Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-185-2010.pdf
PDF · 95.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/185/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trestnej veci obžalovaného M. S., nar. XX.XX.XXXX N. P., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. apríla 2014 v Novom Meste nad Váhom takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : M. S., nar. XX.XX.XXXX N. P., trvale bytom M. H. N., C. Č.. XXX/X, S. O. XXXX, Z. XX, Q., na slobode,
j e v i n n ý, ž e
ako otec mal. R. B. S., nar. XX.XX.XXXX v období od 07.11.2008 doteraz v Starej Turej, v mieste pobytu dieťaťa ani nikde inde si neplní riadne a pravidelne vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovení Zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/970/2008-44 zo dňa 18.01.2010, ktorým mu bola určená povinnosť prispievať v sume 24,50 Eur mesačne za dobu od 07.11.2008 do 30.06.2009 a v sume 25,36 Eur mesačne od 01.07.2009, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na výživu jeho syna - mal. R. B. k rukám matky dieťaťa - B. Z., pričom obžalovaný je dlhodobo bez stabilného pracovného pomeru, z evidencie uchádzačov bol vyradený z dôvodu nespolupráce, na čas od 03.12.2008 do 31.12.2008 mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce v Profi Start, s.r.o., Trenčín, do práce však nenastúpil, v spoločnosti BKM, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, v rokoch 2010 až 2014 vykonával striedavo rôzne
-2-
zamestnania v Rakúsku, čím za dobu od 07.11.2008 až doposiaľ spôsobil dlh na výživnom v sume najmenej 741,88 Eur k rukám B. Z.,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (rok).
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 09.12.2010 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. Zn. Pv/488/2010 zo dňa 08.12.2000, na obvineného M. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Samosudca Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „súd“) vydal dňa 28.12.2010 trestný rozkaz, ktorým obvineného uznal vinným v zmysle obžaloby a uložil mu trest.
Proti trestnému rozkazu podal včas odpor okresný prokurátor.
Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 20.03.2013, 24.10.2013, 10.01.2014 a 17.04.2014 vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného M. S., výsluchmi poškodenej B. Z., čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Obžalovaný M. S. po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku (vrátane ustanovenia § 257 Trestného poriadku) neučinil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku. Z jeho prednesu na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2013 vyplynulo, že vyživovacej povinnosti na syna R. B. 2T/185/2010-246
S. si je vedomý. K spáchaniu skutku sa priznal. Výživné platil, ak bol zamestnaný, resp. ak mal peniaze. Peniaze poškodenej posielal prostredníctvom spoločnosti Western Union. Nejaké peniaze dával poškodenej aj na ruku, keď bol u nej pozrieť deti. Ak peniaze neposielal, bolo to pôsobené tým, že bol nezamestnaný, čo bolo aj v čase jeho prvého výsluchu na hlavnom pojednávaní (20.03.2013), kedy bol už 4 mesiace bez práce. Od mája 2013 mal nastúpiť do práce v Rakúsku s predpokladaným príjmom 1.400,- Eur brutto mesačne. K výške dlhu na výživnom sa vyjadriť nevedel, podľa jeho odhadu to mohlo byť cca 500,- Eur. Na hlavnom pojednávaní prezentoval niektoré úhrady výživného, o čom súdu predložil potvrdenia o odoslaní finančných prostriedkov prostredníctvom Western Union.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný po svojom výsluchu dňa 20.03.2013 prejavil vôľu dlžné výživné zaplatiť, súd hlavné pojednávanie odročil na 24.10.2013, kedy obžalovaný do rúk poškodenej na hlavnom pojednávaní uhradil sumu 700,- Eur. Obžalovaný uviedol, že celý dlh na výživnom sa mu zaplatiť nepodarilo, nakoľko pôvodné predpoklady s prácou, ktorú mal vykonávať, sa nenaplnili. Okrem toho prestal bývať u priateľky v Rakúsku. Vyhlásil, že má dostávať podporu cca 700,- Eur, z čoho by mohol uhrádzať výživné.
