Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-166-2013.pdf
PDF · 92.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/166/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobkyne P. Q. P. Á. Č. Z. R. L. D. , T. W. Š. XXX, zast. advokátom Mgr. Richardom Petrovom, Kukučínova 7, Košice, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ÚPS/ÚS6/GRPRKEPC/BEZ/20137092 zo dňa 26.04.2013, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 15.07.2013 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach toho istého dňa sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ÚPS/ÚS6/GRPRKEPC/BEZ/20137092 zo dňa 26.04.2013, ktorým žalovaný podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach č. MI1/OPČ/SOC/2013/38020 zo dňa 05.02.2013. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu.
Nevydanie parkovacieho preukazu žalobkyni správny orgán prvého stupňa odôvodnil obsahom posudku č. 2013/38020zo dňa 29.01.2013, podľa ktorého žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. Tým nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu v zmysle § 17 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.04.2013. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 23.04.2013 po preskúmaní zdravotnej dokumentácie a zhodnotení odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich v spisovej dokumentácii posudkový lekár žalovaného vydal podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. lekársky posudok, v ktorom stanovil mieru funkčnej poruchy žalobkyne na 50 %, a to podľa časti XII.B.B.2.28 prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. Pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie - pseudoartróza kostí predkolenia bola žalobkyňa uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa sa lieči aj pre léziu n.tibialis I.sin a n. peroneus 1.sin (vetvy), skrátenie ľavej dolnej končatiny o 4 cm a afektívne poruchy nálady, ale tieto ochorenia nedosahujú mieru funkčnej poruchy 50 %. Podľa
posudkového lekára odvolacieho orgánu žalobkyňa po polytraume s následnými operáciami na dolných končatinách je aj však napriek ťažkostiam a čiastočne obmedzenej mobilite spôsobilá samostatnej chôdze s oporou pomôcok (niekedy podľa stavu bolesti je spôsobilá chôdze len s paličkou, a inokedy s jednou francúzskou barlou, ale aj s dvoma francúzskymi barlami pri akútnom zhoršení bolesti - viď z nálezu odborných lekárov v poslednom polroku). Aj všeobecný lekár udáva aktívnu polohu, spôsobilosť samostatnej chôdze s oporou francúzskej barly pri skrátení ľavej dolnej končatiny o 4 cm a paréze n.tibialis vľavo. Komplexným zhodnotením zdravotného stavu posudkový lekár žalovaného dospel k záveru, že podľa priloženej lekárskej dokumentácie žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nespĺňa podmienky § 14 ods.6 zákona č. 447/2008 Z.z. Zároveň netrpí praktickou alebo úplnou slepotou.
