Sokolovce.
Z výpisu pozemkovoknižnej vložky č. XXX, ktorý bol spolu s ostatnými listinami doručený tunajšiemu súdu Správou katastra Piešťany dňa 29.11.2011 vyplýva, že na základe rozhodnutia ONV-OP Trnava číslo Pôd/8-5443/1961 zo dňa 12.06.1961 sa vložilo k parc.č. XXX/X o výmere 2264 m2, k parc.č. XXX/ X o výmere 11815 m2 a k parc.č. XXX/X- cesta o výmere 3330m2 vlastnícke právo pre Čsl. štát v správe Miestneho národného výboru v Sokolovciach.
Navrhovateľ v 1.rade vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s manželkou nadobudol predmetnú parcelu na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.06.199, keď im ju darovali rodičia navrhovateľky v 2.rade ako samostatne hospodáriacim roľníkom, pričom túto parcelu predtým užívali rodičia jeho manželky, ktorí ju získali prídelovou listinou. Parcelu teda nadobudli v dobrej viere, že jej výmera zodpovedá zápisu na liste vlastníctva, avšak potom v roku 1992 si dali túto parcelu zamerať Ing. Jančičkom, kde potom zistili, že vlastnia menšiu výmeru než mali mať v zmysle darovacej zmluvy. Navrhovateľ v 1. rade následne listom kontaktoval vtedajšieho starostu obce Sokolovce a požiadal o riešenie s tým, že by bol ochotný pristúpiť aj na také riešenie, že by mu namiesto tej zvyšnej výmery obec pridelila na inom
mieste poľnohospodársku pôdu. Na tejto parcele je postavená resp. na jej časti cesta a časť parcely bola už obcou Sokolovce predaná tretím osobám za účelom individuálnej bytovej výstavby. Ďalej uviedol, že nemá záujem obec o túto parcelu pripraviť, je za to, aby slúžila ľuďom aj s poukazom, že sa tam nachádza cesta. Snažil sa vec doriešiť mimosúdne, avšak poslanci obecného zastupiteľstva odporučili vyčkať na rozhodnutie súdu.
Štatutárny zástupca odporcu vo výpovedi uviedol, že na základe podkladov z katastrálnej mapy ako aj z listu vlastníctva vyplýva, že vlastníkom spornej parcely je obec Sokolovce. Na tejto parcele sa nachádza cesta resp. miestna komunikácia, ktorá zabezpečuje prístup k základnej škole, materskej škole a je spojená s ďalšou komunikáciou „Pri Jaseni“ a rovnako je z nej aj prístup k novo vybudovanému bytovému domu, čiže táto cesta slúži na verejné účely a okrem toho sa na nej nachádzajú inžinierske siete a verejné osvetlenie. Na rokovaní s navrhovateľmi o mimosúdnej dohode dospel k záveru, že navrhovatelia vlastne žiadali náhradu za svoju zmenšenú výmeru, a to 50 árov, čo im ale poslanci neschválili. Cesta je na tejto parcele vybudovaná od roku 1962, ako aj základná škola. Materská škola sa stavala neskôr. Spornú parcelu vykúpil Československý štát a ak raz táto cesta bola štátom vykúpená, niekto za ňu dostal zaplatené. Predmetná parcela nemôže byť teraz predmetom vydržania, pričom nemohla byť ani predmetom darovacej zmluvy medzi p. Kvitekovou a navrhovateľmi. Z listinného dôkazu
- odpisu výkazu plôch zo dňa z 19.05.1961 (ide o výkaz plôch ku geometrickému plánu, ktorý sa týka spornej parcely) vyplýva, že štát previedol na vtedajší MNV Sokolovce roľu jednak pre školu a jednak na cestu. Na geometrickom pláne je táto parcela vyznačená červenou farbou. Z tohto dôkazu vyplýva, že štát previedol na Obec Sokolovce sporný pozemok.
Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že podľa výmery bola predmetom darovacej zmluvy aj cesta, čo vyplýva aj z analýzy vypracovanej spoločnosťou Geo Haj, kde je uvedený popis ako sa jednotlivé parcely vyčleňovali. K odkúpeniu predmetnej parcely zo strany Československého štátu chýbajú resp. v štátnom archíve sa nenachádzajú žiadne doklady, nakoľko sám v archíve vykonal šetrenie. Ďalej uviedol, že kataster sa pri identifikácii parciel odvoláva na odpis listiny, kde sa uvádza, že sa odovzdávajú pozemky za účelom stavby, ale žiadna iná listina sa tu nenachádza. Odporca nepredložil titul odňatia parcely, alebo jej vyvlastnenia a opiera sa iba o odpis, ktorý je len dokumentom práva stavby a podľa jeho názoru predmetný pozemok nebol nikdy odňatý alebo vyvlastnený. Podľa neho boli splnené všetky zákonné podmienky k vydržaniu sporného pozemku, pretože tento pozemok právny predchodcovia navrhovateľov nadobudli na základe prídelovej listiny. Bolo preukázané, že pôvodná parcela bola postupne menená a v súčasnej dobe je zvyšná časť pôvodnej parcely užívaná výlučne navrhovateľmi, ktorí celú parcelu nadobudli zákonným spôsobom a za celé obdobie od roku 1947 do roku 1992 predchodcovia navrhovateľov boli jednoznačne dobromyseľní v tom, že pozemok je ich vlastníctvom, užívali ho viac ako 10 rokov a teda navrhovatelia preukázali dôvodnosť návrhu a predložili aj právny titul a preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.
