Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-46-2014.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi X. B., O., E. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 1. rade Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený advokátkou JUDr. Jaroslava Oravcová, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou o zaplatenie 915,38 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 786,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 21. 9. 2012 v pravidelných mesačných splátkach po 30,-- eur vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 169,06 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je povinný uhradiť trovy vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vo výške 59,13 eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Jaroslavy Oravcovej v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 1. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 915,38 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania z dôvodu neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú bodu a náhrady škody.
V písomnom návrhu navrhol, aby súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu, nakoľko v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah a navrhovateľ sa domáhal aj titulom náhrady škody sumy vo výške 129,-- eur ako rozdielu medzi predajnou cenou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia. Súd nepristúpil k rozhodnutiu v skrátenom konaní ale vo veci nariadil pojednávanie, aby podrobil súdnej kontrole predmetný spotrebiteľský vzťah.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 23. 4. 2014, na tomto pojednávaní sa nezúčastnil nikto z účastníkov konania, navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil, pričom žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, odporca svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky, pričom uznával dlh voči
navrhovateľovi, ale poukázal na svoju finančnú situáciu, keďže je dlhodobo nezamestnaný a nepoberá ani žiadnu dávku v hmotnej núdzi, žiadal o povolenie rozhodnutia v splátkach.
Súd vo veci pokračoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. bez účasti účastníkov konania. Do prejednávanej veci oznámil svoj vstup vedľajší účastník na strane odporcu Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ dňa 30. 1. 2014 a dňa 18. 2. 2014 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS po oznámení, že v konaní už vystupuje vedľajší účastník na strane odporcu dňa 28. 3. 2014 oznámilo svoj výstup z konania ako vedľajší účastník.
Z návrhu navrhovateľa bolo preukázané, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 19. 1. 2012 pod č. T., predmetom ktorej bol účastnícky program „Nekonečný paušál“ a pridelenie SIM-karty a telefónneho čísla k odpredanému telekomunikačnému zariadeniu Samsung Galasy Mini Black vo výške 129,-- eur. K predmetnej zmluve o pripojení bol uzatvorený dodatok dňa 19. 1. 2013 s prílohou č. 1. V zmysle uzavretej zmluvy sa odporca zaviazal uhrádzať cenu poskytovaných služieb, zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a v súlade s čl. 2.5 dodatku k zmluve uhradiť zmluvnú pokutu pri porušení povinnosti vo výške 129,-- eur. Odporca porušil povinnosti, nakoľko neuhradil fakturované služby v období 05/2012 - 07/2012 vo výške 786,38 eur, nereagoval ani na výzvu o úhradu dlžnej sumy, ktorú navrhovateľ doručoval odporcovi zo dňa 6. 9. 2012 žiadnou úhradou pohľadávky. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ na odporcovi domáha aj náhrady škody vo výške 129,-- eur, ktorá zodpovedá predajnej cene mobilného zariadenia, nakoľko bola odpredaná vo výške akciovej ceny 1,-- eur. Navrhovateľ zároveň žiada priznať aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 21. 9. 2012 do zaplatenia a trovy tohto konania.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky z finančných dôvodov a pre tieto dôvody, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný, požiadal aj o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.
Vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ cestou právnej zástupkyne vyjadrením zo dňa 3. 4. 2014 žiadal, aby súd s poukazom na doterajšiu judikatúru Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora návrh navrhovateľa v časti uplatnenej sumy 129,-- eur zamietol a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania. Poukázal na to, že navrhovateľ uplatnil paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala, v danom prípade poukázal aj na to, že navrhovateľ neberie pri uplatnení tohto nároku v úvahu ani dobu viazanosti spotrebiteľa. V prevyšujúcej časti žiadal nárok navrhovateľa vylúčiť na samostatné konanie.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh je v časti uplatneného hovorného dôvodný.
Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzky schopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany navrhovateľa, súd má dostatočne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb dňa 19. 1. 2012, na základe ktorej navrhovateľ dodal odporcovi služby a odporca je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Odporca cenu za poskytnuté služby vo výške 786,38 eur neuhradil, preto súd v tejto časti návrhu vyhovel v plnom rozsahu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie 786,38 eur a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..
Po vykonanom dokazovaní súd návrh v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 129,-- eur zamietol z dôvodov nižšie uvedených.
V prípade náhrady škody, navrhovateľ po tom ako sú mu zamietané návrhy o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že: a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú
pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 129,-- eur, ktorý navrhovateľ považuje za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporcu.
Navrhovateľ ďalej poukazuje na Čl. III. bod 3.7 Dodatku k Zmluve o pripojení č. A XXXXXXX zo dňa 19. 1. 2012, podľa ktorej - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov v prípade oboch zmlúv. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov v prípade oboch zmlúv.
Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal a ani zo strany odporkyne súd nemal preukázané, že by takúto listinu od navrhovateľa obdržala. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané nebolo a teda odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971, s. 151 ).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153 ).
To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971, s. 152 ).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 129,-- eur z titulu náhrady škody, vrátane úroku z omeškania zamietol.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu odporcu súd povolil odporcovi splátky dlžnej sumy v mesačných splátkach po 30,-- eur pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, a to od právoplatnosti rozsudku, nakoľko pomery odporcu dovoľovali priznať splátky dlžnej sumy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania s ohľadom na úspech v konaní v pomere 85,94 % z uplatnenej sumy vo výške 169,06 eur. Navrhovateľ uplatnil trovy konania vo výške 196,72 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 54,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia 51,45 eur, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu 51,45 eur, 2 x režijný paušál 7,81 eur + 20 0 DPH).
O trovách konania vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko vedľajší účastník namietal len opodstatnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 129,-- eur titulom náhrady škody. Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 129,-- eur (1 úkon právnej služby 16,60 eur a režijný paušál 8,04 eur). Úkony právnej služby vykonané vedľajším účastníkom pozostávajú z prevzatia a prípravy zastúpenia 16,60 eur, vyjadrenie k žalobe 16,60 eur, 2 x režijný paušál + 20 % DPH vo výške 59,13 eur. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi plnú náhradu trov konania z rozporovanej sumy, nakoľko z dôvodu obrany vedľajšieho účastníka na strane odporcu bol odporca v konaní úspešný v časti sumy 129,-- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).