Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/94/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Petra Šama v právnej veci žalobcu: P. X., U. Y. XXXX/XX, XXX XX U., podnikateľ s pozastavenou podnikateľskou činnosťou, IČO: 45 719 438, právne zastúpeného JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Mládežnícky hokejový klub Humenné, občianske združenie, so sídlom Chemlonská 8, 066 01 Humenné, IČO: 42 082 676, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, Floriánova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.050,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. - 62 zo dňa 9. 10. 2013, zhodou členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Barňáka trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 83,06 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.050,- eur s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 700,- eur od 16. 12. 2012 až do zaplatenia, zo sumy 350,- eur od 16. 1. 2013 až do zaplatenia, ako aj mu zaplatiť trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 63,- eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 312,19 eur, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 1.050,- eur s prísl. dôvodiac, že pre žalovaného vykonával činnosť trénera. Za výkon tejto činnosti v mesiacoch november 2012 a december 2012 (do 19. 12. 2012) mu žalovaný nezaplatil dohodnutú a vyfakturovanú odmenu.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že 1. 6. 2012 účastníci konania v písomnej forme uzavreli trénerskú zmluvu, podľa ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného funkciu hlavného trénera a žalovaný sa za túto činnosť zaviazal platiť žalobcovi dohodnutú odmenu vo výške 700,- eur mesačne splatnou vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca. Aj po skončení trvania platnosti tejto písomne uzavretej zmluvy žalobca pokračoval v činnosti trénera pre žalovaného a realizoval ju tak až do 19. 12. 2012. Svedčia o tom okrem výpovede samotných účastníkov konania aj listinné dôkazy, a to predovšetkým evidencia vykonanej tréningovej činnosti za obdobie november 2012 až do 19. 12. 2012, čestné prehlásenia zákonných zástupcov žiakov, ktorí chodili na tréningy žalobcu i tréningové plány predložené žalobcom na pojednávaní. Žalovaný ani nespochybňoval vykonávanie trénerskej činnosti zo strany žalobcu. Odmena žalobcu za výkon dohodnutej činnosti bola prvotne

dohodnutá už v spomenutej trénerskej zmluve z 1. 6. 2012. Aj za činnosť v nasledujúcich mesiacoch mu žalovaný reálne vyplácal dohodnutú sumu 700,- eur mesačne. Žalovaný spochybňoval výšku dohodnutej odmeny 700,- eur mesačne, pričom poukazoval na predtým v minulosti uzavreté trénerské zmluvy žalobcu, podľa ktorých sa platila odmena vo výške 350,- eur mesačne. V konaní však bolo preukázané, že v roku 2011 mal žalobca dohodnutú mesačnú odmenu 350,- eur, ale vtedy nevykonával činnosť hlavného trénera, ale len asistenta a nemal vtedy ešte ukončenú trénerskú licenciu. V roku 2012 však už vykonával činnosť hlavného trénera a nielen asistenta a mal už aj ukončenú licenciu B. Výška dohodnutej odmeny tak aj po skončení platnosti písomne uzavretej zmluvy (do 31. 7. 2012) bola vo výške 700,- eur mesačne, čo vyplynulo aj z faktúr i príjmových pokladničných dokladov i z výpisu z účtu žalobcu. Žalovaný sa bránil v konaní aj tým, že žalobcovi bola zaplatená odmena aj naviac, pričom poukázal na to, že žalobcovi bola vyplatená na jeho bankový účet dňa 9. 10. 2012 suma 700,- eur a 16. 11. 2012 suma 1.400,- eur a pritom boli vystavené aj príjmové pokladničné doklady o príjme tých istých súm. Žalobca vysvetlil v konaní, že príjmové pokladničné doklady vystavil na totožné sumy ako na jeho účet prijaté platby dňa 10. 10. 2012 a 19. 11. 2012 z dôvodu, že v minulosti mu platby na účet neboli poukazované, a preto v zmysle predchádzajúcej praxe vystavil aj na platby, ktoré mu prišli na účet, príjmové pokladničné doklady. Neišlo však podľa jeho vysvetlenia o duplicitnú úhradu. Tieto vysvetlenia žalobcu súd prvého stupňa vyhodnotil za logické, uveril im a zdôraznil, že ak by mali byť duplicitne vyplácané úhrady, došlo by ku preplatku, čo by žalovaný neurobil a naviac žalobca pre žalovaného ani takéto sumy nevyfakturoval. Súd tak uzavrel, že išlo len o duplicitne vystavené príjmové pokladničné doklady ku úhradám prijatým aj na bankový účet. Za realizované trénerské služby žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 5/2012 (za mesiac jún 2012), č. 6/2012 (za júl 2012), č. 7/2012 (za august 2012), č. 8/2012 (za september 2012), č. 9/2012 (za mesiac október 2012). Tieto faktúry žalovaný žalobcovi zaplatil. Úhrada faktúry č. 7/2012 bola zrealizovaná 10. 10. 2012, ako to vyplýva aj z výpisu z účtu riaditeľa žalovaného a faktúry č. 8/2012 a č. 9/2012 boli zaplatené 19. 11. 2012, čo tiež vyplýva z výpisu z účtu predloženého žalovaným. Nezaplatenými zostali vyúčtované ceny služieb za mesiace november 2012 vo výške 700,- eur podľa faktúry č. 10/2012 splatnej 15. 12. 2012 a za mesiac december 2012 v sume 350,- eur podľa faktúry č. 11/2012 splatnej 15. 1. 2013. Ak žalobca vyfakturované plnenie poskytol, má nárok na zaplatenie odmeny, pričom právny vzťah medzi účastníkmi súd prvého stupňa posúdil ako vzťah z nepomenovanej zmluvy podľa . Dohodnutú odmenu preto zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobcovi. Priznané úroky z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil aplikáciou ust. , Obch. zák. i Nar. vl. č. .

