Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/117/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu T. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Z. XX, XXX XX F., zast. JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec proti žalovanej G. L., H.. XX.XX.XXXX, R. C. S.. R. XX, XXX XX F., zast. JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, so sídlom M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 20 470,- Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 20 470,- Eur so 7 %-ným úrokom zo sumy 20 970,- Eur od 12.03.2007 do 06.12.2011, zo sumy 20 870,- Eur od 07.12.2011 do 21.03.2012, zo sumy 20 770,- Eur od 22.03.2012 do 06.06.2012, zo sumy 20 670,- Eur od 07.06.2012 do 24.07.2012, zo sumy 20 570,- Eur od 25.07.2012 do 10.08.2012 a zo sumy 20 470,- Eur od 11.08.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 1 228,- Eur na jeho účet a na trovách právneho zastupovania 2 183,90 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Vo zvyšku čo do zaplatenia úroku žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 20 470,- Eur s príslušným úrokom z omeškania proti žalovanej na tom skutkovom základe, že dňa 17.11.2010 bola vystavená dohoda o uznaní dlhu, v zmysle ktorej žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi, ktorý ku dňu vyhotovenia uznania činil 20 970,- Eur so 7 %-ným úrokom počnúc 31.03.2003. Tou istou dohodou sa zaviazala žalovaná, že žalobcovi uhradí tento dlh v mesačných splátkach po 300,- Eur počnúc dňom podpisu dohody pod stratou výhody splátok. Po uvedenom dni, t.j. 17.11.2010 v piatich splátkach, a to 06.12.2011, 21.03.2012, 06.06.2012, 24.07.2012 a 10.08.2012 po 100,- Eur zaplatila celkovo sumu 500,- Eur. Žalobca potom vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu výzvami zo dňa 26.02.2013 a 19.06.2013, pričom žalovaná z dlhu nezaplatila nič.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor, preto bol platobný rozkaz v zmysle zrušený.

Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že popiera žalobcov nárok v plnom rozsahu a návrh považuje na nedôvodný, a to čo do výšky, ako aj čo do dôvodu. Od žalobcu v zmysle podaného návrhu neprevzala žiadnu pôžičku, a preto popiera existenciu dlhu voči žalobcovi. Z dôvodu právnej istoty zároveň vzniesla aj námietku premlčania. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňované príslušenstvo, zamietla tú skutočnosť, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať si úroky z omeškania pred ním tvrdeným dátumom splatnosti údajnej pôžičky, a teda že nemá nárok na úroky z omeškania tak ako si tieto uplatnil v návrhu.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná a jej manžel boli podnikateľmi a keď potrebovali finančné prostriedky na podnikanie tak im ich poskytoval on, ktorý bol solventný a nemal

žiadne záväzky. O poskytnutí takýchto pôžičiek vždy spísali potvrdenie, ktoré po vrátení dlhu zničili. Takáto prax pokračovala aj po smrti manžela žalovanej a naposledy požiadala žalovaná žalobcu o poskytnutie pôžičky dňa 31.03.2003, kedy jej žalobca požičal sumu 20 970,- Eur a o požičaní uvedenej sumy spísali potvrdenie s tým, že termín vrátenia pôžičky nebol určený. Následne dňa 15.05.2004 žalobca dostal mozgovú porážku, následkom čoho ochrnul na pravú polovicu tela a svoje finančné záležitosti nemohol vybavovať a po zlepšení zdravotného stavu žalobca vyzval žalovanú na splácanie poskytnutej pôžičky. Žalovaná sa odvolávala na rôzne problémy v podnikaní, a preto spolu spísali zmluvu o pôžičke peňazí dňa 12.03.2007, v ktorej dohodli termín vrátenia pôžičky do 31.03.2009 so 7 %-ným úrokom. Uvedenú zmluvu o pôžičke peňazí žalovaná vlastnoručne podpísala. Žalobca následne zistil v roku 2010, že žalovaná sa postupne zbavuje svojho majetku, a preto vyzýval žalovanú na zaplatenie dlhu. Dňa 17.11.2010 žalobca spísal dohodu o uznaní dlhu a odovzdal ju nepodpísanú žalovanej, ktorá ju následne pred žalobcom podpísala a odovzdala mu jedno vyhotovenie tohto dokladu. Napriek prísľubom svoj dlh voči žalobcovi riadne nesplácala a od 17.10.2010 zaplatila žalovaná dňa 06.12.2011 sumu 100,- Eur, 21.03.2012 sumu 100,- Eur, 06.06.2012 sumu 100,- Eur, 24.07.2012 sumu 100,- Eur a 10.08.2012 sumu 100,- Eur, celkom teda sumu 500,- Eur, čím sa celkový dlh žalovanej znížil na sumu 20 470,- Eur, čo je predmetom žaloby. Je zrejmé, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20 470,- Eur je dôvodný a vznesená námietka premlčania nároku na uzavretie pôžičky je nedôvodná, nakoľko žalobca uplatnil svoj nárok v zákonnej 10-ročnej lehote od uznania dlhu.

