Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9P-12-2014.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého H.M. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Č.. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, 031 80, dieťa rodičov: L. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D.Ý. M., A. C. XX/XX a H. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v Č. H., I., F.Ě. XX, okres O., t. č. bytom v Č. H., F. XXX, Č., XXX XX, v náhradnej osobnej starostlivosti Y. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. Č.. XXX, o návrhu matky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 23. 01. 2014 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, lebo maloletý už nechce bývať pri starej mame. Dieťa sa u nej nachádza už dva mesiace od 13. decembra a do školy dochádza z D. M. do Q.I.. Školu navštevuje pravidelne a nie je s ním žiadny problém. Syn sa rozhodol sám, že chce bývať u mamy a žiadny nátlak na neho nerobila. Povedal jej, že sa u nej cíti lepšie ako u starej mamy.
Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konal a pojednával v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie neustanovil, hoci predvolanie mu bolo doručené do vlastných rúk 27. 03. 2014 (č. l. 4/rub). Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, ale o odročenie pojednávania nežiadal.
Matka maloletého na pojednávaní vypovedala, že trvá na tom, aby bol maloletý H. zverený do jej osobnej starostlivosti a aby bola zrušená náhradná osobná starostlivosť. Syn H. je už z obdobia spred Vianoc u nej. Je vydatá, žije s manželom a majú ďalšie spoločné dieťa, syna X. N.. Bývajú v rodinnom dome. X. Y. H. majú spolu detskú izbu, vychádzajú dobre ale tak, ako medzi deťmi, niekedy si aj niečo povedia. Jej manžel nemal od začiatku žiadne námietky k tomu, aby H. býval u nich. H. chodí stále do základnej školy vo Q.. Syn starkú navštevuje, ale je to obmedzené tým, že chodí do školy.
Stará matka maloletého Y. N. na pojednávaní vypovedala, že H. je už veľký chlapec a musí vedieť, čo chce. Takto sa rozhodol a ona mu v tom brániť nebude. Od Vianoc býva H. u mamy. Do školy chodí stále do Q.. Stretávajú sa, aj keď sa teraz musí ponáhľať rýchlo na autobus. H. jej povedal, že chce ísť ku mame a ona mu v tom brániť nebude, lebo rozhodnúť sa už musí sám a tak mu to aj povedala.
Maloletý H. N. na pojednávaní vypovedal, že chce byť znovu pri starej mame. S bratom si nerozumie a u starej mamy sa cíti lepšie. S bratom sa stále hádajú a u starej mamy mu je lepšie. Vyrastal tam od malička a je tam zvyknutý. Keď sa ho mama pýtala, či chce byť u nej, tak ani nerozmýšľal a povedal, že áno. Ale je to pre neho veľká zmena ak má chodiť do školy vo Q. a potom dochádzať ku mame. U mamy sa necíti ako doma a radšej by chcel ísť ku starej mame, lebo tam je doma. Chcel to starkej povedať dnes, lebo si myslel, že súd bude až zajtra. Vychádza dobre so X. otcom a aj s mamou, ale chce vrátiť do Východnej, lebo tam je zvyknutý, má tam aj viac kamarátov. K mame chcel ísť iba na skúšobnú dobu, ale nevyhovuje mu to. Myslel si, že mu tam bude lepšie, nie je. Mamu chce už iba navštevovať a chce byť so starkou. Iba tam sa cíti doma. Zvykol si tam. Keď hovoril s kolíznym opatrovníkom, tak už vtedy to bolo 50 na 50. Rozhodol sa tak, že chce zostať pri starej mame. S bratom sa hádajú a ani nevie presne o čom. Nie je na neho vôbec zvyknutý, nevyrastali spolu. Radšej má bratranca P. N.. Už je úplne rozhodnutý. Chcel to povedať aj mame, keď boli v aute, ale ponáhľali sa a nebol na to čas.
Kolízna opatrovníčka maloletého navrhla, aby súd návrh zamietol. Vyjadrenie maloletého sa javilo ako premyslené a nie iba chvíľkové, lebo vysvetlil svoje dôvody. Je to želanie maloletého.
Otec maloletého dieťaťa H. C. sa písomne vyjadril (č. l. 21), že súhlasí s tým, ako rozhodne okresný súd u koho maloletý H. N. zostane a jemu je jedno u koho bude.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z č. l. 1 - 25, najmä správou Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. l. 13 - 14, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. l. 15 - 19, správou Základnej školy Q.Á. č. l. 20, písomným vyjadrením otca maloletého dieťaťa č. l. 21 s prílohami: potvrdením Úradu práce Českej republiky, krajskej pobočky Příbram č. l. 22, 23. Súd sa oboznámil s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/16/2012 a sp. zn. 4P/8/2014.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané: § 47 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej iba ZR (1) Náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
(2) Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 01. 12. 2003, č. k. 5P/77/2003-33, bol maloletý H. N. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a rodičom dieťaťa bolo uložené prispievať na jeho výživu po 9,96 eur (300,-Sk). V tom čase matka maloletého žila so svojim druhom a ich spoločným synom v 2-izbovom rodinnom dome aj s druhovým otcom a preto súhlasila s návrhom starej matky, aby bolo dieťa zverené do výchovy starej matke. Keď si dieťa brávala so sebou, pri odchode plakal, že chce byť so starkou a starkým.