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil prvostupňový súd aplikáciou ust. . Priznal žalobcovi náhradu zaplateného súdneho poplatku i náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namieta, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namieta predovšetkým to, že samotný žalobca predložil súdu príjmové pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že prevzal úhradu za vystavené faktúry. Príjmové pokladničné doklady sú daňovým dokladom, ktorý slúži ako podklad pre zápis jednotlivých operácií a pohybov do účtovníctva. Aj žalobcom predložené príjmové pokladničné doklady takéto náležitosti majú. Napriek týmto náležitostiam súd prvého stupňa opomenul tieto dôkazy vyhodnotiť a neprihliadal na ne. V rozpore s ich obsahom uveril tvrdeniam žalobcu, že peniaze neprijal. Zdôrazňuje, že povinnosťou účastníkov konania aj v zmysle judikatúry ESĽP je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj aplikácia ust. ukladá účastníkom označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pre nedostatok dôvodov je preto potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, alternatívne ho zmeniť, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolanie žalovaného považuje za neopodstatnené a účelové. Neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by malo dôjsť k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalobca pred súdom prvého stupňa dostatočne vysvetlil, prečo vystavil príjmové pokladničné doklady aj k úhradám, ktoré boli poukázané na jeho účet. Žalobca nemá dostatočné vedomosti v oblasti účtovníctva a postupoval rovnako ako predtým, keď mu boli peniaze od žalovaného vyplácané v hotovosti. Nikdy predtým mu žalovaný peniaze na účet nezaplatil, a preto postupoval štandardne a vystavil dňa 10. 10.

2012 a 19. 11. 2012 príjmové pokladničné doklady na sumy, ktoré boli uhradené na jeho bankový účet. Dátumy a sumy na pokladničných dokladoch sa zhodujú s dátumami a sumami na výpisoch z účtov. S týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že žalobca prijal peniaze aj v hotovosti, a teda že žalovaný plnil duplicitne. Aj súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia okrem iného poukázal aj na to, že tvrdenie žalovaného o existencii preplatku na jeho strane nedáva logiku, pretože by nebol dôvod na to, aby žalovaný preplácal niečo viac, čo žalobca neurobil a čo dokonca ani žalobca žalovanému nevyfakturoval. Rozsudok súdu prvého stupňa aj pri aplikácii obsahuje všetky podstatné náležitosti, odôvodnenia aj dôkazy, ktoré boli vyhodnotené boli vyhodnotené zodpovedajúco aplikácii ust. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) prejednal odvolaním viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania v zmysle , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správny. Dospel pritom k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zdôrazniť pritom treba, že odvolací súd je pri prieskume rozhodnutia viazaný dôvodmi podaného odvolania.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne a ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k najzásadnejším argumentom uvádzaným odvolateľom v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné:

