Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/75/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: Golden Tree s.r.o., Považská Bystrica, právne zastúpený JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r a číslo XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/XXXX-r, obe rozhodnutia zo dňa 1. marca 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca včas podanými žalobami žiadal zrušiť rozhodnutia žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXXX-r a číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r, obe rozhodnutia zo dňa 1. marca 2013 z dôvodu nezákonnosti. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia boli založené na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.

Žalovaný rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 16. novembra 2012, ktorým bol žalobcovi priznaný úrok v sume 0,30 Eur zo sumy nadmerného odpočtu priznaného po daňovej kontrole vo výške 134,91 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010, a to vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma nadmerného odpočtu vrátená žalobcovi. Žalovaný rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 16. novembra 2012, ktorým bol žalobcovi priznaný úrok v sume 0,70 Eur zo sumy nadmerného odpočtu priznaného po daňovej kontrole vo výške 128,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011, a to vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma nadmerného odpočtu vrátená žalobcovi.

Žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil obe napadnuté prvostupňové rozhodnutia správcu dane, pretože sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil správca dane, ako aj s jeho právnym záverom.

Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol, že žalobca žiadal vypočítať výšku úrokov odo dňa, kedy mu mali byť vrátené nadmerné odpočty za zdaňovacie obdobia december 2010 a august

2011 na základe podaných daňových priznaní. Za uvedené zdaňovacie obdobia začal správca dane v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu daňové kontroly, o výsledkoch ktorých vyhotovil protokoly. Za zdaňovacie obdobie december 2010 vyhotovil správca dane Protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/ W. z 25. novembra 2011 a jeho dodatok č. 1, ktorý bol prerokovaný so žalobcom 20. decembra 2011. Za zdaňovacie obdobie august 2011 vyhotovil Protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z 31. augusta 2012 a jeho dodatok č. 1, ktorý bol prerokovaný so žalobcom 2. októbra 2012.

Za zdaňovacie obdobie december 2010 bol žalobcovi určený nadmerný odpočet vo výške 5848,21 Eur na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bolo zmenený dodatočný platobný výmer správcu dane z 27. decembra 2011 o uznaní daňového odpočtu v sume 134,91 Eur. Poznamenáva sa, že na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky sa suma nadmerného odpočtu neodlišovala od sumy uvedenej žalobcom v daňovom priznaní. Preplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 1044,00 Eur bol použitý na úhradu nedoplatku na DPH a zostávajúca časť vo výške 4 669,30 Eur bola žalobcovi vrátená dňa 19. júna 2012. Správca dane oboznámil žalobcu o použití preplatku listom (oznámením) z 18. júna 2012. Správca dane ukončil daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2010 dňa 20. decembra 2011. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu zisteného správcom dane vo výške 134,91 Eur uplynula dňa 30. decembra 2011. Nadmerný odpočet bol skutočne žalobcovi vrátený 9. januára 2012, k omeškaniu s vrátením nadmerného odpočtu došlo o 10 dní. Preto bol žalobcovi priznaný úrok v sume 0,30 Eur.

