Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-11P/47/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky H. H., nar. X. X. XXXX, bytom R. Č.. XXX/XX, Č. proti odporcovi H. S., nar. XX. XX. XXXX, t.č. bytom H. Č., za účasti maloletej X. H., nar. XX. X. XXXX, bytom R. Č.. XXX/XX, Č., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o návrhu na určenie otcovstva k maloletej X. H., nar. XX. X. XXXX a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

U r č u j e s a , že H. S., nar. XX.XX.XXXX, syn H. S. a matky Ľ. S., rod. Ď., je otcom maloletej X. H., nar. XX.X.XXXX z matky H. H., nar. X.X.XXXX, bytom Č., R. XXX/XX.

Maloletá X. H. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. H. sumou 50,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky pod následkami výkonu rozhodnutia.

Nedoplatok na výživnom na maloletú X. za dobu od 1.2.2012 do 23.4.2014 vo výške 1.200,-Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v 30-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky až do úplného vyplatenia dlhu.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Otec j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom 508,46 Eur do 60-tich dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala určiť, že H. S., nar. XX.XX.XXXX, syn otca H. S. a matky Ľ. S., rod. Ď., je otcom maloletej X. H., nar. XX.X.XXXX z matky H. H.. Ďalej žiadala maloletú X. zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej X. sumou 150,- Eur mesačne od 1.2.2012. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom žila v spoločnej domácnosti od apríla 2010 do konca januára 2012. Z ich vzťahu sa narodila maloletá X. X.X.XXXX. V mesiacoch január-február 2011 zistila navrhovateľka, že je tehotná. Túto skutočnosť odporcovi oznámila. Jeho reakcia na uvedené bola, že nie je otcom. Postupne sa istota vytrácala a doteraz nie je si istý, či je to jeho dieťa alebo nie. V januári 2011 odporca poslal navrhovateľku k jej rodičom s tým, že si zakladá spoločnosť a nechce byť rušený. Po rozbehnutí spoločnosti sa navrhovateľka mala vrátiť späť k nemu. Zistila však, že ju podviedol. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala intímny vzťah iba s odporcom. Len on je otcom maloletej X.. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, pretože okrem neho s nikým iným intímne sa

nestretávala v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní. Za otca dieťaťa navrhovateľka považovala odporcu. Ďalej tvrdila, že je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 194,70 Eur a prídavky na deti v sume 45,08 Eur. Iný príjem v čase podania návrhu nemala. Odporca vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil. Žiadala, aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.

V konaní súd vypočul odporcu, ktorý s určitosťou nevedel sa vyjadriť, či je otcom maloletej X.. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie krvnou skúškou na preukázanie otcovstva. Súhlasil s tým, že zloží zálohu na vykonanie znaleckého dokazovania. Tvrdil, že v rozhodnom období v roku 2010 žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. O tom, že je tehotná mu povedala, keď bola v treťom alebo v štvrtom mesiaci. Do konca januára, februára 2012 žil s odporkyňou v spoločnej domácnosti. Nakoľko mal finančné problémy v zamestnaní, zamestnávateľ prestával mu vyplácať mzdu, danú situáciu psychicky nevedel uniesť. Spochybnil svoje otcovstvo tým, že z počutia mal informáciu, že by navrhovateľka mohla udržiavať vzťah aj s iným mužom. Tieto skutočnosti navrhovateľka vyvrátila a poprela v celom rozsahu.

Súd na návrh odporcu nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA uznesením zo dňa 20.1.2013. V zmysle nariadeného uznesenia v konaní ustanovený súdny znalec predložil súdu 11.11.2013 znalecký posudok z odboru genetiky, z ktorého bolo preukázané, že na základe vykonaného dokazovania nemožno vylúčiť otcovstvo odporcu voči maloletej X. H.. Označený muž má všetky alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať. Pravdepodobnosť otcovstva H. S. voči maloletej X. H. má číselnú hodnotu 99,999999 %, pričom pravdepodobnosť, že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol biologickým otcom dieťaťa je 99,999999 %. Daný výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA zúčastnených osôb vychádzajúc zo súčasného stavu poznania v odbore genetiky, otcovstvo odporcu H. S.ana, nar. XX.XX.XXXX voči maloletej X. H., nar. XX.X.XXXX treba považovať za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou.

