Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/405/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. R. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. B. B., bytom W. XX, F., proti odporcovi: Ing. L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, Q., zastúpeného advokátom: Mgr. Mária Kodajová, Karpatská 6, Bratislava, o určenie vlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11. júna 2013, č.k. -147, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po čiastočnom späťvzatí návrhu domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat. úz. Q., parcela č. 3/1 - orná pôda o výmere 27.542 m2 v podiele 1/2. Určenia vlastníctva sa domáhal v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporcom a preto žiadal, aby súd určil, že sa stal naspäť podielovým spoluvlastníkom tak, ako bol pred predajom nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím a , , a , , a , vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu naliehavého záujmu na určení vlastníctva k spornému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kúpna zmluva medzi účastníkmi bola riadne uzavretá, pričom navrhovateľ tvrdí, že kúpna cena mu nebola vyplatená v celosti, ale len vo výške 7.000,- Eur. Uvedenú sumu odporca nespochybňuje, ale tvrdí, že kúpnu cenu vyplatil v celosti. Navrhovateľ po bezúspešnej výzve na doplatenie kúpnej ceny od zmluvy odstúpil, tvrdiac, že dôvodom bolo nevyplatenie kúpnej ceny. Odporca platnosť odstúpenia od zmluvy spochybňuje, tvrdiac, že na to nebol dôvod, keďže kúpnu zmluvu vyplatil v plnej výške. Z uvedeného potom súd vyvodil, že je nesporné, že sumu 7.000,- Eur navrhovateľ z titulu plnenia z kúpnej zmluvy prijal, pričom z jeho strany bolo poskytnuté plnenie pre odporcu tiež, keďže rozhodnutím správy katastra pod V 1014/09 bolo vlastníctvo pre odporcu vložené. Vzhľadom na danú situáciu potom ide o synalagmatický záväzok oboch účastníkov v dôsledku odstúpenia od zmluvy, čo vyplýva z ust. , ale aj platnej judikatúry R č. 26/1975. Navrhovateľ však takéto plnenie, teda vzájomné plnenie v dôsledku odstúpenia od zmluvy nepožaduje. Požaduje len určenie, že on je podielovým spoluvlastníkom k podiele 1/2-iny spornej nehnuteľnosti, pričom tvrdí, že jeho postavenie bez takéhoto určenia vlastníctva zostane neisté. Súd nespochybňuje, že navrhovateľ má podľa zmluvy právo na plnenie , obdobne aj to , že právo na plnenie vzniklo aj odporcovi. Ide teda o vzájomné plnenie, pričom žaloba podaná v zmysle a ust. by obsiahla riešenie otázky vlastníctva navrhovateľa o vydanie vzájomného plnenia. Takýmto