Za zdaňovacie obdobie august 2011 správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy 6 272,00 Eur na sumu 128,00 Eur. Žalobca podal námietky proti rozhodnutiu o znížení nadmerného odpočtu, správca dane zamietol odvolanie žalobcu z dôvodu, že boli podané oneskorene. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu dňa 27. novembra 2012 odvolal, o odvolaní nebolo rozhodnuté do vydania napadnutého rozhodnutia, avšak podľa tvrdenia žalovaného správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o vrátení priznaného nadmerného odpočtu vo výške zistenej správcom dane. Správca dane ukončil daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie august 2011 dňa 2. októbra 2012. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu zisteného správcom dane vo výške 128,00 Eur uplynula dňa 12. októbra 2012. Nadmerný odpočet bol skutočne žalobcovi vrátený dňa 2. novembra 2012, k omeškaniu s vrátením nadmerného odpočtu došlo o 21 dní. Preto bol žalobcovi priznaný úrok v sume 0,70 Eur. Žalovaný napadnuté rozhodnutia právne odôvodnil poukazom na ust. § 79 ods. 4 zákona o DPH v znení neskorších prepisov vo veci vrátenia nadmerného odpočtu za december 2010 a s poukazom na ust. zákona o DPH v znení neskorších predpisov vo veci vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011. Ďalej rozhodol podľa , v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) s tým, že ak správca dane vráti preplatok po ustanovenej lehote, je povinný do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku. Podľa Daňového poriadku sa uvedená úprava vzťahuje aj na nadmerný odpočet. Za zdaňovacie obdobie december 2010 po vrátení nadmerného odpočtu v sume 134,91 Eur rozhodol správca dane dňa 16. novembra 2012 o priznaní úroku vo výške 0,30 Eur, pretože suma nadmerného odpočtu bola vypočítaná v správnej výške. Rovnako aj za zdaňovacie obdobie august 2011 správca dane rozhodnutím z 16. novembra 2012 priznal žalobcovi úrok vo výške 0,70 Eur za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 128,00 Eur, ktorá suma bola vypočítaná správne.

Žalovaný ďalej uviedol, že s účinnosťou od 1. januára 2012 postupuje daňový úrad pri vrátení nadmerného odpočtu po daňovej kontrole podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH (do 31. decembra 2011 postupoval podľa § 79 ods. 4). Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerných odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Vo veci preplatku za zdaňovacie obdobie december 2010 postupoval daňový úrad pri vrátení nadmerného odpočtu v súlade so zákonom, keď vzniknutý preplatok najprv použil na úhradu nedoplatku na DPH a ostávajúcu časť nadmerného odpočtu vrátil žalobcovi dňa 19. júna 2012.

K námietke žalobcu, že daňové orgány boli povinné rozhodnúť o priznaní a výpočte úroku z oneskorene vráteného nadmerného odpočtu v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora C-107/10 (citov. rozsudkom bolo rozhodnuté vo veci bulharského daňového subjektu) žalovaný uviedol, o nárokoch žalobcu bolo rozhodnuté podľa procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Do o DPH v znení neskorších predpisov boli premietnuté opatrenia šiestej smernice Rady 77/388/EHS, ktorú nahradila smernica Rady 2006/122/ES platná od

1. januára 2007. Do zákona o DPH boli transponované aj ďalšie smernice Rady ES a súčasne boli doplnené ďalšie ustanovenia, ktoré zabezpečujú ich jednotné uplatňovanie. (novela zákona o DPH) bolo s účinnosťou od 1. januára 2011 upravené ust. tak, že po skončení daňovej kontroly sa nadmerný odpočet vráti len v takej výške ako bol zistený pri kontrole daňovým úradom.

Žalobca v žalobách uviedol rovnaké žalobné dôvody s tým, že žiadal priznať úroky zo sumy nadmerného odpočtu po daňovej kontrole, ktoré mali byť vypočítané odo dňa, kedy bol správca dane povinný nadmerný odpočet vrátiť podľa podaného daňového priznania. V žalobách pod bodom I/ označil rozhodnutia, ktorých zákonnosť žiadal preskúmať v súdnom konaní a v bode II/ poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-107/10 (Enel Marica Iztok 3 AD), v ktorom je uvedená odpoveď Súdneho dvora EÚ na položenú prejudiciálnu otázku k článku 183 smernice 2006/122 zmenenej a doplnenej smernicou 2006/138. Podľa tohto rozsudku posudzovaný článok 183 citov. smernice sa má vykladať z hľadiska zásady daňovej neutrality v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá sa má vrátiť, sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za následok, že nárok na uvedené úroky zaniká až odo dňa skončenia tejto kontroly. Žalobca ďalej poukázal na body 27, 28, 29, 44, 51 a 53 citov. rozsudku Súdneho dvora EÚ (C-107/10) s tým, že podľa tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ úroky z nadmerného odpočtu vráteného po daňovej kontrole sa nemajú vypočítať odo dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu plynúcej po skončení daňovej kontroly stanovenej vnútroštátnym právom, ale ich výpočet sa musí odvíjať odo dňa, kedy mal byť nadmerný odpočet vrátený podľa podaného daňového priznania. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre potvrdil povinnosť aplikácie všeobecných komunitárnych právnych zásad ako prameňov komunitárneho práva vnútroštátnymi orgánmi, najmä súdnymi orgánmi a všetkými orgánmi verejnej moci. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa s jeho odvolacími dôvodmi proti prvostupňovému rozhodnutiu riadne nevyporiadal, pričom postupy daňových orgánov boli neodborné a nekompetentné, ignorovali zásady zakotvené v článku 1 ods. 2 a v článku 7 ods. 2 , podľa ktorých je Slovenská republika viazaná pravidlami medzinárodného práva, medzinárodnými zmluvami a ďalšími medzinárodnými záväzkami, ako aj právnymi záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Žalobca zdôraznil, že národné súdy sú pri svojom rozhodovaní v obdobnej veci viazané stanoviskom Súdneho dvora EÚ. Komunitárne právo je právom precedentným, judikatúra Súdneho dvora EÚ zabezpečuje jednotný výklad práva EÚ a jeho rovnaké uplatňovanie v členských štátoch a teda judikatúra súdneho dvora má všeobecnú záväznosť.