Žalobca na pojednávaniach prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že poskytol žalovanej pôžičku, ktorá bola poskytnutá na základe písomného potvrdenia a išlo o pôžičku poskytnutú dňa 31.03.2003. Následne v roku 2004 dostal mozgovú porážku, stratil schopnosť pohybu, ako aj reči. Následne keď sa zo svojich zdravotných problémov vystrábil, oslovil žalovanú s tým, že by bolo dobré, aby túto pôžičku splácala. Následne potom uzavreli zmluvu o pôžičke peňazí dňa 12.03.2007, ktorú obidvaja účastníci zmluvného vzťahu podpísali. Touto zmluvou o pôžičke účastníci nahradili pôvodný doklad ohľadom pôžičky peňazí zo dňa 31.03.2003 a tento zničili. V tejto zmluve o pôžičke bola stanovená návratnosť poskytnutej pôžičky s dátumom 31.03.2009 so 7 %-ným úrokom z omeškania. Žalovaná pôžičku nevrátila a keď sa tento právny vzťah zbytočne predlžoval, účastníci spísali dohodu o uznaní dlhu dňa 17.11.2010 a následne po uznaní dlhu žalovaná splácala dlhovanú čiastku, pričom zaplatila celkovo 500,- Eur, ktoré jej žalobca odpočítal z dlhu. Žiadal žalobe vyhovieť vychádzajúc z právnych skutočností a dôkazov, ktoré predložili, a ktoré považuje za perfektné. Pôžička bola poskytnutá žalobcom žalovanej k dátumu, ktorý uviedol, a ak nie je dohodnutý termín vrátenia, ktorý je rozhodný pre začiatok plynutia premlčacej lehoty, premlčacia lehota začína plynúť prvým dňom po výzve na vrátenie pôžičky. V danom prípade výzvou bola fakticky zmluva o pôžičke, ktorá bola obidvomi zmluvnými stranami dojednaná. V žiadnom prípade teda nemôže sa jednať o premlčanie nároku, pretože nárok začal plynúť už podpísaním tejto zmluvy, dátumom podpísania zmluvy v roku 2003.

Žalobca na pojednávaniach uviedol, že dal peniaze p. L., t.j. žalovanej a ona sa stále vyhovárala, pričom ale niečo zaplatila. Uviedol, že peniaze požičal p. L. tam kde robí, presný dátum si už nepamätá. Žalovaná mu podpísala o tom dohodu a neskôr uznanie dlhu. Doklady o platení boli potrhané, nakoľko samotná žalovaná ich žiadala zničiť s tým, že budú platiť len nové, ktoré sú aktuálne. Požičanie peňazí iniciovala žalovaná a povedala, že peniaze potrebuje do firmy. Peniaze jej dal vo fotosalóne, išlo o peniaze v slovenských korunách, pričom v roku 2007 potom bol spísaný nový papier a zmluva o pôžičke peňazí, a tento papier riešil starý dlh, k fyzickému odovzdaniu peňazí nedošlo, spísala sa nová zmluva o pôžičke peňazí, lebo hrozilo premlčanie starého dlhu. V roku 2003 nebol dohodnutý konkrétny termín vrátenia peňazí. Tento bol dohodnutý až v roku 2007 pri spísaní zmluvy o pôžičke peňazí. Nejaké čiastky splácala žalovaná v období medzi rokmi 2003 a 2007, ale mala znovu iné pôžičky, vždy niečo splatila a ohľadom toho potom papiere roztrhali. Splatila tie iné pôžičky, nie tú, ktorá je predmetom sporu. Mohlo ísť o 3 alebo 4 iné pôžičky v hodnote cca 150 000,- Sk.

Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že návrh považuje za nedôvodný. Žiadne finančné prostriedky od žalobcu neprevzala, ona sama pôžičku nedojednala a ani ju nemala dojednanú. Namietala premlčanie nároku a tvrdila, že pôžička ako reálny kontrakt vzniká prevzatím peňazí, pričom prevzatie peňazí zo strany žalovanej preukázané nebolo a teda pôžička nevznikla. Pre prípad, že súd by mal vznik pôžičky za preukázaný, považovala nárok na vrátenie peňazí za premlčaný, samotný žalobca tvrdí, že dňa 31.03.2003 žalovaná prevzala peniaze, pričom dátum vrátenia nebol dohodnutý. Poukázala v súvislosti s tým na § 101 ods. 1 O.Z. a § 563 O.Z., ako aj ustálenú judikatúru, ktorá hovorí, že ak nebola dohodnutá doba splnenia dlhu, ani inak stanovená,

začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, čo dlh vznikol. Žalovaná preukázateľne plnila žalobcovi do 12.03.2007, kedy mala byť uzavretá zmluva o pôžičke, a teda nemohla potvrdiť existenciu dlhu. Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku a táto preukázateľným plnením je vyvrátená. Zároveň namietala neplatnosť zmluvy o pôžičke peňazí pre neurčitosť, nakoľko dlh v uvedenej sume v danom čase neexistoval. Všetko uvedené sa vzťahuje aj na dohodu o uznaní dlhu zo dňa 17.11.2010. Vzhľadom k uvedenému považovala uplatnený nárok za nedôvodný z dôvodu neexistencie pôžičky a pre prípad preukázania existencie pôžičky za premlčaný.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobca bol s jej manželom v priateľskom vzťahu a vždy mu požičiaval peniaze. Pri týchto pôžičkách nebola a keď jej manžel zomrel, vyzvala žalobcu, aby si uplatnil svoju pohľadávku v rámci dedičského konania po zosnulom manželovi, on však toto odmietol s tým, že dá mu tie peniaze keď bude mať. S tým súhlasila a celkovú výšku dlhu k dátumu úmrtia jej manžela nepoznala. Žalobca stále túto pohľadávku vyčísľoval v inej mene, napr. DEM a USD, ona ani nevedela aká je skutočná hodnota týchto peňazí. Vždy keď nejaké peniaze mala, tak mu ich dala. Pokiaľ prišiel za ňou žalobca, je možné, že mu podpísala zmluvu o pôžičke peňazí dňa 12.03.2007 a mohla podpísať takto aj dohodu o uznaní dlhu. Nemala však čas študovať tieto dokumenty, pretože on prišiel vždy za ňou do práce, kde pracuje a tam mu to na pulte podpísala. Používa okuliare a pokiaľ tieto nemá u seba, podpísala mu to bez toho, že by to nejako študovala. Čo sa týka notesu, ktorý predložil žalovaný a kde sú podpísané úhrady 5x 100,- Eur, tieto peniaze mu skutočne splatila tak ako je to tam uvedené, vždy vracala peniaze na protipodpis. Žalobca nehovorí pravdu v tom, že ona si od neho peniaze požičiavala, nakoľko tieto si nepožičiavala ani v roku 2003, ani v roku 2007, išlo o staré záležitosti medzi jej zosnulým manželom a žalobcom. Pri podpise zmluvy o pôžičke peňazí zrejme zle zaostrila zrak a pripadalo jej to, že ide o sumu 2 000,- Eur. Pokiaľ dávala nejaké peniaze p. E. v období rokov 2003 až 2010, považovala to za splácanie svojho dlhu po manželovi.