Po citácii ustanovení § 14 ods.6, § 55 ods.7 a § 17 ods.1 zákona č. 447/2008 Z.z. žalovaný konštatoval, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenia parkovacieho preukazu, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie s tým, že dôvody žaloby doplní dodatočne v lehote 15 dní. V podaní zo dňa 25.09.2013 podaným na poštovú prepravu dňa 23.09.2013 žalobkyňa odcitovala ustanovenie § 14 ods.6 zákona č. 447/2008 Z.z. a záver lekárskeho posudku jednotlivým druhom odkázanosti žalobkyne. Podľa žalobkyne záver posudkového lekára je v rozpore so skutočnosťami, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa žalobkyne žalovaný v rozpore s ustanovením § 59 Správneho poriadku konanie nedoplnil a vady neodstránil, ale odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie potvrdil iba s poukázaním na závery skoršieho lekárskeho postupu. Týmto podľa žalobkyne žalovaný nesprávne posúdil odkázanosť žalobkyne v rozpore s ustanovením § 14 ods.6 citovaného zákona.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.01.2014 navrhol žalobu z dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutím zamietnuť. Naviac uviedol, že k žalobe zaujal stanovisko posudkový lekár žalovaného, ktorý trvá na tom, že po vyhodnotení odborných lekárskych nálezov žalobkyňou doložených žalovanému sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Podaním zo dňa 27.03.2014 žalovaný podľa obsahu navrhol žalobu zamietnuť ako oneskorene podanú. Uviedol, že jeho rozhodnutie bolo bezúspešne opakovane doručované žalobkyni dňa 07.05.2013 a zásielka bola uložená na pošte. Pretože žalobkyňa neprevzala uvedenú zásielku určenú do vlastných rúk do troch dní, za deň jej doručenia sa preto považuje dátum 10.05.2013, a to podľa § 24 ods.2 zákona o správnom konaní. Žalobou napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu bolo prevzaté dňa 10.05.2013, t.j. v piatok. Lehota na podanie žaloby uplynula dňom 10.07.2013, ktorý pripadol na stredu, a pretože žaloba bola napísaná dňa 15.07.2013 a toho istého dňa aj podaná na Krajskom súde v Košiciach, bola podaná po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby (§ 250j ods.1 O.s.p.) a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach č. 2013/38020 zo dňa 29.01.2013 je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % (stav po polytraume, zlomenia stehnovej kosti, opakované operácie, toho času aj kolena pre poúrazovú artrózu - bod XII.B.B.2.28 prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.). Vo vzťahu k odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom uviedol, že žalobkyňa prejde, vystúpi a nastúpi do prostriedkov hromadnej dopravy, nemá praktickú ani sociálnu slepotu oboch očí, situáciu v hromadnej doprave zvláda, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku č. ÚPS/ÚS6/GRPRKEPC/BEZ/2013/7092 zo dňa 23.04.2013 určil u navrhovateľky mieru funkčnej poruchy 50 % podľa kapitoly XII. položka B.B.2.28 prílohy č. 3 k citovanému zákonu (pohybový a podporný aparát - dolné končatiny - pseudoartróza kostí predkolenia). K jednotlivým druhom odkázanosti žalobkyne uviedol, že žalobkyňa je po polytraume s následnými operáciami na dolných končatinách. Je však aj napriek ťažkostiam a čiastočne obmedzenej mobilite spôsobilá samostatnej chôdze s oporou pomôcok (niekedy podľa stavu bolesti je spôsobilá chôdze len s paličkou, inokedy jednou francúzskou barlou, ale aj s dvoma francúzskymi barlami pri akútnom zhoršení bolesti - viď z nálezov odborných lekárov v poslednom polroku, mala doporučenú aj kúpeľnú liečbu). Aj všeobecný lekár udáva polohu aktívnu, spôsobilú samostatnej chôdze s oporou francúzskej barly pri skrátení ľavej dolnej končatiny o 4 cm a paréze n.tibialis vľavo. Žalobkyňa nespĺňa kritériá § 14 ods.6 písm.a/,b/,c/ zákona č. 447/2008 Z.z. a nemá ani praktickú ani úplnú slepotu oboch očí.