Okresný súd Liptovský Mikuláš, na návrh matky, rozsudkom zo dňa 25. 04. 2012, č. k. 9P/16/2012-35, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 06. 2012, č. k. 8CoP/58/2012-48, zrušil náhradnú osobnú starostlivosť s zveril maloletého H. N. do osobnej starostlivosti matke. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia súd rozhodol rozsudkom zo dňa 01. 10. 2012, č. k. 9P/16/2012-61, ktorý nadobudol právoplatnosť 03. 11. 2012, o návrhu na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti tak, že návrh zamietol.
Matka maloletého má v súčasnosti zabezpečené materiálne podmienky na výchovu dieťaťa. Dňa 21. 08. 2004 uzavrela manželstvo s Ľ.J. N., z ktorého vzťahu sa jej dňa XX. XX. XXXX narodil syn X. N.. Matka
dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s manželom a synom X. v rodinnom dome, kde má maloletý H. N. spoločnú izbu s bratom, so svojou posteľou a písacím stolíkom. Od decembra 2013 je maloletý na svoje želanie u matky. O izbu sa delí s bratom X.. Matka maloletého nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne (na maloletého X. N.). Súčasne je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie manžela Ľ. N. vo výške 220,52 eur a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 eur mesačne. Manžel matky súhlasil s tým, aby maloletý žil s nimi v spoločnej domácnosti a aj maloletý vypovedal, že má s matkou a jej manželom dobrý vzťah, len s bratom sa háda. Otec maloletého dieťaťa H. C. dlhodobo žije v cudzine, o maloletého sa nezaujíma a výslovne uviedol, že je mu jedno, u koho maloletý bude. Je poberateľom životného minima vo výške 2 830,-Kč a je spoločne posudzovanou osobou pre dávku v hmotnej núdzi - príspevku na živobytie vyplácanú H. N.j, ďalšími spoločne posudzovanými osobami sú deti X. N. a H. C.. Otec dieťaťa je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 10. 06. 2008.
Napriek tomu, že osobná starostlivosť rodiča (matky), ktorú dokáže zabezpečiť, má prednosť pred náhradnou osobnou starostlivosťou starej matky, súd návrh zamietol. Prihliadol predovšetkým na záujem a želanie maloletého dieťaťa vo veku 13 rokov, ktorý sa jednoznačne vyslovil, že chce bývať u starej mamy, kde sa cíti byť doma. Súd prihliadol aj k tomu, že maloletý od útleho veku vyrastal u starej mamy, ktorá sa o neho osobne starala a vytvoril si k nej najužšiu väzbu. Stará matka mu nahradila matku. Zvykol si na prostredie v ktorom ho vychovávala stará matka, vytvoril so sociálne väzby na osoby žijúce v jeho bezprostrednom rodinnom prostredí: ku starkému, ku bratrancovi. Vybudoval si sociálne vzťahy ku kamarátom v mieste svojho doterajšieho bydliska (Q. Q.). Vysvetlil, že jeho rozhodnutie ísť bývať ku mame bolo impulzívne, keď odpovedal na otázku matky, či by išiel bývať ku nej. Bral to ako skúšku a už keď v marci 2014 hovoril s kolíznou opatrovníčkou, nebol ešte úplne rozhodnutý s kým chce bývať. Vyskúšal si to a zistil, že pocit domova mu poskytuje stará mama. Starej mame a ani mame to nestihol povedať pred pojednávaním. Pri výsluchu na pojednávaní bol maloletý sústredený a vážny, ku svojim odpovediam pristupoval s uvážením, vysvetľoval svoje dôvody, pre ktoré sa takto rozhodol. Bolo zrejmé, že k mame a jej manželovi neprechováva negatívne pocity, ale ani po viac ako štvrťročnom pobyte u mamy si k nej nevytvoril taký vzťah, ktorý by nahradil vzťah k starej mame. Súd nemal pochybnosti, že matka sa dokáže o maloletého riadne postarať po všetkých stránkach, ale nemôže zmeniť citové prežívanie dieťaťa, ktoré sa cíti byť doma u starej mamy a je na ňu naviazané. Do tejto situácie sa maloletý dostal v dôsledku správania matky, ktorá v minulosti uprednostnila svoj citový a partnerský život pred osobnou starostlivosťou o maloletého. Zohľadňujúc rozumovú vyspelosť dieťaťa, ktoré dovŕši v roku 2014 vek 14 rokov, dlhodobé výchovné pôsobenie starej matky, stabilitu prostredia u nej súd návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).
Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.