Súd následne hlavné pojednávanie dvakrát odročil za účelom poskytnutia možnosti obžalovanému uhradiť výživné.
Na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2014 obžalovaný uviedol, že podporu v nezamest-nanosti, s ktorou počítal, mu v Rakúsku nepriznali. Od 14.01.2014 mal pracovať v ďalšom zamestnaní s predpokladaným príjmom 1.700,- Eur brutto mesačne v oblasti recyklácie plastov. Dňa 10.01.2014 pred súdom vyhlásil, že výživné do dvoch mesiacov zaplatí.
Dňa 17.04.2014 súd na hlavnom pojednávaní z výsluchu obžalovaného zistil, že dlžné výživné nedoplatil a neplatil už ani bežné výživné. Do práce v januári 2014 síce nastúpil, ale na druhý deň ho vyhodili, lebo sa nedohodol s majstrom. Od 01.04.2014 nastúpil do inej práce. Avšak na druhý deň v práci sa mu stal úraz, roztrhol si šľachu a aktuálne je na maródke.
Z výsluchu poškodenej B. Z. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že napriek celkom štyrom jej výsluchom pred súdom sa ani raz nevedela vyjadriť k presnej výške dlhu na výživnom, ktorý mal mať obžalovaný na mal. syna R. B. S.. Na syna má obžalovaný platiť cca 25 Eur mesačne, na dcéru cca 66 Eur mesačne. Potvrdila, že obžalovaný jej posielal nejaké peniaze cez spoločnosť Western Union. Išlo o sumy po 100,- Eur, 150,- Eur a 200,- Eur, ale koľko presne a kedy, na hlavnom pojednávaní neuviedla. Obžalovaný jej dával občas peniaze aj vtedy, keď bol u nej pozrieť deti, avšak toto považovala za réžiu jeho pobytu u nej, keďže tam prespával, aj sa u nej stravoval. Ohľadne pomerného rozpočítavania platieb od obžalovaného na výživné pre obe jej deti uviedla, že polovicu započítavala na dlžné výživné na syna R. a polovicu na dlžné výživné na dcéru K..
Dňa 24.10.2013 poškodená potvrdila, že prevzala od obžalovaného na hlavnom pojednávaní sumu 700,- Eur, po ktorej započítaní nevedela uviesť, či došlo touto úhradou k zániku dlhu obžalovaného na výživnom alebo nie.
Z výsluchov poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2014 a dňa 17.04.2014 vyplynulo, že obžalovaný po úhrade sumy 700,- Eur v októbri 2013 už na výživnom neuhradil nič.
-4-
Z potvrdení o úhradách výživného, ktoré predkladal obžalovaný do spisu na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že dňa 09.12.2010 uhradil poškodenej na výživnom na obe deti sumu 200,- Eur, dňa 24.03.2011 sumu 100,- Eur, dňa 04.05.2011 sumu 100,- Eur, dňa 01.07.2011 sumu 150,- Eur, dňa 15.05.2012 sumu 100,- Eur, dňa 04.07.2012 sumu 100,- Eur, dňa 16.07.2012 sumu 50,- Eur, dňa 27.07.2012 sumu 100,- Eur, dňa 06.05.2013 sumu 50,- Eur, dňa 04.06.2013 sumu 50,- Eur, dňa 31.07.2013 sumu 50,- Eur, dňa 03.09.2013 sumu 50,- Eur, dňa 04.10.2013 sumu 50,- Eur. Dňa 24.10.2013 uhradil na hlavnom pojednávaní v hotovosti sumu 700,- Eur.
Z rodného listu Matričného úradu Trenčín (kniha narodení zväzok 143, ročník 2008, strana 214, poradové číslo 1221) vyplýva, že obžalovaný je otcom maloletého R. B. S., nar. XX.XX.XXXX N. R..
Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/970/2008-44 zo dňa 18.01.2010, právoplatného dňa 06.03.2010, vyplýva, že mal. R. B. S. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a obžalovanému bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 24,50 Eur mesačne za dobu od 07.11.2008 do 30.06.2009 a sumou 25,36 Eur mesačne od 01.07.2009, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovaného za trestný čin, kladený mu obžalobou za vinu, preukázanú riadne a v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Obžalovaného usvedčuje jeho výpoveď, v ktorej sa ku skutku priznal. Jeho priznanie je podporené obsahom výpovede poškodenej B. Z. a vykonanými listinnými dôkazmi. Obžalovanému súd opakovane poskytoval odročovaním hlavného pojednávania lehotu na zaplatenie dlžného výživného na základe jeho naivne smelých vyhlásení o tom, že dlh určite uhradí. Nestalo sa tak. Bolo preukázané, že obžalovaný v rokoch 2010 až 2013 počas prebiehajúceho trestného konania zaplatil k rukám matky jeho detí - B. Z. sumu 1.850,- Eur. Ako vyplynulo z výsluchu poškodenej, uvedené platby nevnímala výlučne iba ako výživné na syna R. B. S., ale aj ako príspevok na výživné pre dcéru K. B. S., pričom sa vyjadrila, že ohľadne umorovania dlžného výživného prostredníctvom týchto úhrad ich rozdeľovala pomerne, t.j. z každej poukázanej 2T/185/2010-247
sumy išla polovica na úhradu dlhu na výživnom na mal. R. a polovica na úhradu dlhu na výživnom na mal. K.. Vychádzajúc z tohto princípu, na ktorom súd pri vyhodnocovaní dokazovania nemal dôvod nič meniť, a pri absencii akýchkoľvek iných uchopiteľných informácií od poškodenej, ktorá sa po celý čas hlavného pojednávania sama nevedela vyjadriť k výške dlhu na výživnom na syna R., ani sa k tejto informácii priblížiť, bolo potrebné výšku dlhu ustáliť matematickými sčítacími, odčítacími a deliacimi operáciami. Vychádzajúc z civilného rozsudku, ktorým bola určená výška výživného, dospel súd k záveru, že za dobu od 07.11.2008 do vyhlásenia rozsudku mal obžalovaný na výživnom zaplatiť celkom 1.666,88 Eur (za rok 2008 sumu 49 Eur, za rok 2009 sumu 299,16 Eur, za roky 2010 až 2013 sumu 304,32 Eur za každý z týchto rokov a za rok 2014 sumu 101,44 Eur). V skutočnosti však zaplatil iba 925,- Eur (polovica zo sumy 1.850,- Eur ako pomerná časť pripadajúca na dlh na výživnom na syna R.), čiže ku dňu vyhlásenia rozsudku bol jeho dlh najmenej vo výške 741,88 Eur.