Posudkový lekár žalovaného vo svojom stanovisku zo dňa 14.01.2014 k žalobe uviedol, že žalobkyňa je spôsobilá samostatnej chôdze s pomocou jednej francúzskej barly, aj keď s napadaním na pravú dolnú končatinu, so skrátením ľavej dolnej končatiny o 4 cm, s ľavostrannou monoparézou ľavej dolnej končatiny, s naznačenou cirkumdukciou pri chôdzi vľavo ako popisuje aj neurológ. Stav žalobkyne dlhodobo sleduje a pozná jej ošetrujúci lekár a ten tiež konštatuje aktívnu polohu a chôdzu s jendou francúzskou barlou pri skrátení ľavej dolnej končatiny o 4 cm a paréze n.tibialis a n. peroneus. Hybnosť v oblasti predkolenia je kompenzovaná ostatnými nervami. Pri chôdzi používa ortézu na ľavý členok na spevnenie členku pri chôdzi ako ortopedickú pomôcku. Flexia v kolennom zhybe 90 stupňov umožňuje zohnutie dolnej končatiny pri používaní prostriedkov verejnej hromadnej dopravy - nástup a výstup. Môže zvládať situáciu prostriedkov verejnej hromadnej dopravy vzhľadom na psychické ťažkosti v zmysle organickej emotivity. Žalobkyňa nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí, nemá poruchy komunikácie ani orientácie. Pre obmedzenie mobility je uznaná osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 17 ods.1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods.6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
Podľa § 14 ods.6 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a/ premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b/ nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo
c/ zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty oboch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
Súd sa v konaní v prvom rade zaoberal procesnou námietkou žalovaného, podľa ktorej žalobkyňa podala žalobcu zo dňa 15.07.2013 oneskorene. Podľa údajov na doručenke rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.04.2013 bolo žalobkyne neúspešne doručované dňa 06.05.2014 a opakovane 07.05.2013, kedy bola zásielka uložená na pošte. Žalobkyňa prevzala uloženú zásielku dňa 13.05.2013.
Podľa § 24 ods.2 zákona č. správnom konaní ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určitý deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane
bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok č.k. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013) ustanovenie § 24 ods.2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods.1 Správneho poriadku o reálnom doručení. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručovania neskúma. Navrhovateľka rozhodnutie žalovaného reálne prevzala dňom 13.05.2013. Lehota dvoch mesiacov v zmysle § 250b ods.1 O.s.p. uplynula 13.07.2013 (sobota), a preto koniec tejto lehoty pripadol na deň 15.07.2013 (pondelok; § 57 ods.2 O.s.p.). Pretože žaloba bola osobne podaná na krajskom súde dňa 15.07.2013, bola podaná včas.
Podľa § 249 ods.2 žaloba proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods.1 O.s.p.).
V ustanovení § 249 ods.2 a § 250h ods.1 O.s.p. je vyjadrená dispozičná zásada, v zmysle ktorej súd preskúma zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu len z dôvodov, ktoré žalobca uvedenie v žalobe podanej v lehote podľa § 250b. Pod rozšírením rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia v zmysle § 250h ods.1 O.s.p. je potrebné rozumieť aj rozšírenie dôvodov, pre ktoré žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z tohto ustanovenia vyplýva, že žalobca môže rozšíriť rozsah napadnutia správneho rozhodnutia, t.j. uviesť ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia iba v lehote uvedenej v § 250b O.s.p.
V žalobe zo dňa 15.07.2013 žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody (išlo de facto o blanketnú žalobu), pre ktoré považuje žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za nezákonné. Žalobu doplnila podaním zo dňa 20.09.2013, ktoré podala na poštu 23.09.2013, t.j. po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia v zmysle § 250b ods.1O.s.p. (rozhodnutie žalovaného prevzala dňa 13.05.2013 a doplnenie žaloby podala na poštovú prepravu až 23.09.2013). Okrem toho ani v podaní zo dňa 20.09.2013 neuviedla konkrétne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Uviedla iba, že záver posudkového lekára žalovaného je v rozpore so skutočnosťami, ktoré uviedla v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovanému vytýkala, že konanie nedoplnil a vady neodstránil, pričom nešpecifikovala, v akom smere bolo povinnosťou žalovaného správne konanie doplniť a aké vady prvostupňového správneho rozhodnutia, resp. konania žalovaný neodstránil.
Z dispozičnej zásady, ktorou je správny súd viazaný v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. vyplýva, že správny súd nie je oprávnený za žalobcu zisťovať dôvody, pre ktoré by mohlo byť žalobou napadnuté rozhodnutie nezákonné. Pretože žalobkyňa v zákonnej lehote neuviedla dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, správny súd nemohol preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti, pre ktoré by správny súd mohol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 250j ods.3 O.s.p., t.j. z úradnej povinnosti, správny súd nezistil.
Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.
Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.