Žalovaný v písomných stanoviskách žiadal žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že ak správca dane bol povinný vrátiť nadmerný odpočet a vrátil ho oneskorene, správne aplikoval v procese rozhodovania o priznaní úroku z omeškania procesnoprávne ustanovenia (daňový poriadok) z dôvodu, že hmotnoprávny predpis o dani z pridanej hodnoty neupravuje konanie o priznaní úroku z omeškania. Uvedený názor právne odôvodnil poukazom na ust. , a V súvislosti s námietkou žalobcu o aplikácii rozsudku Súdneho dvora EÚ číslo C-107/10 na danú vec žalovaný uviedol, že vec bulharského účastníka (Enel Marica Iztok 3 AD) nie je vecne a právne identická s nárokmi žalobcu v daných veciach. Žalovaný bol toho názoru, že rozsudok Súdneho dvora EÚ je záväzný pre účastníkov príslušného konania. Rozsudky Súdneho dvora EÚ zabezpečujú jednotný výklad Šiestej smernice a smernice 2006/112/ES a sú zdrojom výkladu o DPH. Priamy účinok v práve členského štátu majú právne záväzné akty Európskej únie a tie sa stávajú účinnými na území Slovenskej republiky až uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie. Na území Slovenskej republiky okrem z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávajúce opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Nariadenie Rady je právne záväzný akt, ktorý je záväzný a priamo aplikovateľný v každom členskom štáte. Vnútroštátna legislatíva prevzala ustanovenia smernice Rady a daňové orgány ich aplikovali v napadnutých rozhodnutiach. Po ukončení daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2010 a august 2011 a vrátení zisteného nadmerného odpočtu nevzniklo žalobcovi právo na úrok z celej sumy nadmerného odpočtu a ani úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu sa nepočíta odo dňa podania daňového priznania tak, ako žiadal žalobca.

Krajský súd uznesením č.k. -38 p.v. z 23. apríla 2014 spojil na spoločné konanie z dôvodu hospodárnosti podľa veci vedené na tun. krajskom súde pod sp. zn. a sp. zn. . Konanie bude až do právoplatného skončenia veci vedené pod sp. zn. .

Krajský súd postupom podľa a nasl. , preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí a konaní, ktoré im predchádzali v rozsahu dôvodov žalôb. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom, a preto žaloby podľa zamietol.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Krajský súd z pripojených administratívnych spisov zistil, že rozhodnutím žalovaného číslo XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutie správcu dane číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 16. novembra 2012, ktorým bol žalobcovi priznaný úrok v sume 0,30 Eur zo sumy nadmerného odpočtu priznanej po daňovej kontrole vo výške 134,91 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010. Žalobca ako platiteľ dane podal dňa 25. februára 2011 daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január 2011, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške 24 320,00 Eur. Za január 2011 nevznikla žalobcovi daňová povinnosť a v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu za december 2010 začal správca dane dňa 24. marca 2011 podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2010. Správca dane nevrátil žalobcovi nadmerný odpočet za december 2010 do 30 dní odo dňa podania daňového priznania za január 2011, t.j. od 26. februára 2011 do 27. marca 2011, ale tak urobil do 10 dní od skončenia daňovej kontroly a to vo výške zistenej daňovým úradom.

