Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/269/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. P., nar. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, na návrh otca U. P., A.. X.X.XXXX, S. W. Q. F. A. J. F. Č.. XX, toho času bývajúceho Q. T., Q. Í., XX W. I., D., zastúpeného JUDr. Máriou Čičvákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Lidickom námestí č. 3 v Košiciach, za účasti matky A. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. Q. O. A. J. Č.. X, v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého doručil tunajšiemu súdu dňa 3.12.2013 návrh, ktorým sa domáhal zníženia výživného z jeho strany na maloletého U. zo sumy 166 € na sumu 70 € mesačne, zároveň žiadal súd rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tento svoj návrh odôvodňoval tým, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 5.11.2010 sp. zn. súd rozhodol o zverení maloletého U. do výchovy matky o určení jemu výživného v sume 166 € mesačne, pričom súd vychádzal z jeho príjmov v roku 2008 a predchádzajúcich rokov a zo skutočností, že mal inú vyživovaciu povinnosť na ďalšie dieťa maloletú A., A.. XX.X.XXXX, mal za to, že jeho pomery sa odvtedy podstatne zmenili, v auguste 2011 sa jemu aj jeho manželke narodila druhá dcéra B. a v júni 2013 sa im narodila tretia dcéra P.. Od júna 2013 jeho manželka nepracuje, je na materskej dovolenke a od decembra 2013 už nemala poberať materský príspevok a teda nemala mať žiaden príjem, on sa snažil stále rešpektovať rozhodnutie súdu a platiť výživné vo výške 166 €, mal však za to, že vzhľadom na nové skutočnosti toto výživné nebol schopný platiť naďalej, od septembra 2011 okrem toho začal splácať úver, ktorý si vzal spolu s manželkou na zakúpenie bytu a jeho staršia dcéra začala navštevovať materskú škôlku, za ktorú platil 950 € mesačne. Mal vedomosť o tom, že matka maloletého U. sa vydala, čím sa zmenili jej pomery týkajúce sa výšky príjmov, mal za to, že staršia dcéra matky už niekoľko rokov s matkou nežije v jednej domácnosti, čo zmenilo situáciu matky a táto vyživovala podľa jeho názoru len jedno dieťa. K návrhu pripojil v kópiách rodné listy maloletej A., Y. a P. bez prekladu a rovnako bez prekladu pripojil vo fotokópiách tri doklady o výške príjmu z 27.8.2013, 27.9.2013 a 25.10.2013 a ďalšie štyri kópie listín v anglickom jazyku bez prekladu.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.1.2014 s návrhom otca nesúhlasila, poukázala na dlh otca na výživnom pre maloletého za obdobie od novembra 2008 do augusta 2011, na nejavenie absolútne žiadneho záujmu zo strany otca o maloletého a poukazujúc i na to, že maloletý v tomto školskom roku ukončí povinnú deväťročnú dochádzku, nastúpi následne na strednú školu, čím stúpnu odôvodnené výdavky na neho ako i na to, že jej dcéra P. je absolventkou denného štúdia na Q. X.

J. Š. Q. F., takže matka voči nej naďalej má vyživovaciu povinnosť. K písomnému vyjadreniu pripojila vo fotokópii potvrdenie o tom, že jej dcéra P. v školskom roku 2012/2013 bola študentkou denného štúdia X. Q. E. Š. J. Y. H. X..H..E.. F., ako i ďalšiu fotokópiu potvrdenia o tom, že táto jej dcéra v školskom roku 2013/2014 bola študentkou denného štúdia uvedenej školy.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 14.1.2014 vzhľadom na prešetrenie pomerov navrhoval návrh otca zamietnuť, keďže zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky a kolízneho opatrovníka, prednesom právneho zástupcu otca, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému U. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 5.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2010 a ktorým rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého U. výživným vo výške po 166 € mesačne, pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a to, že maloletý U. bol v tom čase žiakom šiesteho ročníka základnej školy, venoval sa basketbalu, trpel na alergiu, otec maloletého žil v zahraničí, kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1.834,50 €, okrem U. mal vyživovaciu povinnosť voči maloletej A., splácal pôžičku mesačne po 297 €, ktorú si v tom čase vzal na svadbu, hradil náklady na bývanie 1.400 €, žil v spoločnej domácnosti s dcérou A., A.. XX.X.XXXX a manželkou, matka maloletého dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 703,50 €, okrem U. mala vyživovaciu povinnosť aj voči dcére P. a otec na úhradu potrieb maloletého U. prispieval aj inými formami než len platením mesačného výživného.

