Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-8-2023.pdf
PDF · 72 KB
Case nature
Subarea
23CoP/8/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky: J. F., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, právne zastúpená JUDr. Katarínou Naster Dugasovou, advokátkou so sídlom v Ľuboticiach, Hájnova 33, proti osobe povinnej platiť výživné: R. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o., Prešov, Masarykova 13, o určenie výživného pre manželku, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 27Pc 7/2022-129 zo dňa 12.12.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom domáhala manželského výživného 2.500 eur mesačne. Podaním doručeným súdu dňa 16.11.2022 navrhovateľka zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Osoba povinná platiť výživné súhlasila so späťvzatím návrhu a súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
2. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj keď navrhovateľka procesne zavinila zastavenie konania, súd pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikoval § 52 CMP ako všeobecne formulované pravidlo o náhrade trov konania v civilnom mimosporovom konaní. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné použiť § 55 CMP ako moderačné právo súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé priznať náhradu trov konania osobe povinnej platiť výživné.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie osoba povinná platiť výživné, a to proti výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že mu prizná nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 % a uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Výrok prvoinštančného súdu považuje za nesprávny a nepreskúmateľný. Uviedol, že navrhovateľka opakovane zavádzala súd svojimi nepravdivými tvrdeniami o svojej finančnej situácii a o ňom. Žiadala nehoráznu sumu 2.500 eur mesačne titulom manželského výživného, pričom ani len nepodala návrh na rozvod. Navrhovateľka sama žiadala priznať nárok na náhradu trov konania. Počas konania vyšlo najavo, že navrhovateľka v priebehu roka a pol disponovala sumou vyše 80.000 eur, ku ktorým sa pôvodne v návrhu ani nepriznala. S navrhovateľkou sa snažil opakovane mimosúdne dohodnúť, apeloval na možnosť mimosúdnej dohody po tom, čo mu navrhovateľka predloží výpisy zo svojich účtov. On od začiatku konania argumentoval konzistentne. Celý čas tvrdil, že navrhovateľka
má dosť peňazí a chcel len vidieť výpisy z jej účtov, na ktorý pravidelne zasielal spoločné peniaze. Aj keď výpisy z účtov navrhovateľka súhlasila predložiť, nikdy k tomu nedošlo. Nie je podľa jeho názoru správne, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, v situácii bezdôvodného žiadania vysokého výživného. On totiž náklady na právne zastúpenie reálne vynaložil. Poukázal na to, že samotný spor medzi dospelými účastníkmi je síce radený do kategórie civilného mimosporového konania, avšak svojou podstatou je to klasické sporové konanie. V konaniach podľa CMP je potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie udržiavania ochrany rovnováhy. V tomto prípade nejde o záujem dieťaťa, ani o nič podobné, len o tvrdenú pohľadávku dospelého účastníka zastúpeného právnym zástupcom, ktorý sa chcel nespravodlivo a na základe nepravdivých dôkazov domôcť vysokého manželského výživného. Vyššie uvedené okolnosti v skutočnosti sú takými okolnosťami prípadu, že je spravodlivé, aby navrhovateľka bola zaviazaná na náhradu trov konania.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka navrhla uznesenie potvrdiť a navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Súhlasí s argumentáciou okresného súdu a s tým, že aplikoval ust. § 52 CMP. Poukázala na to, že je starobná dôchodkyňa s dôchodkom 470 eur, pričom každý mesiac platí splátku hypotéky v sume 567 eur čerpanú na výstavbu krajčírskej dielne, v ktorej osoba povinná platiť výživné podniká a zarába. Osoba povinná platiť výživné na platenie spoločnej hypotéky žiadnym spôsobom neprispieva. Na jej platenie jej požičiavajú financie deti. Správanie osoby povinnej platiť výživné považuje za amorálne.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj “CMP“) na konania podľa CMP sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj “CSP“) ak CMP neustanovuje inak.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
7. V konaniach vedených podľa ustanovení CMP v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Jedno z ustanovení, ktoré umožňuje iné rozhodnutie o trovách konania, je ust. § 55 CMP, ktoré aj v konaniach vedených podľa ustanovení CMP umožňuje priznať trovy konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Aplikácie tohto ustanovenia sa domáha aj odvolateľ a tvrdí, že dospelý účastník zastúpený právnym zástupcom sa chcel nespravodlivo a na základe nepravdivých dôkazov domôcť vysokého manželského výživného.
8. V danom prípade dôkazy neboli vykonané, a preto nie je možné ani urobiť záver o tom, či navrhovateľka mala alebo nemala uplatnené právo. Obrana, ktorú vzniesla v konaní osoba povinná platiť výživné, teda že navrhovateľka si zadržala určitú časť spoločných finančných prostriedkov, by mala vo veci relevanciu. Táto obrana však nebola dokazovaná a nemožno uzavrieť, či bola alebo nebola pravdivá. Okolnosti okolo predpokladaného úspechu v konaní teda nemožno zohľadňovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade.
9. Aj keď sa v tomto konaní domáhal svojho práva dospelý účastník zastúpený právnym zástupcom, nie je to argumentom pre nepoužitie ustanovenia § 52 CMP. Ustanovenia CMP sa vzťahujú aj na konanie o priznanie manželského výživného a aj v tomto konaní teda platí všeobecné pravidlo obsiahnuté v § 52 CMP.
10. Je pravda, že v danom prípade boli trovy právneho zastúpenia vynaložené zbytočne, pretože súd o veci meritórne nerozhodol z dôvodu späťvzatia návrhu. Ani táto skutočnosť nie je dôvodom pre priznanie trov konania odvolateľovi. Ustanovenia CMP neobsahujú úpravu obdobnú § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého povinnosť nahradiť trovy konania má ten, kto procesne zavinil zastavenie konania. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach podľa CMP nebolo úmyslom zákonodarcu spájať zavinenie zastavenia konania s povinnosťou nahradiť trovy takéhoto konania.
11. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že časť trov vznikla počas trvania manželstva účastníkov konania (a teda počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva), čo je tiež dôvodom, prečo (minimálne v tejto časti) nemá praktický význam priznať nárok na náhradu trov konania.
12. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za dôvodné rozhodnúť o trovách konania podľa všeobecného pravidla obsiahnutého v § 52 CMP. Zo spisu nevyplývajú okolnosti, ktoré by mali viesť k rozhodnutiu o trovách konania podľa § 55 CMP.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55 CMP), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.