Z rodného listu maloletej X. H., nar. XX.X.XXXX mal súd preukázané, že v knihe narodení Matričného úradu Č. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX otec nie je uvedený.

Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2012 súd zistil, že navrhovateľka poberala rodičovský príspevok v jednotlivých mesiacoch január vo výške 190,10 Eur a február až máj vo výške po 194,70 Eur a boli jej vyplatené dávky v jednotlivých mesiacoch 45,08 Eur.

Kolízny opatrovník v konaní prešetril pomery na strane navrhovateľky a zistil, že táto býva s maloletou X. a maloletou X. spoločne so svojimi rodičmi a bratom v 2-izbovom byte. V čase šetrenia bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 194,70 Eur a prídavky na deti v sume 45,08 Eur. Iný príjem nemá. Z tohto príjmu splácala pôžičku 20,- Eur mesačne. Svojim rodičom na domácnosť neprispievala, pretože má nízky príjem. Navrhovateľka v priamej starostlivosti má už jedno dieťa, maloletú X. S., nar. X.X.XXXX, ktorej otcom je odporca. Už v minulosti prebehlo konanie pod sp. zn. o určenie výživného a zverenie do osobnej starostlivosti matky, nakoľko odporca vyhodil matku aj s dieťaťom zo spoločnej domácnosti, v ktorej bývali. Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany matky a obnovenia spolužitia. Matka opätovne podala návrh o určenie výživného a zverenie do osobnej starostlivosti, pretože situácia v domácnosti sa opakovala. Obe maloleté deti sú zdravé, matka im zabezpečuje svoju starostlivosť aj prostredníctvom svojej matky. Odporca vyživovaciu povinnosť si riadne neplní.

V priebehu konania matka zamestnala sa v spoločnosti R. G. R., Y.. Jej pracovný čas bol od 6.00 do 15.00 hod., mesačný zárobok, z ktorého pripadá po zrážke dani z príjmu na 1 hodinu pracovného času 1,90 Eur. V čase, kedy matka bola v zamestnaní, o deti navrhovateľky stará sa jej matka, ktorá je na invalidnom dôchodku. U daného zamestnávateľa zarobila navrhovateľka 400,- Eur s tým, že 200,- Eur dala svojej matke na nájomnom a ostatné peniaze mala pre seba a pre deti na stravu. Cez vianočné sviatky odporca prispel titulom výživného na staršiu dcéru, dal navrhovateľke 220,- Eur. Z potvrdenia R. G. R., R..K..S.. mal súd preukázané, že navrhovateľka vykonávala pozíciu pracovníka výroby od 1.10.2013. Jej pridelenie bolo ukončené 7.1.2014.

Zo správy zamestnávateľa odporcu K. H., J. L. mal súd preukázané, že v spoločnosti je odporca zamestnaný od 1.6.2013 na 10 hodín týždenne s čistým zárobkom 73,97 Eur.

Výsluchom odporcu súd zistil, že tento pracuje v J. X P. F., ktorá J. zabezpečuje mu aj ubytovanie. Zamestnávateľ za neho hradí aj stravu. Okrem zárobku vypomáha vlastníkovi spoločnosti na pomocných prácach na jeho dome, kde zarobí 120,- - 130,- Eur mesačne. Odporca bol ochotný platiť titulom výživného 50,-Eur mesačne od 1.2.2012.

Z výpovede matky na poslednom pojednávaní súd zistil, že táto opätovne zamestnala sa v spoločnosti M. Ž.-L., kde v priemere zarobí 439,- Eur. Odporca platí výživné len na staršiu dcéru 50,- Eur mesačne.