Matka maloletého je zdravotnou sestrou zamestnanou vo C. A. D.. F. Q. O., kde, ako vyplýva z opisu jej mzdových listov, od 1.1.2013 doposiaľ dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 720 € a naďalej má vyživovaciu povinnosť voči dcére P., ktorá študuje Q. F..

Matka sa vydala v roku 2012, s maloletým U. a plnoletou P., ako i so svojim manželom, bývajú v 3- izbovom byte, v ktorom hradia náklady na bývanie v sume 192 € mesačne. Jej manžel je zamestnancom Q. J..X.. X. O., kde dosahuje čistý príjem okolo 800 € mesačne. Byt, v ktorom rodina býva je vo výlučnom vlastníctve matky, tento bol kúpený formou hypotéky, ktorú spolu s manželom splácajú mesačne v splátkach po 550 €, matka iný majetok nevlastní. Maloletý U. je žiakom 9. ročníka základnej školy, kde mu matka hradí bežné štandardné výdavky ako sú náklady na ZRPŠ, príspevok do triedneho fondu, za stravu v školskej jedálni mu uhrádza okolo 25 € mesačne, hradí mu lístok MHD 10 € mesačne. V marci 2014 sa maloletý zúčastnil výmenného pobytu v Taliansku, v súvislosti s čím mu uhradila poplatok 120 € a v apríli 2014 bol na školskom výlete v Poľsku, v súvislosti s čím mu uhradila poplatok 130 €. Maloletý sa dlhodobo venuje basketbalu, s čím súvisí úhrada poplatku 25 € mesačne a zvýšené výdavky každý druhý týždeň, kedy chodieva aj na zápasy mimo Košíc, náklady s čím sú okolo 10-15 € na víkend mimo stravy a ďalších obdobných výdavkov. Maloletý má každodenné tréningy, z dôvodu čoho matka mu hradí, ako už bolo uvedené, lístok MHD, podľa potreby mu matka dokupuje športovú výstroj, maloletý sa individuálne venuje rybárstvu, ide o jeho dlhoročný koníček, v súvislosti s čím mu hradí matka poplatok za rybársky lístok okolo 60-70 €, na každú rybačku s ním matka má výdavky okolo 10 €, výstroj na túto záujmovú činnosť mu bola zakúpená spätne pred dvoma rokmi. V spornom období otec prispel na pobyt maloletého v Taliansku sumou 50 € a na pobyt maloletého v Poľsku sumou 20 €. Otec počas celého sporného obdobia hradil výživné na maloletého v sume stanovenej súdom, t.j. po 166 € mesačne. O uvedenom ako dôkaz matka predložila výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že uvedené výživné v stanovenej výške 166 € otec maloletého uhradil aj vo februári 2014 a v marci 2014.

Dňa 31.1.2014 otec cestou svojej právnej zástupkyne doručil súdu kópie dokladov o výške jeho príjmov za obdobie od januára 2013 do decembra 2013 bez prekladov, z ktorých vyplýva jeho čistý príjem v januári 2013 - 2.024,17 €, vo februári 2013 - 2.024,18 €, v marci 2013 - 2.024,17 €, v apríli 2013 - 2.024,18 €, v máji 2013 - 2.024,17 €, v júni 2013 - 2.034,20 €, v júli 2013 - 2.025,84 €, v auguste 2013

- 2.025,85 €, v septembri 2013 - 2.025,84 €, v októbri 2013 - 2.025,85 €, v novembri 2013 - 2.025,84 € a v decembri 2013 - 2.009,83 €.

Keďže otec všetky uvedené doklady predkladal v anglickom jazyku, súd ho vyzval cestou jeho právnej zástupkyne dňa 5.2.2014 na predloženie overených prekladov ním predložených dokladov do spisu v

lehote 10 dní a zároveň ho upozornil, že ak nedoručí v stanovenej lehote uvedené preklady, súd tieto dá vyhotoviť na jeho trovy. Keďže otec uvedené doklady spolu s prekladmi v súdom stanovenej lehote nedoručil, súd uznesením zo dňa 17.3.2014 sp. zn. ustanovil v konaní prekladateľa pre jazyk anglický - F.. H. W., ktorému uložil vykonať preklady otcom predložených listinných dôkazov.

