Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-524-2013.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/524/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Justičná č. 9, proti žalovanému Ľ. X., W. Q. M. Č.. XX, o zaplatenie 425,68 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.8.2013 č.k. 12C/288/2013-37 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie ohľadom nároku žalobcu v sume 6,88 eura s prísl. zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 425,68 eura s prísl. titulom poskytnutého úveru.
Rozsudok súd odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovanému na základe zmluvy zo dňa 6.11.2008 žalobca poskytol úver v sume 663,88 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach (v počte 36) vo výške 33,89 eura. Žalovaný splácal úver do 15. splátky v dohodnutej výške a od uvedeného dátumu už platil splátky nepravidelne, avšak minimálne vo výške 33,89 eura až do zosplatnenia, t.j. do 28.4.2011. Po zosplatnení úveru žalovaný doplatil v období od 2.7.2012 do 20.2.2013 spolu 45,00 eur, a teda žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 829,93 eura. Súd vychádzal z názoru, že v danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver a v tejto súvislosti skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku z úveru vo vzťahu k poskytnutému úveru v sume 663,88 eura a vo vzťahu ku konečnej výške úveru predstavujúcej po započítaní nákladov úveru a poistného sumu 1.220,00 eur. Uvedené súd skúmal z dôvodu, že náklady, ktoré boli premietnuté do konečnej výšky úveru, predstavovali navýšenie takmer o 70 %, ktoré mal žalovaný splatiť oproti poskytnutému úveru. Pri posudzovaní výšky úroku z úveru použil priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, ktoré v tom čase boli vo výške 11,20 %, pre spotrebiteľské úvery pre domácnosť (podľa úrokových mier uverejnených pre NBS platný pre rok 2008). Súd mal za to, že podmienky zmluvy individuálne ohľadom úroku dojednané neboli, keďže sa jednalo o telefonickú pôžičku, Žalovaný mal síce možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy, avšak v zásade len so základnými údajmi na prednej strane
úverovej zmluvy, ktoré z hľadiska veľkosti písma bolo možné prečítať, avšak ďalšia časť zmluvy a Úverové podmienky boli písané drobným, nečitateľným písmom. Časť zmluvy, a to aj v časti nákladov spotrebiteľa, bola podľa výpovede žalovaného nie celkom zrozumiteľná, pre neho ako bežného občana. Súd ďalej uviedol, že priamo na prednej strane zmluvy neboli konkretizované zložky, čo tvorí náklady úveru a z toho je možné vyvodiť, že v čase uzavretia zmluvy, takýmito nákladmi boli okrem istiny len úroky z omeškania, pretože poistné bolo zahrnuté do osobitnej časti, v bode 51. až 53. Zmluvy. Výška prepočítaného úroku vo vzťahu k poskytnutému úveru predstavovala sumu 2.240,- Sk, spolu s pripočítaním k samotnému úveru, by cena úveru predstavovala sumu 738,23 eura. Žalovaný z toho zaplatil na istinu podľa splátkového kalendára sumu 342,39 eura, na úrok z omeškania 393,78 eura, tzn. zo sumy istiny navýšenej o úrok zaplatil žalovaný sumu 736,17 eura. Na poistnom zaplatil žalovaný sumu 86,04 eura. Povinnosťou žalovaného podľa prepočtu súdu bolo zaplatenie sumy 824,27 eura a na základe prepočtu súd zistil, že žalovaný zaplatil sumu 829,93 eura.
Súd ďalej konštatoval, že medzi účastníkmi bola uzavretá formulárová zmluva s vopred určenými podmienkami, bez možnosti ich akejkoľvek zmeny zo strany spotrebiteľa. Žalovaný za tejto situácie mohol len pristúpiť k vopred formulovaným podmienkam zmluvy a v opačnom prípade by bolo zrejme vylúčené získanie finančných prostriedkov. Súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky, s obsahom ktorých sa prakticky bežný spotrebiteľ nevie oboznámiť bez použitia lupy. Aj za predpokladu, že by sa s týmto textom žalovaný oboznamoval, nie je vylúčené, že jeho pozornosti mohla uniknúť neprijateľná podmienka, ktorá by zhoršila jeho postavenie v tomto zmluvnom vzťahu. Súd považoval za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovanými bankami, pričom veriteľ vlastne využije nedostatočnú informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Zmluvné podmienky boli spracované vo formulári, ktorý používal žalobca aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom. Takto dohodnutú zmluvnú podmienku týkajúcu sa úroku z úveru, súd považoval za neprijateľnú, a teda za neplatnú.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd považoval aj časť dohody týkajúcu sa zmluvnej pokuty podľa Hlavy 14 § 3 úverových podmienok, a to z toho dôvodu, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 544 Občianskeho zákonníka, pretože nebola individuálne dojednaná a je len súčasťou úverových podmienok. Neprijateľné podmienky nemôžu požívať ochranu, pretože sú v rozpore so zákonom o spotrebiteľskom úvere a príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak zaplatil celkovú sumu na úver vo výške 829,93 eura, pričom jeho platobná povinnosť spolu s úrokom z úveru mala predstavovať sumu vo výške 824,27 eura. Súd teda dospel k záveru, žaloba žalobcu je nedôvodná, pretože žalovaný si splnil svoje platobné povinnosti, ktoré mu vyplynuli z úverovej zmluvy pri rešpektovaní platných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľov.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. majúc za to, že úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a žalobca v konaní úspech nemal.
Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku a výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd v zamietavom výroku rozsudok zmenil, v tejto časti žalobe vyhovel alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. V danom prípade výška úrokovej sadzby úroku za poskytnutie úveru 38,34 % ročne je uvedená jasne a zrozumiteľne na prednej strane zmluvy hrubším písmom tak, aby ju spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemohol prehliadnuť a bola tak pre neho zrozumiteľná. Je preto nesporné, že výška úrokovej sadzby úroku za poskytnutie úveru dohodnutá medzi účastníkmi nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo vzťahu k samotnej výške dohodnutej úrokovej sadzby žalobca uviedol, že celková výška úroku z úveru podľa § 1 hlavy V. úverových podmienok predstavuje 31,50 eura krát 36 splátok = 1.134,- eur mínus 663,88 eura = 470,12 eura, čo zodpovedá sume uvedenej v bode 42 zmluvy označenom ako celkové náklady spotrebiteľa a rozdiel je spôsobený len prepočtom Sk na
eurá. S poukazom na výšku úveru 663,88 eura celkové náklady vo výške 470,12 eura, a teda celková výška odplaty predstavuje 70,80 %. V porovnaní maximálnej prípustnej výšky odplaty pre úverový vzťah 98,44 % a výšky odplaty dohodnutej medzi účastníkmi 70,80 % má za nesporné, že v konaní si uplatnil voči žalovanému vyčíslený úrok z úveru dôvodne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Ďalej poukázal, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky uvedené na rube zmluvy a na ďalšom liste, ktoré sú v origináli so zmluvou pevne spojené - uvedené vyplýva aj z prednej strany zmluvy z textu medzi bodmi 53 a 54. Žalobca má za to, že zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného. Svoju vôľu byť viazaný touto zmluvou a jej súčasťami potvrdil žalovaný podpisom priamo na prednej strane zmluvy. Úverové podmienky boli žalovanému predložené spolu s návrhom zmluvy pred samotným podpisom zmluvy, a preto je nesporné, že sa s ich znením mal a mohol oboznámiť. Na žalovaného nebol vyvíjaný žiaden nátlak a podpisom zmluvy preto žalovaný vyjadril svoju slobodnú a vážnu vôľu vstúpiť s ním do predmetného zmluvného vzťahu. Predmetná úverová zmluva je zmluvou podľa Obchodného zákonníka a v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka je úverová zmluva tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, t.j. takým druhom obchodného záväzkového vzťahu, ktorý sa vždy správa ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, teda bez ohľadu na to, či ide o podnikateľov a bez ohľadu na to, či účastníci konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je toho názoru, že aj pre zmluvné vzťahy upravené Občianskym zákonníkom je možné, aby boli zmluvné podmienky inkorporované do zmluvného vzťahu. Smerodajné v tomto prípade bude ust. § 37 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Vzhľadom na to, že úverové podmienky sú nepriamymi dojednaniami a nie sú zahrnuté do samotného textu zmluvy, ktorý je podpisovaný, je potrebný osobitný odkaz na úverové podmienky. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na inkorporačnú doložku, ktorá sa výslovne uvádza na prednej strane zmluvy, a preto je toho názoru, že aj v prípade, ak by sa na daný vzťah aplikoval len Občiansky zákonník, úverové podmienky by sa aj v takomto prípade stali jej platnou súčasťou. Žalobca je teda toho názoru, že zmluvná pokuta bola dohodnutá platne, dohoda o nej spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a táto bola v zrozumiteľnom znení obsiahnutá v úverových podmienkach, ktoré nesporne tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že účastníci uzatvorili formulárovú zmluvu s vopred určenými podmienkami bez možnosti ich akejkoľvek zmeny zo strany žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku a na právne normy, ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súčasťou uzavretej úverovej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX sú aj úverové zmluvné podmienky.
Ochrana spotrebiteľa spadá medzi jednu z politík Európskej únie, a preto je nutné na vec prihliadať tiež z pohľadu únijného práva. Európska únia v tejto súvislosti vydala niekoľko smerníc dopadujúcich na ochranu spotrebiteľa, s posudzovanou vecou pritom úzko súvisí predovšetkým smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. K jej interpretácii Súdny dvor Európskej únie uviedol nasledujúce: „systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka ako vyjednávacej právomoci, tak úrovne informovanosti, ktoré ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam dopredu vyhotovenými predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Takéto nerovné postavenie medzi spotrebiteľom a predávajúcim alebo poskytovateľom môže byť narovnané iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu samotným zmluvným stranám. Princíp
autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity, či spravodlivosti. Celkom jasne je to zrejmé z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Z ust. § 53 ods. 1 ďalej vyplýva, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V tomto ustanovení je uvedené, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná je považovaná za neprijateľnú, a v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa.
Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napr. od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malými písmenami písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. dojednania o zmluvnej pokute, rozhodcovskej doložke a pod.). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Z uvedeného možno vyvodiť, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovskú doložku, poplatky a sankcie), zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, v danom prípade úverových podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis). Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú aj úverové podmienky, (navyše tieto sú uvádzané miniatúrnym písmom), aj keď v praxi z hľadiska technického dochádza k prípadom, kedy v zmluve je uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky formou odkazu na ne. Ak sa má však ich záväznosť pre daný právny vzťah odvíjať sa od súhlasu zmluvných strán iba samotný odkaz na ne nestačí. Musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom. Ak bol spotrebiteľ s obsahom podmienok pred uzavretím zmluvy oboznámený, nie je podstatné, akým spôsobom, či k tomu došlo v súvislosti s uzatvorením konkrétnej zmluvy, či už skôr v súvislosti s uzatvorením podobnej zmluvy. Ako podnikateľ, tak spotrebiteľ musí mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok oboznámiť, to avšak neznamená, že tak skutočne urobí. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný sa s obsahom úverových podmienok oboznámil.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v tom prípade žalovaný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd náhradu odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.