Ďalším rozhodnutím žalovaného číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutie správcu dane číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 16. novembra 2012, ktorým bol žalobcovi priznaný úrok v sume 0,70 Eur zo sumy nadmerného odpočtu priznanej po daňovej kontrole vo výške 128,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011. Žalobca ako platiteľ dane podal dňa 25. októbra 2011 daňové priznanie za zdaňovacie obdobie september 2011, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške 20,33 Eur. Za september 2011 nevznikla žalobcovi daňová povinnosť a v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu za august 2010 začal správca dane dňa 3. novembra 2011 daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie august 2011. Správca dane nevrátil žalobcovi nadmerný odpočet za august 2011 do 30 dní odo dňa podania daňového priznania za september 2011, t.j. od 26. októbra 2011 do 25. novembra 2011, ale tak urobil do 10 dní od skončenia daňovej kontroly a to vo výške zistenej daňovým úradom.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či lehota na vrátenie zisteného daňového preplatku sa predlžuje o dobu výkonu daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná za podmienok uvedených v ust. § 79 ods. 4, resp. ods. 6 zákona o DPH, a v nadväznosti na uvedené, či žalobcovi vzniklo právo na úrok z celej sumy nadmerného odpočtu a či úrok má byť vypočítaný odo dňa podania daňového priznania.

Nadmerný odpočet upravuje ustanovenie o dani z pridanej hodnoty.

V prílohe č. 6 k je uvedený zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Podľa bodu 7 prílohy č. 6 je právne záväzným aktom aj Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v. EÚ L 347, 11. decembra 2006) v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 (Ú.v. EÚ L 384, 29. decembra 2006).

Z uvedeného vyplýva, že smernica Rady 2006/112/ES v znení smernice Rady 2006/138/ES je súčasťou slovenského právneho poriadku a teda bola zapracovaná do .

Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom

období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru vyrubenej colným úradom.

Podľa § 79 ods. 2, písm. a), zákona o DPH daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac.

Podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH (v znení platnom do 31. decembra 2010), ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, alebo odseku 2 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.

Podľa zákona o DPH (v znení platného od 31. decembra 2010) ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Postup správcu dane v prípadoch oneskoreného vrátenia daňového preplatku, nadmerného odpočtu a spotrebnej dane upravuje (Daňový poriadok).

Podľa (daňový poriadok) ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa a . Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa a .

Podľa článku 183 smernice Rady 2006/112/ES v znení smernice Rady 2006/138/ES, ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej dane z pridanej hodnoty členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami,

ktoré určia. Členské štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška nadmerného odpočtu prestavuje zanedbateľnú sumu.

Žalobca žiadal na posúdenie jeho nároku na úrok v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobia december 2010 a august 2011 priamo aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ z 12. mája 2011 vo veci C - 107/10. Citov. rozsudkom (v bode 2) Súdny dvor EÚ v prejudiciálnom konaní rozhodol, že článok 183 smernice Rady 2006/112/ES v znení smernice Rady 2006/138/ES sa z hľadiska zásad daňovej neutrality má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave, ktorá stanovuje, že všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá sa má vrátiť, sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za následok, že nárok na uvedené úroky vzniká až odo dňa skončenia tejto kontroly, hoci tento daňový odpočet bol už prenesený v priebehu troch zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, keď k nemu došlo. Naopak skutočnosť, že táto obvyklá lehota je stanovená na 45 dní, nie je v rozpore s uvedeným ustanovením.

Súd už vyššie uviedol, že smernica Rady 2006/112/ES v znení smernice Rady 2006/138/ES je súčasťou slovenského právneho poriadku, pretože bola zapracovaná do (príloha č. 6 bod 7 k zákonu o DPH). o dani z pridanej hodnoty je hmotnoprávnym predpisom, ktorý v ust. upravuje nadmerný odpočet a (daňový poriadok) je procesnoprávnym predpisom, ktorý v ust. upravuje postup daňového úradu v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu.