Dňa 19.3.2014 otec cestou právnej zástupkyne založil do spisu preklad dokladu o výške jeho mzdy zo dňa 20.12.2013, z ktorého vyplýva, že ide o mailovú výplatnú pásku z rozpisom jednotlivých položiek mzdy vyplatenej mu dňa 20.12.2013 prevodom v čistej výške 2.009,83 €, zároveň predložil preklady doloženej kópie jeho sobášneho listu, z ktorého vyplýva, že manželstvo uzavrel dňa 30.5.2007 s manželkou Y. O. S. Q. Í. Q. P. T., doložil preklad listiny, ktorú pripojil vo fotokópii k návrhu, z ktorého vyplýva, že jeho manželke Úradom pre sociálnu starostlivosť v O. dňa 31.5.2013 bol vystavený výmer týždenných materských príspevkov v týždennej sume vo výške 244,80 € za obdobie od 30.6. do 30.11.2013, preklad predloženej kópie potvrdenia o výške mzdy, dane, sociálnych odvodov odvedených zo mzdy a celkových odvodov zamestnanca za rok 2012 do 31.12.2012 manželky otca, z ktorého vyplýva celková výške jej mzdy v roku 2012 - 14.045,25 € a vo fotokópii výpis z účtu na meno jeho manželky o platbách splátok v roku 2012 v mesiacoch január až december po 982 € preklady ostatných listinných dôkazov nepredložil, (vzhľadom na predložené preklady súd pribratému prekladateľovi nezaslal žiadne doklady na preloženie.)

Cestou právnej zástupkyne otec deň pred pojednávaním dňa 22.4.2014 doručil súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu matky k jeho návrhu, kde potvrdil nedoplatok na výživnom vzniknutom za obdobie od 1.11.2008 do 1.8.2011, ktorý odôvodňoval nedostatkom finančných prostriedkov, popieral tvrdenie matky, že by o maloletého nejavil záujem, poukazujúc na to, že v minulosti maloletý uňho trávieval i letné prázdniny, že mu dával okrem platenia výživného dary, potvrdil, že v súčasnosti má zriedkavejší kontakt so synom dôvodiac bránením mu zo strany matky v týchto kontaktoch s tým, že s maloletým sa kontaktuje cestou internetu (skypu), pokiaľ ide o pribudnuté mu vyživovacie povinnosti voči dcéram B. Y. P., k tomuto uviedol, že na tieto deti poberá prídavky v sume 390 € mesačne, udával svoj priemerný mesačný príjem vo výške 2.027 €, pokiaľ ide o výdavky, udával výdavky na stravu okolo 600 € mesačne, na bývanie 1.350 € mesačne, v čom je zahrnutý poplatok za hypotéku 982 €, plyn a elektrinu 300 €, televíziu a internet 68 € mesačne, uviedol, že za každú návštevu lekára platí 50 €, pričom jeho manželka nemá žiaden príjem, nakoľko sa nachádza na neplatenej materskej dovolenke vo výmere 14 týždňov, ktorá nasleduje po platenej materskej dovolenke vo výmere 6 mesiacov a predchádza rodičovskému neplatenému voľnu 16 týždňov, po ukončení materskej dovolenky má byť zaradená do schémy „matka v domácnosti“, kde nie je žiadna registrácia alebo evidencia na úrade práce, pretože je to automatické z titulu poberania prídavkov na deti, ktorá schéma platí do 12-eho roku dieťaťa, počas ktorej doby by mohla pracovať len vymedzený počet hodín týždenne do výšky mzdy 38 € v hrubom, neplatená materská dovolenka spolu s rodičovským voľnom by mala končiť v auguste 2014 a od septembra 2014 bude spadať do schémy „matka v domácnosti“, poukazoval zároveň na to, že pri určení výživného súd by mal prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, ako i na schopnosti a možnosti, majetkové pomery povinného, mal za to, že z citovaného ustanovenia vyplýva požiadavka rozvoja dieťaťa ako nesporná s tým, že nadštandardné podmienky musia byť podložené adekvátnymi schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a že všeobecné platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Ako doklad o svojich tvrdeniach pokiaľ ide o situáciu na strane jeho manželky doložil informácie z internetu spolu s prekladom z internetu, z ktorého okrem iného vyplýva rodinný prídavok na každé dieťa od januára 2014 - 130 € mesačne tak, že na tri deti tento prídavok v roku 2014 je spolu 390 € a ďalej údaj o tom, že „v domácnosti“ má muž alebo žena, ktorá poskytuje celodennú starostlivosť o dieťa do veku 12 rokov, ktorá sa nemusí registrovať ak stále poberá prídavok na dieťa a poskytuje dieťaťu nepretržitú starostlivosť. Predložil zároveň vo fotokópii bez prekladu potvrdenia o poplatku v zdravotníckom centre z 27.12.2013 na meno maloletej B. sumy 40 €, z 8.11.2013 na meno maloletej P. sumy poplatku 50 €, z 27.12.2013 na meno maloletej P. poplatku 40 €. Taktiež bez prekladu vo fotokópii doložil doklad o úhrade elektriny za obdobie od 5.1.2014 do 8.3.2014 spolu v sume 619,95 € na základe faktúry vystavenej na meno otca maloletého, dokladu o úhradu na meno otca maloletého poplatku za televízny signál spolu v sume 58 €.