Okrem zisťovania, či obžalovaný ku dňu rozhodovania o vine a treste mal nejaký dlh na výživnom, sa súd zaoberal aj tým, či v období od 07.11.2008 bol schopný platiť výživné. Túto otázku súd zodpovedal kladne. Na obžalovanom, ak sa zúčastňoval na hlavnom pojednávaní, bolo vidno, že je jedincom so všetkými telesnými údmi, mladého veku, fyzicky zdravý, netrpiaci žiadnou chorobou, ktorá by ho obmedzovala na trhu práce. Množstvo informácií o už-už sa rozbiehajúcich pracovných aktivitách obžalovaného, ktorými na každom termíne hlavného pojednávania sýtil súd a na ďalšom ich zase revidoval, je svedectvom, že v prípade záujmu si prácu nájsť vie, hoci iba na relatívne krátky čas. Nedostatok vyššieho vzdelania, umožňujúceho výkon pracovných činností s vyššou pridanou hodnotou a potenciálne vyšším príjmom, si súd nevyložil ako skutočnosť zmierňujúcu náhľad na protiprávnosť konania obžalovaného. Obžalovaný ako rodič maloletého dieťaťa nevykonal všetky opatrenia starostlivého rodiča, ktoré od neho bolo a je možné spravodlivo očakávať, smerujúce k tomu, aby bol s ohľadom na všetky objektívne spoločenské okolnosti a subjektívne okolnosti vzťahujúce sa k jeho osobe schopný platiť bežné výživné riadne a včas. Je nielen zákonnom ustanovenou, ale aj odvekou morálnou povinnosťou rodičov starať sa zo všetkých síl o zabezpečenie riadnej a dostatočnej výživy svojich detí a na dosiahnutie tohto cieľa vynakladať v prípade potreby vyššiu než obvyklú (tu skôr obligatórne rutinnú) snahu nájsť si vhodné zamestnanie. Hoci z vyjadrení obžalovaného vyplýva, že o zamestnanie sa v Rakúsku má záujem a čiastočne sa mu v tomto úsilí darí byť úspešným, vidí súd v tejto oblasti na strane obžalovaného značné rezervy v snahe zlepšiť si pozíciu na pracovnom trhu a z dlhodobej perspektívy ju stabilizovať.
S poukazom na uvedené preto súd uznal obžalovaného znovu vinným v zmysle obžaloby, upraviac výšku dlžného výživného a obdobie neplatenia výživného na základe skutkových záverov vykonaného dokazovania. Obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti povinnosť vyživovať svojho syna R. B. S. a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Obžalovaný sa skutku dopustil vo forme vedomej nedbanlivosti, pričom je za svoje protiprávne konanie plne trestne zodpovedný, nakoľko nebola zistená žiadna z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu ním spáchaného alebo trestnú zodpovednosť obžalovaného.
-6-
Aj keď rozhodnutia orgánov iných štátov nemajú pre činnosť súdov Slovenskej republiky právnu záväznosť, pre účely zdôraznenia potreby uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti obžalovaného aj na dieťa, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, považuje súd za vhodné poukázať na rozhodnutie štátu s obsahovo blízkym právnym systémom a prakticky rovnakou konštrukciou skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy, a to časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18.04.2012, sp. zn. 4Tdo/250/2012, z ktorého vyplýva: „Zplození dítěte není sport ani zábava, byť to tak některým jedincům na počátku může připadat. Ve skutečnosti tím ale budoucí rodič na sebe bere povinnosti a odpovědnost, která jej provází po celý další život, namnoze až do jeho vlastní smrti. Proto je nezbytné, aby se choval tak, aby svým závazkům a povinnostem dokázal vždy a za všech okolností dostát.“
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T/59/2011 zo dňa 21.08.2012, právoplatným dňa 10.02.2013, bol uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd u neho upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestu odňatia slobody, ktorý mu vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/146/2009 zo dňa 03.12.2009, právoplatným dňa 14.12.2010.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Pri úvahách o druhu a výmere trestu, ktorý by bolo primerané obžalovanému za jeho protiprávne konanie uložiť, musel súd prihliadať najmä na tú skutočnosť, že obžalovaný čiastočne páchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin. Preto podľa názoru súdu bolo potrebné na obžalovaného pôsobiť trestom prísnym nielen výmerou, ale najmä spôsobom jeho výkonu. Keďže u obžalovaného bola v niektorých štádiách trestného konania pod hrozbou možného postihu trestom odňatia slobody identifikovaná snaha uhradiť dlžné výživné, čo sa mu čiastočne aj podarilo, dospel súd k záveru, že je z hľadiska požiadaviek kladených na trestnú 2T/185/2010-248
represiu možné obžalovanému uložiť trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov). Preto súd obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Takto uložený trest považuje súd za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov, požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej miere vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podá-va na Okresnom súdu Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.