Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_8Cb-29-2014.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v obchodnej veci žalobcu: Ředitelství silnic a dálnic ČR, so sídlom Praha, Na Pankráci 56, Česká republika, IČO: 659 93 390, právne zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: DANDEY, spol. s r.o., so sídlom Šaštín-Stráže, Domky 423, IČO: 36 260 215, o zaplatenie 18,61 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18,61 € s úrokom z omeškania 7% ročne za čas od 27.2.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a to sumu 58,15 € ako náhradu trov právneho zastúpenia a sumu 23,- € ako náhradu iných trov konania, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a to obchodnej spoločnosti Fridrich Paľko, s. r. o.
odôvodnenie:
Žalobca podal proti žalovanému na Okresnom súde Senica dňa 20.12.2012 návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj „Nariadenie“). Vo svojom návrhu žalobca uviedol, že žalovaný svojimi cestnými motorovými vozidlami užíval spoplatnené pozemné komunikácie v Českej republike, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť mýto. Žalovaný si však svoju povinnosť zaplatiť mýto nesplnil, a neurobil tak ani na písomnú výzvu žalobcu v lehote ním stanovenej. Žalovaný sa tak dostal voči žalobcovi do omeškania so zaplatením sumy celkom 18,61 €, a žalobcovi vzniklo okrem práva na úhradu dlžnej sumy tiež právo na úhradu príslušných úrokov z omeškania.
Súd následne v súlade s článkom 5 ods. 2 Nariadenia zaslal žalovanému tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s tlačivom na odpoveď, ktoré doklady sa však žalovanému doručiť nepodarilo, keďže zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená s poznámkou, že jej adresát si ju nevyzdvihol v odbernej lehote, a Obvodné oddelenie PZ v Senici, ktoré bolo následne o doručenie zásielky požiadané, súdu oznámilo, že obchodná spoločnosť DANDEY, spol. s r.o. sa na adrese sídla zapísanej v obchodnom registri nenachádza.
Súd preto vec následne rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p., účinného od 1.1.2013, podľa ktorého v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a listinnými dôkazmi k nej pripojenými a zistil tento stav veci:
Písomným rozpisom nedoplatkov - elektronických záznamov o prejazde vozidiel mýtnym bodom, mal súd preukázané, že nedoplatok žalovaného na mýtnom predstavuje čiastku 18,65 € za prejazd motorových vozidiel EČV: E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXAZ, E.- XXXBD, E.-XXXBD, K. E.-XXXBA, spoplatnenými úsekmi ciest v Českej republike s dĺžkou celkom 129,30 km, v období od augusta 2007 do augusta 2008.
Z písomnej výzvy žalobcu zo dňa 26.1.2012 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 18,65 € predstavujúcej nedoplatok na mýtnom vyplývajúci z údajov zaznamenaných systémom elektronického mýta v období od 8/2007 do 8/2008, a to v lehote do 26.2.2012. Doručenie výzvy žalovanému súd preukázané nemal.
Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 2, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa kapitoly V, článku 60, bodu 1. písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.
Podľa kapitoly II, článku 4, bodu 1. písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
Podľa kapitoly II, článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí více než 3,5 tuny (dále jen "vozidlo v systému elektronického mýtného"), podléhá úhradě mýtného.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, výše mýtného se zjišťuje pomocí systému elektronického mýtného, jehož součástí je elektronické palubní zařízení schválené podle zvláštního zákona, kterým musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného (dále jen „elektronické zařízení“). Elektronické zařízení je nepřenositelné a jeho užití je vázáno na konkrétní vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. Výše mýtného se stanoví součinem sazby mýtného a ujeté vzdálenosti po zpoplatněné pozemní komunikaci. Sazby mýtného mohou být rozlišeny podle emisní třídy vozidla, druhu vozidla, počtu náprav vozidla nebo jízdní soupravy, období dne, dne nebo podle období roku.
Podľa § 22i zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, provozovatel vozidla v systému elektronického mýtného je povinen zajistit úhradu mýtného podle podmínek sjednaných s provozovatelem systému elektronického mýtného, nehradí-li mýtné poskytovateli evropského mýtného na základě smlouvy o poskytování evropské služby elektronického mýtného.
Podľa § 22k zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, není-li dlužné mýtné uhrazeno ani na základě výzvy provozovatele systému elektronického mýtného, ve které je stanovena přiměřená lhůta k úhradě, je provozovatel systému elektronického mýtného oprávněn domáhat se svého práva u soudu včetně zaplacení úroku z prodlení určeného předpisy práva občanského.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník, účinného do 31.12.2013, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-
li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
Podľa § 1 nariadenia Vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku, v znení účinnom do 30.6.2013, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
Z predložených listinných dôkazov a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne.
Súd uvádza, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť bola založená na ustanovení kapitoly II, oddielu 1, článku 2, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keď sídlo žalovanej obchodnej spoločnosti je na území Slovenskej republiky, pričom súd vec rozhodoval podľa právnych predpisov Českej republiky, keďže medzi účastníkmi nedošlo k voľbe rozhodného práva (ustanovenie kapitoly II, článku 4, bodu 1. písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky / Rím I/). Zároveň súd na konanie aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keďže európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie (ustanovenie kapitoly II, článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).
Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný ako prevádzkovateľ, resp. vlastník motorových vozidiel EČV: E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXBD, E.-XXXAZ, E.-XXXBD, E.-XXXBD, K. E.- XXXBA, využil na území Českej republiky spoplatnené pozemné komunikácie, čím mu v zmysle § 22i zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ako poverenému prevádzkovateľovi systému elektronického mýta v Českej republike mýto v sume 18,61 €. Súd však už nemal v konaní preukázané, že by žalovaný takto stanovenú výšku mýta žalobcovi aj uhradil, v dôsledku čoho sa žalovaný voči žalobcovi dostal s úhradou sumy 18,61 € ako nedoplatku na mýtnom poplatku do omeškania. Žalovaný v konaní existenciu pohľadávky žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil a nenamietal, a súd tak - prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité skutočnosti a tieto v konaní preukázať - nemajúc preukázané, že by žalovaný uhradil žalobcovi dlžnú sumu 18,61 €, uložil žalovanému povinnosť uvedenú sumu žalobcovi zaplatiť.
Žalobca žiadal okrem tejto istiny priznať tiež úrok z omeškania a to vo výške 7 % ročne z dlžnej sumy za čas od 27.2.2012 (deň nasledujúci po dni splatnosti pohľadávky žalobcu uvedenom v písomnej výzve žalobcu na úhradu dlhu), až do zaplatenia. Keďže takto žiadaná výška úroku z omeškania bola stanovená v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb., účinného do 31.12.2013, a súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania tak, ako to tvrdil žaloba, súd žalobcovi žiadané úroky z omeškania priznal.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 81,15 €, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 €, ďalej zo zaplateného súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 6,50 €, a napokon z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 58,15 €.
Právnemu zástupcovi žalobcu súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby po 16,60 € + 20 % DPH, t. j. 39,84 € (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci samej - žaloba), a režijný paušál za 2 úkony právnej služby po 7,63 € + 20 % DPH, t. j. 18,31 €. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu 58,15 €. Právny zástupca žalobcu v konaní preukázal, že je platcom DPH. Náhradu iných trov konania žalobca priznať nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).