Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_38Cb-18-2014.pdf
PDF · 91.21 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Cb/18/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II samosudcom Mgr. Gabrielom Frankovičom v právnej veci žalobcu: P. U. Z. &. G., V. XX, XXX XX P., C.Č.: XX XXX XXX, P.. K..: L.. L. T., R., B. XXX, XXX XX P., P. Ž.: V..R..F..M.. G., F..E..D.., P.B. XX, XXX XX M., C.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie sumy 1.020,00 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.020,00 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.020,00 eura za obdobie odo dňa 30.1.2012 až do dňa zaplatenia a n a h r a d i ť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 296,34 eura a iné trovy konania vo výške 61,00 eura, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 173,5 % ročne zo sumy 1.020,00 eura za obdobie odo dňa 30.1.2012 až do dňa zaplatenie zastavuje.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 2.10.2013, doručenou súdu dňa 11.10.2013, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.020,00 eura s prísl. z titulu nezaplatenia odplaty za prepravu tovaru vykonanú pre žalovaného.
Okresný súd Košice II vydal dňa 18.12.2013 platobný rozkaz č. k. XXRob/XXX/XXXX-XX, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.020,00 eura, úrok z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.020,00 eura za obdobie odo dňa 30.1.2012 až do dňa zaplatenia a nahradiť trovy konania v celkovej výške 227,13 eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 61,00 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 166,13 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v prospech právneho zástupcu žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Uznesením č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.1.2014 súd zrušil predmetný platobný rozkaz podľa ust. § 173 ods. 2 O. s. p., pretože ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanému.
Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na termín 23.4.2014, na ktoré riadne a včas predvolal účastníkov konania.
Na pojednávanie sa dostavil žalobca, ktorému súd doručil predvolanie na pojednávanie dňa 14.4.2014.
Na pojednávanie sa dostavil advokátsky koncipient Mgr. Lukáš Polák, konajúci na základe poverenia, ktoré mu udelil JUDr. Ján Garaj, advokát, ako splnomocnený zástupca žalobcu.
Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorému súd zásielku s predvolaním doručoval na adresu sídla: P.B. XX, M., odkiaľ sa zásielka vrátila súdu späť dňa 3.4.2014 s poznámkou - adresát je neznámy; z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I X..Č.. XXXX/V zo dňa 23.4.2014 súd zistil, že žalovaný mal ku dňu pojednávania zapísanú adresu sídla P. XX, M., teda adresu na ktorej je neznámy. Súd preto považoval vrátenú zásielku za doručenú podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p.
Podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Súd pojednával podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného.
Právny zástupca žalobcu predniesol na pojednávaní návrh tak, že žalobca trvá na žalobe pokiaľ sa jedná o zaplatenie istiny vo výške 1.020,00 eura. Pokiaľ sa jedná o úrok z omeškania upresňuje úrokovú sadzbu tak, že žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.020,00 eura za obdobie odo dňa 30.1.2012 až do dňa zaplatenia a v prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie ročného úroku z omeškania vo výške 173,5 % ročne zo sumy 1.020,00 eura za obdobie odo dňa 30.1.2012 až do dňa zaplatenia berie žalobu späť.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tvrdenia žalobcu nepoprel ani nespochybnil, súdu nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce opak tvrdení žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 23.4.2014 oznámením obsahu listinných dôkazov žurnalizovaných v spise a zistil tento skutkový stav:
Na základe písomnej objednávky žalovaného č.201111-245 zo dňa 22.11.2011, žalobca vykonal pre žalovaného ním objednanú prepravu tovaru v dňoch 24.11.2011 až 30.11.2011 na trase: F. F..R.. P..C.. G. U., N. Y. G., P.. XX, O. X, W. - XXXXX N. X.-F. P. Y. G. - B. XXX, F. - XXXXX B. 385/ pri Košiciach. Preprava bola vykonaná vozidlom W.: P.. Žalobca po vykonanej preprave vyfakturoval dohodnutú odplatu za jej vykonanie žalovanému faktúrou Č.. XXXXX zo dňa 30.11.2011, splatnou dňa 29.1.2012, v dohodnutej výške 1.020,00 eura. Vykonanie objednanej prepravy žalobca preukázal súdu medzinárodným nákladným listom (N.) č. SK XXXXXXX potvrdeným príjemcom predmetu prepravy, spoločnosťou R. F..E..D.., Y. XX.XX.XXXX.