Z otcom predložených výplatných pások súd zistil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem v spornom období je 2.024,5 €.

Otec sa na pojednávanie konané dňa 23.4.2014 nedostavil, ako uviedla jeho právna zástupkyňa o termíne pojednávania bol včas informovaný a žiadal svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlniť z dôvodu finančnej náročnosti s účasťou na pojednávaní a žiadal, aby bolo pojednávané bez jeho prítomnosti. Prítomná právna zástupkyňa otca na uvedenom pojednávaní poukazovala na dôvody otcom podaného návrhu na zníženie výživného tak, ako i otec uviedol vo svojich písomných podaniach, zároveň poukázala na to, že v minulosti otec hradil v prospech najstaršej A. poplatok za návštevu materskej škôlky po 950 € mesačne, ktorú maloletá A. navštevovala do júla 2013, kedy túto škôlku prestala navštevovať, keďže rodina si vzala hypotéku na zakúpenie bytu a začala túto hypotéku splácať po 982 € mesačne, namietala ako nadštandardný výdaj na strane maloletej výdavky v súvislosti s venovaním sa basketbalu a rybárstvu.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že ním podaný návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že síce otcovi medzičasom pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči dcéram B. a P. narodeným v roku 2011 a 2013, avšak zároveň bolo nesporne preukázané, že došlo k zmene priemernej výšky jeho čistého príjmu, ktorý sa zvýšil v priemere o 90 €, zlepšili sa jeho majetkové pomery, keďže sa stal spoluvlastníkom bytu, v ktorom v súčasnosti býva spolu s rodinou, zároveň sa znížili náklady jeho a jeho rodiny na bývanie, keďže v čase ostatnej úpravy výživného tieto náklady hradil vo výške 1.400 €, v súčasnosti je to 1.350 € (a to aj po započítaní úhrady hypotéky na zakúpenie predmetného bytu), pritom súd poznamenáva, že platenie splátok hypotéky, pôžičiek a pod. neovplyvňuje schopnosť hradenia výživného povinného rodiča na maloleté dieťa, keďže takéto plnenia nemajú prednosť pred výživným a navyše, ako otec sám uviedol, na jeho tri maloleté deti z terajšieho manželstva sú mu štátom, v ktorom spolu s týmito deťmi žije, vyplácané rodinné prídavky spolu vo výške 390 €, (čo v porovnaní s rodinnými prídavkami na Slovensku sú rodinné prídavky vysoko nadštandardné prevyšujúce dokonca minimálnu mzdu na Slovensku) a v neposlednom rade sa medzičasom zmenili i pomery na strane samotného maloletého, keďže od ostatnej úpravy výživného uplynula doba už viac ako troch rokov, ktorá skutočnosť podľa ustálenej súdnej praxe znamená podstatné zvýšenie výdavkov na maloleté dieťa v súvislosti s jeho fyzickým a psychickým vývinom, súd zároveň zohľadnil i nárast životných nákladov v spoločnosti v mieste bydliska dieťaťa. Pre úplnosť súd poznamenáva, že je síce pravdou, že matka dieťaťa sa vydala, čím došlo k pomernému zníženiu jej nákladov na domácnosť, keďže na úhrade týchto nákladov sa podieľa pomerne i jej terajší manžel, avšak tento nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému U. a zlepšenie pomerov na strane matky nie je dôvodom pre zníženie výživného zo strany otca ako povinného rodiča a to i s poukazom na zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a teda, ak sa životná úroveň toho - ktorého z rodičov zlepší, dieťa podľa uvedeného má nárok tiež na zlepšenie svojej životnej úrovne primerane. Vzhľadom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenené pomery na strane otca nezakladajú dôvod pre zníženie výživného stanoveného súdom ešte v roku 2010 a preto návrh otca v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť súd upozorňuje otca, že ako každý rodič, je povinný správať sa tak, aby neohrozoval výživu svojho maloletého dieťaťa, vyživovacej povinnosti voči ktorému si má a musí byť vedomý tým skôr, že potreby dieťaťa plynutím času a s tým spojeným vývinom dieťaťa neustále rastú a teda otec má brať na seba len záväzky, ktoré dokáže plniť bez ohrozenia jeho už existujúcej vyživovacej povinnosti.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).