spôsobom by sa vyriešilo právne postavenie oboch účastníkov komplexne z celej kúpnej zmluvy a nielen navrhované čiastkové, či je vlastníkom navrhovateľ alebo nie, pričom nevyriešené by zostalo vzájomné vyporiadanie a tak by neistota medzi účastníkmi nebola odstránená. Vzájomné plnenie by však mal žiadať ten, kto má záujem, aby sa vzťahy z kúpnej ceny, ktorá má byť zrušená odstúpením navrátili. V danom prípade je to navrhovateľ, pretože on chce naspäť svoje vlastníctvo. Len samotným určením vlastníctva by neboli s konečnou platnosťou vyriešené všetky právne dôsledky po odstúpení od zmluvy. Na základe takejto úvahy potom súd prvého stupňa nevyhodnocoval výsledky ostatného dokazovania, ale návrh ako bezdôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si ich v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s tým, že s vysloveným názorom súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť. Navrhovateľ totiž podal návrh v zmysle , tzn. žiadal určiť, či tu právo konkrétne vlastnícke je alebo nie je. Poukázal na ust. z čoho vyplýva, že po odstúpení od zmluvy sa na predmetnú zmluvu hľadí ako by neexistovala. Odstúpenie od kúpnej zmluvy malo teda za následok zánik právneho titulu k pozemku, ktorý bol predmetom kúpy. Vzhľadom na skutočnosť zrušenia kúpnej zmluvy od jej počiatku ako aj vzhľadom k tomu, že na príslušnom liste vlastníctva je ako vlastník pozemkov stále zapísaný odporca je tu jednoznačne daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení, či tu je jeho vlastnícke právo alebo nie je. Bez uvedeného určenia nie je možné dosiahnuť na príslušnej správe katastra zmenu vlastníckych vzťahov a preto je bez takéhoto určenia navrhovateľove právne postavenie neisté a takým aj ostane. Súd prvého stupňa si nesprávne vyložil ust. , ktorého aplikácia v súdnom konaní predpokladá, aby bola podaná žaloba v zmysle , tzn. žaloba na plnenie. Iba takáto žaloba by mala byť spojená so vzájomnou povinnosťou vydať si poskytnuté plnenie, tzn. v danom prípade povinnosť navrhovateľ vrátiť zaplatenú časť kúpnej ceny a tomu zodpovedajúca povinnosť odporcu vypratať prevedené pozemky. Otázka určenia vlastníckeho práva by v tomto konaní o vrátenie plnenia bola isto prejudiciálnou otázkou, ktorú by súd musel vyriešiť ako prvú. To však neznamená, že určovacia žaloba nemohla byť podaná ako samostatný návrh. Návrh podaný na podklade nie je návrhom riešiacim učenie vlastníckeho práva, nakoľko vlastnícke vzťahy sa menia okamihom odstúpenia od zmluvy, keďže týmto okamihom zaniká právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva a návrh v zmysle je len dôsledkom tejto zmeny, kedy oprávnená strana žiada, aby mu bola jeho vec vrátená. Má teda za to, že na strane predávajúceho, tzn. navrhovateľa je daný právny záujem na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom nehnuteľností, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR a rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. . Navrhol teda, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby rozhodol aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, prípade, aby rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovie.

Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď

vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Vo veci samej ide o určovaciu žalobu v zmysle , pričom podľa tohto ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa citovaného návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvého stupňa, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní odporca vôbec urobil. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu ( v spojení s ).

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. , publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Určovacia žaloba ( ) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti ). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa , však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca (resp. navrhovateľ) v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samú, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, že v prípade, ak sa preukáže, že navrhovateľ od kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa 19.03.2009 platne odstúpil, potom nastal stav, keď obaja účastníci sú povinní si vrátiť vzájomné plnenia. V danom prípade, teda to, či je navrhovateľ opäť vlastníkom odporcovi predaného spoluvlastníckeho podielu záleží od posúdenia, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, v prípade, že písomne odstúpenie navrhovateľa je platné Ak by súd toto vyriešil ako predbežnú otázku kladne , je nesporné, že navrhovateľ by sa znovu stal vlastníkom predaného spoluvlastníckeho podielu okamihom platného odstúpenia od zmluvy, kedy tiež by nastala situácia povinnosti vzájomného vrátenia si podľa zmluvy poskytnutého plnenia. Je potom namieste, aby vec bola riešená v rámci žaloby o plnenie, ktorou sa vyriešia kompletne všetky vzťahy účastníkov po odstúpení od zmluvy.

Vo všeobecnosti totiž platí, že žaloba o plnenie má prednosť pred žalobou určovacou. Záväzné rozhodnutie o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia existencie alebo neexistencie práva, ktorý je predpokladom takéhoto plnenia, a to bez ohľadu na to, že toto posúdenie by nebolo obsiahnuté vo výroku rozhodnutia. Inak povedané žaloba o plnenie v zásade konzumuje žalobu určovaciu, naopak to však neplatí. Keďže v danom prípade, určením vlastníctva navrhovateľa by vzťahy účastníkov neboli doriešené v dôsledku odstúpenia od zmluvy úplne, na takejto určovacej žalobe (návrhu) neriešiacej komplexne vzťahy účastníkov, nie je daný naliehavý záujem.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. , včítane síce závislého výroku o náhrade trov konania, avšak odvolacími dôvodmi nenapadnutého ( ), potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa v spojení s ust. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi, ale nakoľko odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, súd mu náhradu trov tohto konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.