Zákon o DPH (§ 79 ods. 4, resp. ods. 6) viaže vrátenie nadmerného odpočtu na ukončenie daňovej kontroly, ktorú daňový orgán začal u daňového subjektu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Podľa Daňového poriadku ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v § 79 ods. 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Z uvedenej právnej úpravy teda vyplýva, že slovenský právny poriadok stanovil daňovému orgánu povinnosť priznať daňovému subjektu úrok zo sumy daňového preplatku, pričom úrok predstavuje kompenzáciu za hospodárske znevýhodnenie daňového subjektu, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality.

Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že závery a argumentácie Súdneho dvora EÚ uvedené v jeho rozhodnutiach, sú záväzné pre súdy a správne orgány členských štátov EÚ. Musí ísť však o také rozhodnutia, ktoré sú aplikovateľné na konkrétnu prejednávanú vec. Žalobca žiadal na posúdenie jeho nároku na úrok z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu priamo aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ číslo C - 107/10 z 12. mája 2011 vo veci bulharského účastníka Enel Marica Iztok 3 AD. Súdny dvor v citov. rozsudku v bode 2 dal odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku, ktorá sa týkala výkladu článku 183 smernice Rady 2006/112 z hľadiska zásad daňovej neutrality pričom bolo podstatné, že v prípade bulharského účastníka bol daňový odpočet prenesený v priebehu troch zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, kedy k nemu došlo.

Z uvedeného vyplýva, že ak bol daňový odpočet bulharského daňového subjektu prenesený v priebehu troch zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, kedy k nemu došlo, musela byť sumu tohto daňového odpočtu už riadne zistená.

Vo veci žalobcu bola suma nadmerného daňového odpočtu za zdaňovacie obdobia december 2010 a august 2011 zistená až na základe výsledkov daňových kontrol pričom žalobca nespochybnil, že správca dane má právomoc vykonať daňovú kontrolu na účel preverenia daňovým subjektom uplatneného daňového odpočtu. Z výsledkov daňovej kontroly za december 2010 vyplýva, že za zdaňovacie obdobie december 2010 bol žalobcovi určený nadmerný odpočet vo výške 5848,21 Eur, z ktorého suma 1044,00 Eur bola použitá na úhradu nedoplatku na DPH a zostávajúca časť vo výške 4 669,30 Eur bola žalobcovi vrátená dňa 19. júna 2012. Z výsledkov daňovej kontroly za august 2011 vyplýva, že správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy 6 272,00 Eur na sumu 128,00 Eur. Súd opakovane zdôrazňuje, že až na základe výsledkov daňových kontrol bola ustálená suma nadmerného odpočtu za uvedené zdaňovacie obdobia. Za zdaňovacie obdobie december 2010 bola časť nadmerného odpočtu použitá na úhradu nedoplatku na dani, ktorý žalobca vykazoval za iné zdaňovacie obdobie a za zdaňovacie obdobie august 2011 bola suma nadmerného odpočtu žalobcovi znížená. Výška úroku za

oneskorené vrátenie nadmerného dopočtu mohla byť teda vypočítaná až na základe zistení daňových kontrol, ktoré ustálili sumu, ktorá má byť žalobcovi vrátená titulom nadmerného odpočtu.

Žalovaný a aj správca dane vo veci nároku žalobcu na úrok za oneskorené vrátené nadmerné odpočty dane za zdaňovacie obdobia december 2010 a august 2011 rozhodli v súlade so zákonom o DPH, v ktorom je zapracovaná Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 a konali v súlade s Daňovým poriadkom. Postup daňových orgánov bol v súlade s článkom 183 smernice Rady, pričom súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že na dané veci nie je možné priamo aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ číslo C - 107/10 z 12. mája 2011, tak ako navrhol žalobca. Krajský súd z dôvodov uvedených vyššie žaloby zamietol podľa , pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.