K veci bol vypočutý ako svedok T. S., ktorý vypovedal, že žalobca je jeho švagor a asi pred dvomi rokmi sa od neho dozvedel o tejto pôžičke. Niekoľkokrát žalobca potom žalovanú vyzýval, aby si dali tieto veci do poriadku s tým, že keď sa toto nevysporiada, dá vec na súd. Žalovaná nepopierala existenciu tejto pôžičky a keď si oni začali myslieť, že nemá v úmysle tento dlh zaplatiť, v auguste sa potom žalobca rozhodol, že podá žalobu na súd. 3-4 dni predtým navštívil žalovanú, kde ju informoval o jeho úmysle podať žalobu na súd a povedal jej, že ho bude zastupovať svedok a svedkovi potom následne zavolala dcéra žalovanej a povedala mu, že hovorí z poverenia matky a že z tej pôžičky sú ochotní zaplatiť, avšak majú len 10 000,- Eur. Nebolo zrejmé, či oni chcú zaplatiť len 10 000,- Eur, alebo chcú zaplatiť celú pôžičku a k danému času majú len 10 000,- Eur, preto prepočítali celkový dlh a vyšiel vyše 20 000,- Eur a tak jej svedok povedal, že keď zaplatia aspoň 20 000,- Eur, ostatné záležitosti sa môžu dohodou vysporiadať. Tento rozhovor potom skončil a žalobca podal žalobu. Potom svedok navštívil v kancelárii právneho zástupcu žalovanej a ponúkli mu, že keď žalovaná zaplatí 20 000,- Eur, žalobca stiahne žalobu. K dohode nakoniec nedošlo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, dohodou o uznaní dlhu, výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 26.02.2013, poslednou výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 19.06.2013, platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobnému rozkazu, písomným vyjadrením žalobcu, zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 12.03.2007, výpisom zo zošita o úhrade 500,- Eur, čestným prehlásením žalovanej zo dňa 10.04.2014, rozhodnutím NS SR zo dňa 24.05.2013, písomným vyjadrením žalovanej, dokladmi o čiastočných úhradách dlhovaných čiastok, ktoré predložila žalovaná, na základe čoho zistil, že podľa tvrdení žalobcu mal tento žalovanej požičať v roku 2003, konkrétne 31.03.2003 ekvivalentnú finančnú čiastku v hodnote 20 970,- Eur, pričom tvrdil, že lehota na vrátenie nebola dohodnutá. Doklad ohľadom tejto pôžičky potom zničili pri uzavretí novej zmluvy o pôžičke peňazí dňa 12.03.2007, keď fyzicky k odovzdaniu peňazí nedošlo a len prolongovali trvajúci právny stav tak, že žalovaná sa zaviazala čiastku 20 970,- Eur vrátiť do 31.03.2009. Keďže žalovaná tento dlh neuhradila, spísali potom podľa tvrdení žalobcu dňa 17.11.2010 dohodu o uznaní dlhu v čiastke 20 970,- Eur a po spísaní tejto dohody žalovaná uhradila z tejto čiastky 5x po 100,- Eur, a to dňa 06.12.2011, 21.03.2012, 06.06.2012, 24.07.2012 a 10.08.2012, čím celkový jej dlh predstavuje 20 470,- Eur, zaplatenia ktorého sa domáhal v žalobnom návrhu. Naproti tomu žalovaná popierala, že by si vzala nejakú pôžičku od žalobcu, tvrdila, že išlo o starý dlh, ktorý mal jej nebohý manžel pred smrťou voči žalobcovi. Namietala premlčanie žalobcovho nároku. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 657 O.Z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 O.Z., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 657 O.Z. je možné dovodiť, že podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci, druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. V danom prípade sa tvrdenia účastníkov konania rozchádzajú v tom smere, že žalobca tvrdí, že so žalovanou uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej požičal peniaze v celkovej ekvivalentnej hodnote 20 970,- Eur, čo ona popierala. V danom prípade právny zástupca žalovanej namietal, že nebol dohodnutý čas vrátenia, čo potvrdil samotný žalobca, pričom v tomto prípade súd bol toho názoru, že čas vrátenia veriteľ ponechal na vôli dlžníka. Svedčí o tom vyjadrenie samotnej žalovanej, ktorá uviedla, že žalobca sa mal vyjadriť, že mu dá peniaze po smrti manžela keď bude mať, ona s tým súhlasila. Keďže však žalovaná nepreukázala, že ide o pôžičku danú jej bývalému manželovi, naopak z tvrdení žalobcu a z právneho úkonu nadpísaného ako zmluva o pôžičke peňazí zo dňa 12.03.2007 vyplýva, že ona prevzala dňa 31.03.2003 v hotovosti a celosti finančný obnos, súd bol toho názoru, že žalobca a žalovaná uzavreli platne zmluvu o pôžičke ku dňu 31.03.2003 v ústnej forme. O tom, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke a došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí svedčí najmä tá skutočnosť, že následne dňa 12.03.2007 mali uzavrieť zmluvu o pôžičke peňazí, ktorou vlastne prolongovali právny stav a samotný dlh žalovanej vo výške 20 970,- Eur, pričom sa dohodli, že tento finančný obnos žalobca prenecháva žalovanej na obdobie od 31.03.2003 do 31.03.2009 a dohodli si 7 %-ný ročný úrok, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť tento finančný obnos najneskoršie do 31.03.2009 v mieste veriteľovho bydliska.