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine - ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine - za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Zhodnotením vykonaného dokazovania po právnej stránke mal súd nesporne preukázané, že návrh navrhovateľky je právne dôvodný. Tvrdenia odporcu o tom, že má pochybnosti, že nie je otcom maloletej X., v dôsledku nariadeného znaleckého dokazovania a predloženým znaleckým posudkom znalkyňou z odboru genetiky, analýza DNA, boli v celom rozsahu vyvrátené. Preto súd určil, že odporca je otcom maloletej X. H., nar. XX.X.XXXX.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine - rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

V danom prípade je nesporne preukázané, že rodičia maloletej X. nežijú v spoločnej domácnosti. Vzhľadom k tejto skutočnosti bolo na mieste v zmysle § 36 ods.1 Zákona o rodine rozhodnúť o zverení maloletej X. do starostlivosti jedného z rodičov. Nakoľko o dieťa výslovne stará sa navrhovateľka, zabezpečuje mu uspokojovanie všetkých potrieb a zo strany kolízneho opatrovníka neboli preukázané nedostatky v starostlivosti o maloletú X., súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť otca absentuje vo vzťahu k maloletej X. od jej narodenia. Nakoľko žiadala navrhovateľka určiť výživné od 1.2.2012 súd za rozhodujúci deň povinnosti prispievať na výživu maloletej X. určil práve deň 1.2.2012, odkedy obaja rodičia nežili v spoločnej domácnosti. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z tej skutočnosti, že odporca je zamestnaný. Jeho príjem je pod hranicou minimálnej mzdy. Ako sám uviedol, zamestnávateľ mu poskytuje okrem príjmu 73,-Eur mesačne stravu a ubytovanie. Okrem toho vypomáha vlastníkovi spoločnosti na jeho rodinnom dome, kde zarobí okolo 120,- - 130,- Eur mesačne. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že odporca má vyživovaciu povinnosť ešte vo vzťahu k jednému maloletému dieťaťu pochádzajúcemu zo vzťahu s navrhovateľkou, a to k maloletej X., na ktorú prispieva sumou 50,- Eur mesačne. Vzhľadom však k tomu, že neboli preukázané zdravotné problémy na strane odporcu, ktoré by mu bránili v tom, aby mohol vykonávať aj inú prácu, resp. iné prekážky, ktoré by mu neumožňovali

zamestnať sa, nie je povinnosťou len jedného rodiča, a teda matky, ktorá nesie priamu zodpovednosť za uspokojovanie všetkých potrieb maloletých detí, súd určil výživné vo výške 50,- Eur mesačne, pričom vzniknutý nedoplatok za rozhodné obdobie do 23.4.2014 vo výške 1.200,- Eur povolil otcovi splácať v 30-eurových mesačných splátkach, čo predstavuje 80,-Eur mesačne do vyplatenia dlhu 1.200,- Eur. Je nesporné, pokiaľ sa zmenia pomery na strane otca, bude pristúpené k úprave výživného a to na návrh matky, kolízneho opatrovníka alebo z úradnej moci.

V zmysle súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V zmysle - štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V danom prípade štátu na základe nariadeného znaleckého dokazovania vznikli trovy preddavkované štátom na znalečnom, pretože odporca, ktorý navrhol dôkaz znaleckým dokazovaním na preukázanie otcovstva znalcom z odboru genetiky, nezložil v potrebnom rozsahu zálohu na vykonanie znaleckého dokazovania. Preto náklady na znalečnom boli hradené z rozpočtových prostriedkov súdu, pričom uznesením č.k. zo dňa 13.3.2013 súd znalkyni poskytol z rozpočtových prostriedkov súdu preddavok na trovy dokazovania vo výške 330,- Eur. Znalkyňa vyúčtovala odmenu a náhradu hotových výdavkov celkom vo výške 508,46 Eur, ktorá náhrada jej bola priznaná uznesením zo dňa 29.11.2013 a znalečné vo výške 178,46 Eur jej bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Preto súd zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka konania k náhrade trov preddavkovaných štátom vo výške 508,46 Eur, pričom lehotu splatnosti určil 60 dní po právoplatnosti rozsudku vzhľadom k finančným a sociálnym pomerom na strane odporcu, ako aj vo vzťahu k výške trov preddavkovaných štátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.