Podľa ustanovenia § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že prejavom vôle strán došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a na daný vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), nakoľko miesto prevzatia zásielky a miesto jej predpokladaného dodania, ako sú uvedené v zmluve, leží v dvoch rôznych štátoch, ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom Dohovoru. Pretože Dohovor výslovne určuje, že nie je rozhodné aké je trvalé bydlisko, poprípade štátna príslušnosť strán zmluvy, je Dohovor nutné aplikovať aj v tých prípadoch, keď ide o vzťah dvoch tuzemských subjektov. Na daný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je nutné aplikovať Dohovor o prepravenej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), nakoľko Slovenská republika je zmluvným štátom dohovoru.
Podľa čl. 4 Dohovoru CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Čo má obsahovať nákladný list je uvedené v čl. 6 Dohovoru CMR. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Podľa názoru súdu medzinárodný nákladný list priložený k žalobe je vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
Aj keď sa Dohovor vzťahuje iba na prepravu za odplatu, nie je nikde stanovená výška odplaty alebo spôsob, resp. smernica na stanovenie tejto odplaty. Pri stanovení výšky prepravného (to sa skladá z dovozného a ostatných náhrad) je nutné sa riadiť vnútroštátnymi predpismi a zvyklosťami.
Podľa ust. § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa ust. § 625 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu
Podľa ust. § 340 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (základná úroková sadzba ECB k splatnosti faktúr bola 1% ).
Vykonaným dokazovaním - oznámením obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov, a tiež prednesom právneho zástupcu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru, pričom žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a neuhradil za obstaranú prepravu odplatu v celkovej výške 1.020,00 eura, preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a súvisiacich citovaných ustanovení, aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9% ročne z istiny odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr až do dňa zaplatenia. Zohľadňujúc dispozitívny úkon žalobcu konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 173,5 % ročne zo sumy 1.020,00 eura za obdobie odo dňa 30.1.2012 až do dňa zaplatenie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal ich náhradu vo výške 357,34 eura, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 296,34 eura a náhrady zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 61,00 eura.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. a v súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.4.2014 spočívajú v:
a) odmene za tri úkony právnej pomoci:
1. prevzatie a príprava zastúpenia; sadzba tarifnej odmeny za tento úkon právnej pomoci je v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci 61,41 eura,
2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 2.10.2013; sadzba tarifnej odmeny za tento úkon právnej pomoci je v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci 61,41 eura,
3. účasť na pojednávaní dňa 23.4.2014, sadzba tarifnej odmeny za tento úkon právnej pomoci je v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci 61,41 eura,
b) v paušálnej náhrade výdavkov podľa ust. § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. 2 x 7,81 eura = 15,62 eura, 1 x 8,04 eura = 8,04 eura;
c) náhrade za stratu času za čas strávený na ceste na pojednávanie a späť dňa 23.4.2014 za 3 polhodiny, t.j. celkom vo výške 3 x 13,02 = 39,06 eura; podľa ust. § 17 ods. 1 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu;
d) navýšenie o 20 % DPH: = 49,39 eura,
trovy právneho zastúpenia žalobcu sú teda vo výške spolu 296,34 eura.
Právny zástupca si tiež uplatnil náhradu cestovného za cestu z Prešova do Košíc a späť. Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia je zrejmé, že cesta sa mala uskutočniť dňa 11.2.2013. Súd je toho názoru, že účastníci majú nárok len na náhradu trov konania, ktoré možno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie, alebo bránenie práva, pričom pri týchto uplatnených trovách nebola preukázaná ich účelnosť, preto súd náhradu týchto trov nepriznal. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby „Predžalobná výzva“, keďže v zmysle ust. § 137 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. má účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania, t.j. účelne vynaložených trov, ktoré mu vzniknú po podaní návrhu na začatie konania.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.