Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-73-2021.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Dunčkovou v spore žalobcu: Š. Q., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XB, Š., zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO & Partners s.r.o., so sídlom Paulínska 24, Trnava, IČO: 54 237 050, proti žalovanej: R.. V. Q., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom G., katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Š., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba - rodinný dom, so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXX, pozemok parcela registra „C“ parcelné č. XXXX, druh pozemku záhrada o výmere 941 m2, pozemok parcela registra „C“, parcelné č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 412 m2, pozemok parcela registra „E“, parcelné č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 161 m2, z r u š u j e .
II. Nehnuteľnosti evidované Okresným úradom G., katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v katastrálnom území Š., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba - rodinný dom, so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXX, pozemok parcela registra „C“ parcelné č. XXXX, druh pozemku záhrada o výmere 941 m2, pozemok parcela registra „C“, parcelné č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 412 m2, pozemok parcela registra „E“, parcelné č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 161 m2 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 k celku.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu 3.800,- eur ako náhradu za spoluvlastnícky podiel, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Trnava dňa 04.11.2021 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom G., katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Š.B., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba - rodinný dom, so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parcela Č.. XXXX, pozemok parcela registra „C“ parcelné č. XXXX, druh pozemku záhrada o výmere 941 m2, pozemok parcela registra „C“, parcelné č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 412 m2, pozemok parcela registra „E“, parcelné č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 161 m2 (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“). Žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 23/24 vzhľadom k celku a žalovaná je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/24 vzhľadom k celku. Žalobca dňa 20.05.2021 adresoval žalovanej výzvu na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu,
ktorá však bola bezvýsledná. Na základe aktuálneho znaleckého posudku č. 35/2021 vypracovaného znalcom R.. V. W. bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností v sume vo výške 90.200,- eur. Žalobca ponúkol žalovanej za odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach sumu vo výške 3.800,- eur, ktorá suma vychádzala z hodnoty žalovaného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach určených znaleckým posudkom. Žalobca zastal názor, že nehnuteľnosti vzhľadom na charakter a súčasne s prihliadnutím na veľkosti spoluvlastníckych podielov nie je možné účelne a reálne rozdeliť. V prípade ak nie je možné rozdelenie veci, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. K žalobe priložil Ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 20.05.2021, Znalecký posudok č. 35/2021.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v prípade ak žalobca nechce dedičstvo po ich rodičoch predať a chce sa do nehnuteľnosti nasťahovať, svoj podiel mu daruje, preto požiadala o prípravu návrhu darovacej zmluvy. Od smrti matky žalovaná navštívila nehnuteľnosť len raz, keď si bola zobrať brúsené poháre. Platby týkajúce sa nehnuteľnosti neuhrádzala, pretože jej žalobca povedal, že je to malá čiastka a on to zaplatí ako celok. Ďalej uviedla, že žalobca s návrhom darovacej zmluvy nesúhlasil, ale ona nechce z dedičstva nič a jej vyporiadanie ponecháva žalobcovi, nech tieto prostriedky použije na opravu nehnuteľnosti, tak sa mu vyjadrila aj v telefonickom rozhovore.
3. Žalobca v replike požiadal súd o poskytnutie lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody, pričom následne na výzvu súdu uviedol, že k uzavretiu dohody nedošlo, preto žiada o vytýčenie termínu pojednávania.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.03.2023, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a ďalšími listinnými dôkazmi, najmä znaleckým posudkom č. 35/2021, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, N..Ú.. Š., ako aj s ostatným obsahom spisu, keď v súlade s § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
5. Predmetná nehnuteľnosť je podľa výpisu z LV č. XXXX, N..Ú.. Š. v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, pričom na žalobcu prislúcha podiel o veľkosti 23/24 a na žalovanú podiel o veľkosti 1/24 z celku. Zo znaleckého posudku č. 35/2021 zo dňa 26.04.2021 vypracovaného R.. V. W.I., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom G., katastrálny odbor, k.ú. Š., T. Š., T. G., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavba - rodinný dom, so súpisným č. XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 412 m2 a pozemok parcela registra „C“, parcela č. XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere 941 m2, pozemok parcela registra „C“, parcela č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 412 m2, pozemok parcela registra „E“, parcela č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 161 m2 v sume 90.200,- eur. Všeobecná hodnota 1/24 spoluvlastníckeho podielu je 3.758,33 eur.