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu. Obsah spisu nesvedčí o tom, že by bol žalovaný navrhoval realizáciu ďalších dôkazov než tých, ktoré boli vo veci vykonané. Odvolateľ poukazuje v odvolaní na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nekonkretizuje však to, aké dôkazy pred súdom prvého stupňa navrhoval, ktoré by mali prispievať k zisteniu skutkového stavu veci. Obsah podaní žalovaného, ani obsah jeho prednesu na realizovanom pojednávaní pred súdom prvého stupňa nesvedčí tomu, že by žalovaný nejaké ďalšie dôkazy navrhoval. Dôkazy, ktoré boli pred súdom prvého stupňa vykonané, súd prvého stupňa aj správne a zodpovedajúco ust. vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite a podrobne odôvodnil podľa

Z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvého stupňa správne aj vyhodnotil skutočnosti o „duplicitných úhradách“ odmien podľa faktúr č. 7, č. 8 a č. 9/2012. Plnenia, ktoré žalobca od žalovaného prijal dňa 10. 10. 2012 a 19. 11. 2012 boli aj v príjmových pokladničných dokladoch špecifikované ako úhrady označených faktúr. Odmena za výkon trénerskej činnosti bola aj podľa pôvodnej písomnej zmluvy, uzavretej na obdobie od 1. 6. 2012 do 31. 7. 2012, splatná až do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Žalovaný v konaní ani len netvrdil, že by niečo žalobcovi plnil vopred ako preddavok, či zálohu na odmenu, ktorá bude splatná neskôr. Súd prvého stupňa sa aj podľa názoru odvolacieho súdu náležitým spôsobom v celom súhrne vyporiadal aj s touto skutočnosťou a správne poukázal na to, že pri praxi, aká medzi účastníkmi bola, by skutočnosť o prijatí úhrad v dňoch 10. 10. 2012 a 19. 11. 2012 znamenala preplatok na dohodnutej odmene. V súdnom konaní nie je vylúčené vyvrátiť aj obsah listinného dôkazu, akým je aj vystavený príjmový pokladničný doklad. Je to vecou vyhodnotenia dôkazov v zmysle zásady, aká vyplýva z aplikácie ust. Vyhodnotenie dôkazov so záverom, že za mesiace november a december 2012 žalobca žalobcovi za výkon trénerskej činnosti nezaplatil nič, má oporu vo vykonanom dokazovaní i vo vyhodnotení realizovaných dôkazov zodpovedajúco uvedenej zásade. Je aj v súlade so zásadami formálnej logiky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak aj podľa

názoru odvolacieho súdu správne a závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa sú racionálne a aj spravodlivé.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania nebol dôvod na osobitný prieskum správnosti prisúdených úrokov z omeškania i priznanej náhrady trov prvostupňového konania. Odvolacie dôvody sa týmto skutočnostiam vôbec nevenujú. Pri absencii takýchto dôvodov nebola tak daná právomoc odvolacieho súdu na prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa nad rámec uplatnených odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní mal úspech žalobca. Pri aplikácii ust. , a mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Pri aplikácii , Vyhl. č. v znení neskorších predpisov zastupujúcemu advokátovi patrí nárok na tarifnú odmenu vo výške 61,41 eur, náhrada režijného paušálu podľa cit. vyhl. vo výške 7, eur a všetko zvýšené o DPH podľa cit. vyhl., t.j. o sumu 13, eur. Celkom na náhrade trov odvolacieho konania tak patrí žalobcovi náhrada vo výške 83, eur.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( zák. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.