Podľa § 516 ods. 1 O.Z., účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

Podľa § 516 ods. 2 O.Z., ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

Podľa prejavu vôle účastníkov konania je možné dovodiť, že uzavretím zmluvy o pôžičke peňazí dňa 12.03.2007 účastníci tejto dohody mali vôľu zmeniť vzájomné práva a povinnosti tak, že doba vrátenia peňazí bola určená najneskoršie do 31.03.2009 a bol dohodnutý 7 %-ný ročný úrok, čo pri pôvodnej zmluve o pôžičke peňazí, ktorú uzavreli účastníci v ústnej forme nebolo dohodnuté. Keďže zmluva o pôžičke peňazí nevyžaduje písomnú formu, je možné túto uzavrieť aj ústne, a je možné ju meniť aj ústne, aj písomne. Z tých dôvodov súd mal za to, že v danom prípade išlo o zmenu vzájomných práv a povinností. Následne na to účastníci uzavreli dňa 17.11.2010 dohodu o uznaní dlhu, v ktorom žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, a to vo výške 20 970,- Eur, ktorý mal vzniknúť požičaním vyššie uvedenej sumy. Tento dlh uznala a zaviazala sa ho uhradiť v mesačných splátkach po 300,- Eur. Po uznaní dlhu zaplatila 5x po 100,- Eur, čím jej zostalo zaplatiť ešte 20 470,- Eur. Z tých dôvodov súd žalobe čo do zaplatenia dlhovanej čiastky 20 470,- Eur vyhovel. Čo sa týka obrany žalovanej v tom smere, že išlo o dlh po jej manželovi, súd tomuto tvrdeniu neuveril, nakoľko z právneho úkonu nadpísaného ako zmluva o pôžičke zo dňa 12.03.2007 vyplýva, že tieto peniaze si požičala od žalobcu ona, čo podporuje tvrdenia žalobcu. Súd neuveril jej tvrdeniam ohľadom čiastočného splácania dlhu, naopak priklonil sa k tvrdeniu žalobcu, že išlo o splácanie iných pôžičke a to z toho dôvodu, že žalovaná dňa 17.11.2010 podpísala dohodu o uznaní dlhu vo výške 20 970,- Eur. Pokiaľ by táto čiastka nebola reálnou, túto dohodu by nepodpísala a jej tvrdenia ohľadom toho, že túto dohodu podpísala bez toho, aby ju nejako študovala a nemala pri tom okuliare, pokladal za účelové. Čo sa týka námietky premlčania, súd bol toho názoru, že zmenou záväzku došlo k novácii vzájomných práv a povinností, ktoré boli vymedzené v tejto zmene práv a povinností, pričom tento prejav vôle predstavujúci právny úkon bol nadpísaný ako zmluva o pôžičke zo dňa 12.03.2007, a preto žalovaná nemohla uznať premlčaný dlh bez toho, aby o tomto uznaní vedela, nakoľko tento dlh v čase uznania nebol premlčaný. Je irelevantnou preto námietka premlčania týkajúca sa obdobia od 31.03.2003 do 12.03.2007, a súd preto nemohol na námietku premlčania prihliadať.

O úroku bolo rozhodnuté podľa dohodnutých zmluvných podmienok, pričom súd vychádzal z tvrdení žalobcu, že pri uzavretí zmluvy o pôžičke 31.03.2003 úrok nebol dohodnutý, a tento bol dohodnutý až dňa

12.03.2007, a preto úrok z pôžičky bolo možné priznať až od tohoto dátumu s prihliadnutím na čiastočné plnenie dlhu žalovanou. Úrok bol dohodnutý v čl. II zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 12.03.2007.

Vo zvyšku čo do úroku z pôžičky súd žalobu zamietol vzhľadom na vyššie uvedené.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný môže súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa . Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, avšak súd mu priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal neúspech v pomerne nepatrnej časti čo do príslušenstva. Žalobcovi vznikli trovy konania v sume 1 228,- Eur v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z návrhu a 2 183,90 Eur v súvislosti s trovami právneho zastupovania za 5x hlavný úkon á 370,14 Eur, a to prevzatie veci, písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 12.11.2013, účasť na pojednávaniach dňa 09.12.2013, 19.03.2014, 14.04.2014, 1x hlavný úkon á 185,07 Eur, a to účasť na vyhlásení rozsudku dňa 23.04.2014 á 185,07 Eur + 1x hlavný úkon á 92,54 Eur, a to účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 19.02.2014 + 3x režijný paušál á 7,81 Eur + 4x režijný paušál á 8,04 Eur, celkove teda na trovách právneho zastupovania 2 183,90 Eur, v zmysle Vyhlášky MS SR č. , na náhradu ktorých trov súd zaviazal žalovanú, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.