6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na veľkosť podielu a tú skutočnosť, že predmetom vyporiadania je stavba rodinného domu a priľahlé pozemky, reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné a žalobca má záujem o prikázanie veci do jeho vlastníctva. Prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva žiada z toho dôvodu, že má vo výlučnom vlastníctve aj ostatnú časť spoluvlastníckeho podielu, pričom vyplatenie finančnej náhrady bude realizovať z výlučných finančných prostriedkov, ktorými disponuje ako nadobudnutými z dedičstva.
7. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
9. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Súd je zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 OZ: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny celej veci v čase jej vyporiadania. Primeranou náhradou je potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci vzniká nový (spolu)vlastnícky vzťah k veci.
11. Súd mal za preukázané, že sporná nehnuteľnosť, ku ktorej zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je predmetom tohto sporu, je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej. Žalobca už nemá viac záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, so žalovanou sa ale na jeho vyporiadaní nedohodol. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, žalovaná nepoprela, preto ich súd považoval za nesporné. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe nerozporovala žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, len uvádzala, že má záujem svoj podiel žalobcovi darovať. Uviedla tiež, že žalobca nehnuteľnosť užíva, chce ju zrekonštruovať a uhrádza aj pravidelné poplatky súvisiace s predmetnou nehnuteľnosťou. Súd mal potom za to, že obe sporové strany majú záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale nedohodli sa na spôsobe vyporiadania. Súd ale z dôvodu nepopretých skutkových tvrdení žalobcu podporených obsahom predkladaných listinných dôkazov, v ďalšom vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorý žiadal zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán s poskytnutím finančnej náhrady.
12. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, vychádzajúc z nepotretých skutkových tvrdení žalobcu ako aj zo znaleckého posudku č. 35/2021 vypracovaného R.. V. W., reálna deľba nebola dobre možná. V tu prejednávanej veci bola predmetom vyporiadania stavba - rodinný dom spolu s priľahlými pozemkami a vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov (žalobca 23/24 a žalovaná 1/24) by bola aj v rozpore s účelným využitím predmetnej nehnuteľnosti. Následne preto prichádzal do úvahy žalobcom navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, keď tento je väčšinovým spoluvlastníkom, prejavil záujem o prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, čo dáva predpoklad následného účelného využitia vyporiadavanej nehnuteľnosti. Žalobca tiež uviedol, že má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu žalovanej, ktoré získal z dedičstva. Keďže finančnú náhradu za vyporiadavaný podiel bude uhrádzať z jeho výlučných finančných prostriedkov pochádzajúcich z dedičstva, nehnuteľnosť je dôvodné prikázať do jeho vylúčeného vlastníctva. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a nehnuteľnosti evidované Okresným úradom G. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie Š. ako stavba - rodinný dom, so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXX, pozemok parcela registra „C“, parcela č. XXXX, druh pozemku záhrada o výmere 941 m2, pozemok parcela registra „C“, parcela č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 412 m2, pozemok parcela registra „E“, parcela č. XXXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 161 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 k celku.
13. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, tu súd vychádzal zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 35/2021 vypracovaného R.. V. W., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, v zmysle ktorého bola určená všeobecná cena danej nehnuteľnosti na sumu 90.200,- eur.
14. Následne súd pri určení výšky výplaty primeranej náhrady vychádzajúc z veľkosti podielov, keď žalovaná bola vlastníčkou 1/24 z celku, t.j. 1/24 zo sumy 90.200 eur = 3.758,33 eur, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 3.800,- eur. Uvedenú sumu žalobca sám navrhol a je v súlade s predloženými listinnými dôkazmi. Súd s prihliadnutím na výšku finančnej náhrady uložil žalobcovi uvedenú sumu zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP.
15. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
16. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže jeho žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu v zmysle ním navrhovaného petitu, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania. V konaní pritom nebol žalovanou tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).