Právny zástupca odporcu uviedol, že dôkazné bremeno je na navrhovateľoch a nie na strane odporcu, pričom dôkazy, ktoré odporca predložil boli podporným stanoviskom a podľa jeho názoru neboli naplnené všetky podmienky k vydržaniu spornej časti pozemku, pretože sa vždy jednalo o miestnu komunikáciu, ktorú navrhovatelia neužívali a okrem toho nemohlo dôjsť k vydržaniu ani 2/3-ín cesty. Poukázal tiež na vyjadrenie navrhovateľa v 1.rade v súvislosti s požiadavkou pridelenia náhradného pozemku.
Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX/X o výmere 3423 m2 vydržaním. Svoju dobromyseľnosť ako oprávnených držiteľov navrhovatelia odvodzujú z titulu darovacej zmluvy zo dňa 20.06.1991, na základe ktorej pripadli 2/3 jej výmery do ich vlastníctva, pričom na základe neexistujúceho rozhodnutia došlo k neoprávnenému odňatiu vlastníckeho práva k časti sporného pozemku.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Existencia naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v zmysle vyššie citovaného ustanovenia bola súdu preukázaná z dôvodu, že navrhovatelia chcú dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.
Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Uvedené ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
Podľa § 129 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Právne významným momentom z hľadiska vydržania je nadobudnutie držby. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje touto vecou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Za držiteľa veci považuje Občiansky zákonník v § 129 ods. 1 toho, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Platné právo rozlišuje medzi oprávnenou a neoprávnenou držbou. Oprávneným držiteľom podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ten držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že je oprávnená. Dobrá viera ako jeden zo základných predpokladov vydržania je presvedčenie držiteľa, že mu právo svedčí a nevykonáva ho bezprávne.
Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach postupom podľa § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že navrhovatelia uzatvorili darovaciu zmluvu dňa 20.06.1991, podľa ktorej im darkyňa Pavla Kviteková darovala 2/3 - iny z parcely č. XXX/X, druh pozemku roľa o výmere 17 393 m2, ktorú vlastnila v celosti. Táto parcela bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XXX, ktorá bola zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 299 a podľa identifikácie parciel Správy katastra Piešťany zo dňa 03.01.1991 túto parcelu vykúpil Československý štát a užívateľom
bol MNV Sokolovce (č.l. 132 spisu). Treba poukázať i na skutočnosť, že pokiaľ darkyňa navrhovateľom darovala 2/3-iny zo spornej parcely, navrhovatelia nemali právo domáhať sa pôvodným návrhom určenia ich bezpodielového spoluvlastníctva k celej nehnuteľnosti. Navrhovatelia svoju dobromyseľnosť ako oprávnených držiteľov odvodzujú z titulu uzavretej darovacej zmluvy a tvrdia, že spornú parcelu užívajú od roku 1991, obhospodarujú ju a nikto do ich držby doposiaľ nezasahoval. Podľa názoru súdu však navrhovatelia pri uzatváraní darovacej zmluvy dňa 20.06.1991 nemohli byť v dobrej viere, že vstúpili do oprávnenej držby pozemku, keď v tom čase bol vlastníkom pozemku štát a tento pozemok bol od roku 1962 využívaný ako cesta a teda nemohli pozemok užívať a obhospodarovať. Okrem toho v čase uzatvárania darovacej zmluvy bola sporná parcela v skutočnosti už v inej výmere ako bola uvedená v čl. V. predmetnej zmluvy. Svoju dobromyseľnosť navrhovateľ v 1. rade poprel i vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 04.04.2014, keď uviedol, že v roku 1990 zistil nezrovnalosti vo výmere spornej parcely a začal potom pátrať a zistil, že obec Sokolovce zabrala ich pozemok, ktorý mal patriť im. Navyše je potrebné poukázať i na zmätočnosť tvrdenia navrhovateľa v 1. rade, keď sa na jednej strane domáha určenia vlastníckeho práva vydržaním a na strane druhej žiada, aby mu bol pridelený náhradný pozemok. Okrem toho sa pôvodným návrhom navrhovatelia domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku s parc. číslom XXX/X, k. ú. K. o výmere 1.7039 ha, čo nekorešpondovalo s výmerou uvedenou v identifikácii parciel, na ktorú súd poukazuje vyššie a takmer po štyroch rokoch zmenili svoj návrh tak, že žiadali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v spoluvlastníckom podiele 1/3 vzhľadom k celku na nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXX/X o výmere 3423 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria. V kontexte vyššie uvedeného, vychádzajúc z listinných dôkazov preukazujúcich, že spornú parcelu v roku 1961 nadobudol Československý štát a s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení, je zrejmé, že zo strany navrhovateľov neboli naplnené všetky zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ sa ako obdarovaní ujali v roku 1991 držby sporného pozemku na základe darovacej zmluvy, nemohli byť so zreteľom na všetky vyššie uvedené okolnosti v dobrej viere, že sú jeho podielovými spoluvlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom práve presvedčení.
Keďže v priebehu konania navrhovatelia v 1. a 2. rade nepreukázali, že majú postavenie dobromyseľných držiteľov sporného pozemku, nemohli byť úspešní, preto súd ich návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaných ustanovení zákona a v konaní úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorej výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení, potom ako tento rozsudok nadobudne právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a/ -f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).