Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4To-46-2024.pdf
PDF · 89.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/46/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Martina Kurečka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. júla 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 4.4.2024, sp. zn. 50T/43/2023 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., bytom D. X, C. ukladá podľa § 364 ods.1, § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods.4 Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zák., § 56 ods.1,2 Tr. zák., § 39 ods.1 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výške 1.500,- eur (jedentisíc päťsto eur).
Podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v C. dňa 31.12.2022 v čase okolo 19:45 hod. na ul. E. F.XX na parkovisku pred základnou školou slovne a fyzicky napadol G. H. počas vypúšťania svetlíc so svojimi maloletými deťmi a manželkou a to tým spôsobom, že začal na neho kričať a opakovane mu vulgárne nadávať a následne ho udrel zovretou päsťou do oblasti ľavej spodnej sánky, pričom poškodený spadol na zem, a týmto konaním mu spôsobil ľahké zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív na tvári vľavo v oblasti sánky, pomliaždenie mäkkých tkanív na hlave vľavo v ľavej temennej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oblasti bedrového kĺbu vpravo a odreninu na koži malíčka ľavej ruky s predpokladanou dobou liečenia a sťažením obvyklého spôsobu života od 14 do 35 dní.
Za to obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1, § 37 písm. h), písm. m), § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre účely výkonu trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., I. XX škodu vo výške 1.110,- EUR.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil tým, že v prípravnom konaní povereným príslušníkom neboli vykonané všetky procesné úkony v trestnom konaní. Poverený príslušník na základe jeho výpovede a výpovede dvoch svedkov (poškodený – G. H., svedok – manželka poškodeného J. H.) ho obvinili za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák., na základe čoho ho samosudkyňa dňa 4.4.2024 v Košiciach rozhodla pre prospech poškodeného, že je vinný. Poukázal na jednotlivé nedostatky počas šetrenia, a to, že vo veci neboli vypočutí svedkovia udalosti, taktiež nebola vykonaná rekognícia, v spisovom materiáli absentuje kamerový záznam, nebol v prípravnom konaní vypočutý ako obvinený, a taktiež chýba výpoveď osoby (ženy), ktorá údajne ho spoznala.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu v rámci záverečného návrhu obžalovaný okrem iného uviedol, že vedie už riadny život. Má rodinu, deti, čakajú ďalšie bábätko. Je živnostník, prerába byty. Svoje konanie ľutuje. Je ochotný nahradiť škodu poškodenému. Od tej doby vedie riadny život. Absentuje kvôli týmto veciam, keďže pod vplyvom alkoholu sa dopúšťa trestnej činnosti.
Odvolací súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Správne postupoval prvostupňový súd, keď vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného A. B.. Obžalovaný bol o termíne hlavného pojednávania riadne vyrozumený dňa 26.2.2024 a svoju neúčasť neospravedlnil.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd tento záver oprel o výpoveď poškodeného G. H., ktorý uviedol, že dňa 31.12.2022 bol s manželkou aj svojimi deťmi pred Základnou školou na ulici Bruselskej v Košiciach, kde vypúšťali svetlice. V čase o 19.45 hod. ho napadol obvinený, lebo mu vadilo, že vypúšťal svetlice, pretože na to nebol ešte vymedzený čas. Následne na neho začal obvinený kričať a nadávať mu slovami ,, ty kokot vypadni odtiaľ, ty kokot “ a potom na neho bezdôvodne fyzicky zaútočil, pričom ho udrel zovretou päsťou do oblasti ľavej spodnej sánky. Bránil sa, obaja spadli na zem a on si silno udrel hlavu, krk a pravé bedro a poškriabal si malíček na ľavej ruke. Následne jeho manželka zavolala policajnú hliadku. Poškodený dodal, že bol v dôsledku fyzického napadnutia práceneschopný od 1.1.2023 do 31.5.2023, o čom doložil aj lekárske správy, svedkyne J. H., ktorá v podstate potvrdila výpoveď poškodeného, ako aj závery znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia vypracovaného znalcom MUDr. K. D., CSc., zo záverov ktorých vyplýva, že poškodený v dôsledku trestného činu utrpel poranenia, ktoré sú z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými. Mäkké tkanivá tváre, hlavy bedrovej oblasti a oblasti krčnej chrbtice nie sú dôležitými a ani životne dôležitými orgánmi ľudského tela. Teda pri danej intenzite, smere a predmete útoku nedošlo k ťažkému ublíženiu na zdraví a ani nedošlo bezprostredne k poškodeniu alebo ohrozeniu životne dôležitého orgánu ľudského tela. Úraz poškodenému (z medicínskeho hľadiska) nespôsobil dlhotrvajúcu poruchu zdravia, nespôsobil poškodenie dôležitého orgánu a ani zohyzdenie a pod., tiež (z medicínskeho hľadiska) liečenie nebolo spojené s nejakými väčšími útrapami. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré poškodenému z úrazu vzniklo je 45 bodov, čo vo finančnom ohodnotené činí 1.110,-EUR.
Obžalovaný nebol prítomný na hlavnom pojednávaní a z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplýva, že obžalovaný priznal spáchanie skutku. Uviedol, že dňa 31.12.2022 na Silvestra celý deň pil tvrdý alkohol, tá bitka sa stala niekedy večer na Bruselskej na parkovisku pred základnou školou. Tam fyzicky napadol nejakého pána, nepoznal ho, bolo to vtedy keď vypúšťal svetlice s jeho malými deťmi a
asi jeho manželkou. Začal na neho kričať a vulgárne mu nadávať a následne ho udrel zovretou päsťou, on spadol na zem a jeho žena zavolala políciu. On z miesta činu potom utiekol, mal dosť vypité. Veľmi si to však nepamätal, berie aj tabletky na pamäť, nevie či mu nespôsobil aj nejaké zranenia. Je mu to ľúto, chcel by sa mu ospravedlniť. Ak by sa dal vrátiť čas, určite by sa to nestalo, teraz žije usporiadaným životom.
Odvolací súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu sa s týmto záverom prvostupňového súdu stotožnil.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že obžalovaný fyzicky napadol G. H. a svojím konaním spôsobil poškodenému ľahké zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív na tvári vľavo v oblasti sánky, pomliaždenie mäkkých tkanív na hlave vľavo v ľavej temennej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oblasti bedrového kĺbu vpravo a odreninu na koži malíčka ľavej ruky s predpokladanou dobou liečenia a sťažením obvyklého spôsobu života od 14 do 35 dní.
Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere prvostupňového súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže so závermi prvostupňového súdu sa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, odvolací súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 18.10.2022, sp. zn. 1T/60/2014 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, t.j. do 19.10.2023.
Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa ku skutku priznal a oľutoval ho a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený a § 37 písm. h) Tr. zák., t.j. že spáchal viac trestných činov.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý od odsúdenia rozsudkom z 18.10.2022 vedie riadny život, absentuje, keďže pod vplyvom alkoholu sa dopúšťa trestnej činnosti, je ochotný uhradiť poškodenému škodu, ako aj s prihliadnutím na jeho pomery, t.j. riadne sa stará o rodinu, s priateľkou čakajú tretie dieťa, je živnostník, živí sa prerábaním bytov s mesačným príjmom v čistom 1.500,- eur, odvolací súd má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačí aj uloženie peňažného trestu, a preto obžalovanému po zrušení výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu uložil úhrnný peňažný trest vo výške 1.500,- EUR, za súčasnej aplikácie ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák. a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý trest považoval za primeraný a dostačujúci, ktorý splní účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.