Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-305-2013.pdf
PDF · 73.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/305/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu G. E., Y.. XX.X.XXXX, E. N. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpeného na základe splnomocnenia sestrou Z. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. A. C. XX, N. proti žalovanej N. E., Y.. XX.X.XXXX, E. N.J. XXXX/XX, XXX XX N. 8, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Q. E., Y.. X.X.XXXX, E. N., N.A. XX v konaní o vrátenie preplatku na výživnom vo výške 490,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 490,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.12.2013 sa žalobca proti žalovanej svojej plnoletej dcére domáhal vrátania preplatku na výživnom vo výške 490,- eur. V žalobe uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/91/2012 zo dňa 10.4.2013 mu bolo určené znížené výživné vo výške 40,- eur mesačne s účinnosťou od 29.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/71/2013 zo dňa 22.8.2013. Následne rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/170/2013 zo dňa 5.9.2013 bola zrušená vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej.
V období od 1.4.2012 do 31.8.2013 žalobca na výživnom preplatil sumu 425,- eur a za mesiac september 2013 mu ešte Sociálna poisťovňa Bratislava stiahla z invalidného dôchodku dňa 24.9.2013 sumu 65,- eur. Tým mu vznikol preplatok v prospech žalovanej vo výške 490,- eur, ktoré žiadal proti žalovanej vrátiť.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát podaním zo dňa 13.2.2014 z ktorého vyplynulo, že so žalobou súhlasí. Uviedla, že dlh vznikol tým, že jej otec žalobca si podal návrh na zníženie výživného dňa 29.3.2012. Predtým bol zaviazaný platiť výživné na žalovanú v sume 65,- eur mesačne. Výživné bolo platené k rukám matky žalovanej. Tiež uviedla, že v čase podania návrhu žalobcu na zníženie výživného bola študentkou, a to až do 1.9.2013. Následne sa evidovala ako uchádzačka o zamestnanie a neskôr si našla prácu s malým príjmom. Matke mesačne prispieva sumou 60,- eur na chod domácnosti. Má ďalšie výdavky na platenie mesačníka vo výške 21,- eur, poistky vo výške 24,90 eur a navštevuje kurz Španielskeho jazyka za ktorý platí 10,- eur mesačne. Uviedla, že žalobca ju mohol najprv písomne vyzvať, aby mu vyčíslenú sumu vrátila a nie podávať žalobu proti jej osobe.
Na pojednávaní dňa 10.4.2014 súd vypočul splnomocnených zástupcov účastníkov a prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, predovšetkým rozsudky na ktoré sa žalobca v žalobe odvolával. Z
vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne žalobcu vyplynulo, že na žalobe v mene žalobcu trvá a poukázala tiež na veľmi zlú finančnú situáciu žalobcu a jeho zlý zdravotný stav, ktorý vyžaduje zvýšené finančné náklady a preto nesúhlasila s tým, aby žalovanej boli povolené splátky dlhu.
Z vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne žalovanej vyplynulo, že žalovaná strana nenamieta výšku sumy, ktorá je uplatnená žalobou, s touto sumou žalovaná strana súhlasí avšak vzhľadom na nízky príjem žalovanej žiadala v jej mene, aby súd povolil splátky dlhu.
Súd preto odročil pojednávanie na deň 23.4.2014 a žalovanej strane uložil, aby poskytla súdu dôkazy preukazujúce tvrdenú zlú finančnú situáciu žalovanej. Pojednávania nariadeného dňa 23.4.2014 sa však žalovaná ani jej splnomocnená zástupkyňa nezúčastnili a listinné dôkazy požadované súdom nepredložili a preto súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. rozhodol na podklade spisového materiálu.
Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej, jeho plnoletej dcére bola upravovaná tak, ako žalobca v žalobe uviedol tam spomínanými rozsudkami. Je preto zrejmé, že v období od 1.4.2012 do 31.8.2013, teda za obdobie 17 mesiacov žalobca, ktorý platil pôvodné výživné vo výške 65,- eur preplatil výživné vzhľadom na jeho zníženie na sumu 40,- eur s účinnosťou od 29.3.2012 o 425,- eur. Pokiaľ mu bola v septembri 2013 vykonaná zrážka z dôchodku na úhradu výživného vo výške 65,- eur je pravdou, že preplatok na výživnom potom činí sumu 490,- eur. Navyše táto suma medzi účastníkmi konania bola nesporná a preto súd v zmysle ustanovenia § 120 ods. 3 O. s. p. založil svoje skutkové zistenia ohľadne výšky preplatku na výživnom aj na zhodných tvrdeniach účastníkov konania, resp. ich splnomocnených zástupov.
Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovenia § 78 Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005 Z. z.).
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas spotrebované výživné sa nevracia.
Z citovaného ustanovenia § 78 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že sa nevracia v prípade zrušenia alebo zníženia výživného za uplynulý čas spotrebované výživné len pre maloleté dieťa. Žalobkyňa bola plnoletá v čase, keď došlo k zníženiu a následne aj k zrušeniu výživného a preto je v zmysle zákona povinná preplatok na výživnom vo výške 490,- eur žalobcovi vydať. Preto súd žalobe vyhovel a žalovanú k tejto povinnosti vo výrokovej časti rozsudku zaviazal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. žalobca bol v konaní plne úspešný a preto by mal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Žalobca však náhradu trov konania nepožadoval a navyše nepreukázal, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva. Súd napriek žiadosti žalovanej nepovolil splátky dlhu v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. nakoľko žalovaná zostala v konaní nečinná a svoje tvrdenia o zlej finančnej situácií nepreukázala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.